Slovenskí potravinári od agroministerstva žiadajú, aby opatrenia, ktoré Komisia po začiatku vojny na Ukrajine prijala na zaistenie potravinovej bezpečnosti v EÚ, využilo na mimoriadne schémy štátnej pomoci. Rezort chce však výrobcom pomôcť zatiaľ len európskymi peniazmi.
Obyvatelia EÚ sa nedostatku jedla po začiatku ruskej agresie na Ukrajine obávať nemusia, no stúpajúce ceny potravín budú pre najohrozenejšie skupiny problém.
To platí nielen pