Podľa ministerstva pôdohospodárstva sa do kompromisnej dohody o reforme agrodotácií podarilo presadiť väčšinu slovenských požiadaviek. Agrorezortu však vadí, že z viazaných platieb nemôže podporiť pestovanie zemiakov. Výhrady má aj voči novým ekoschémam, ktoré majú motivovať farmárov k prírode šetrnejšiemu hospodáreniu.
Slovenský agrorezort aj napriek niektorým výhradám, hodnotí posun v reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky pozitívne, vyplýva to z jeho odpovedí pre portál EURACTIV Slovensko.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) tvrdí, že sa mu podarilo presadiť do kompromisnej dohody inštitúcií EÚ veľa svojich priorít, ktoré umožnia želané zmeny v slovenskom poľnohospodárstve.
Slovensko ale nie je spokojné s konečným nastavením ekoschém.
Nedostatočné zjednodušenie
Inštitúcie EÚ v rámci takzvaného supertrialógu dosiahli dlhoočakávanú kompromisnú dohodu ohľadom reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ (SPP) po štvorročných rokovaniach až na konci júna.
EÚ teraz ešte bude dolaďovať konečné znenie súvisiacich legislatívnych textov, ktoré následne ešte musí schváliť Európsky parlament a aj Rada EÚ, čiže agroministri zastupujúci členské štáty, čo znamená, že sa ešte nedajú vylúčiť zmeny v kompromisnej dohode. Následne musia do konca roka predložiť členské štáty svoje Strategické plány pre SPP, kde popíšu ako agrodotácie využijú.
V tejto fáze ministerstvo pôdohospodárstva považuje dohodu za „pozitívny posun“, pretože to dáva šancu, že poľnohospodári budú mať čas pripraviť sa na zmenené pravidlá čerpania agrodotácií. Nové agrodotačné obdobie pre pomalé rokovanie začne až s dvojročným posunom, teda v roku 2023.
Rezort tvrdí, že hlavným nedostatkom dohody je neuspokojivé zjednodušenie pravidiel, ktoré malo byť jedným z hlavných cieľov reformy. „Akceptovaním mnohých pozmeňovacích návrhov sa text značne skomplikoval, pridávajú sa nové povinnosti a administratívna záťaž, ktorá bude na pleciach členských štátov, ako administrátorov platieb,“ vysvetľuje ministerstvo, no dodáva, že kompromisy pri rokovaní 27 krajín boli nevyhnutné.
Vo všeobecnosti sa ale podľa agrorezortu dá povedať, že dohoda umožní Slovensku robiť zmeny v národnej pôdohospodárskej politike podľa vlastných predstáv. „To znamená, že väčšina našich požiadaviek sa nakoniec v rámci možností do záverečných nariadení dostala,“ dodáva.
Úspechy Slovenska
No a čo ministerstvo považuje za svoje hlavné úspechy v rokovaniach?
Slovenská aktivita podľa neho napríklad prispela k celkovému navýšeniu rozpočtu poľnohospodárskej politiky – obzvlášť jej druhého piliera, teda Programu rozvoja vidieka. Rezort tiež menuje zvýšenie dosiahnuté zvýšenie podielu viazaných platieb na celkových priamych platbách.
Viazané platby sú dotácie vyplácané na pestovanie konkrétnych komodít, napríklad pracnejšieho ovocia alebo zeleniny a nie na plochu. Členské štáty budú môcť na ne napokon vyčleniť miesto dvanástich až pätnásť percent prvého piliera.
Zásluhou slovenských vyjednávačov sa podľa agrorezortu podarilo zrýchliť aj externú konvergenciu priamych platieb, čo v preklade znamená, že hektárové platby pre slovenských farmárov sa budú rýchlejšie dobiehať priemernú úroveň dotácií v EÚ.
Poľnohospodár na Slovensku dnes na hektár dostáva zhruba o 20 percent nižšie dotácie (bez započítania dotácií z druhého piliera) ako v priemere jeho kolegovia v ostatných členských krajinách. Na základe tlaku nových členských štátov bude vyrovnávanie rýchlejšie ako navrhovala pôvodne Európska komisia, hoci ani v roku 2027 ešte stále nedosiahne 100 percent.
No a nakoniec je ministerstvo spokojné aj s tým, že sa do stropovania priamych platieb podarilo presadiť započítavanie 100 percent osobných nákladov. To znamená, že keď ministerstvo určí limit, koľko agrodotácií môže ročne čerpať jedna farma, strop sa bude navyšovať o všetky mzdové náklady farmy.
Sklamania Slovenska
Minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan už krátko po uzatvorení kompromisnej dohody vyjadril nesúhlas s niektorými jej časťami. Slovensko má najzásadnejšie pripomienky k pozemkovým úpravám a k sektorom, ktoré bude možné podporiť viazanými platbami.
Ministerstvo tvrdí, že na rokovaniach pravidelne upozorňovalo, aká dôležitá je pre Slovensko podpora pozemkových úprav, keďže Slovensko má zrejme najrozdrobenejšie vlastníctvo pôdy v celej EÚ. Hoci sú podľa predbežného nariadenia o Strategickom pláne SPP pozemkové úpravy považované za oprávnené investície, Slovensku prekáža, že ich nemôže plnohodnotne podporiť.
„Na ostatnom zasadnutí Osobitného výboru pre poľnohospodárstvo sme však zo strany Komisie dostali uistenie, že Slovensko bude môcť v budúcom programovom období využívať podporu na pozemkové úpravy, tak ako doteraz, so 100 percentnou intenzitou pomoci,“ tvrdí rezort.
Ministerstvu sa takisto nepáči, že zo spomínaných viazaných platieb nebude môcť podľa prijatej dohody podporiť pestovateľov zemiakov.
„Slovensko od začiatku nesúhlasilo s vyčlenením iba škrobových zemiakov pre viazanú podporu príjmu a žiada opakovane o vypustenie slova „škrobové“ v nariadení. Na Slovensku sa škrobové zemiaky takmer nepestujú, citlivou komoditou sú však zemiaky celkovo,“ objasňuje postoj Slovenska.
Slovenský agrorezort sa preto pripojil k vyhláseniu Bulharska ohľadom podpory konzumných zemiakov, ktoré spolu zašlú Európskemu parlamentu.
Problémové ekoschémy
Slovensko počas diskusií o reforme SPP patrilo medzi krajiny, ktoré kritizovalo nastavenie nových ekoschém. Ide o nový typ ekologických dotácií, ktoré majú motivovať poľnohospodárov, aby na svojich poliach pracovali čo najšetrnejšie k prírode a zvieratám, ktoré chovajú.
Ekoschémy nie sú povinné pre farmárov, ale sú povinné pre členské štáty – každá musí na ne vyčleniť 25 percent svojich priamych platieb. Niektoré krajiny, vrátane Slovenska, ale mali obavy, že farmári nebudú schopní rýchlo nabehnúť na nový typ podpôr a preto sa im ich nepodarí všetky vyčerpať, čím by prišli o časť priamych platieb. Preto sa v rokovaniach dohodla flexibilita, ktorá má pomôcť predísť takému scenáru.
Každý členský štát musí na ekoschémy minúť minimálne 20 percent zdrojov v prvých rokoch uplatňovania ekoschém a zvyšné zdroje do úrovne 25 percent potom flexibilne môže presunúť na iné použitie. Celkovo za celé programovacie obdobie však každý členský štát musí použiť na ekoschémy 25 percent balíka priamych platieb.
„V prvých rokoch aplikácie ekoschém sa musia členské štáty naučiť odhadnút dopyt farmárov po zapojení do ekoschém, a preto je dôležité, aby mali členské štáty určitú flexibilitu a o zdroje neprišli.
Slovensko ale s touto flexibilitou nie je spokojné. „V prípade, že by sa do ekoschém zapojilo málo farmárov, hrozí členskému štátu, že môže o zdroje prvého piliera prísť,“ upozorňuje rezort.
„V prvých rokoch aplikácie ekoschém sa musia členské štáty naučiť odhadnúť dopyt farmárov po zapojení do ekoschém, a preto je dôležité, aby mali členské štáty určitú flexibilitu a o zdroje neprišli,“ dodáva.
Autor: Marián Koreň
Zdroj: Euractiv.sk
Zdroj foto: MPRV SR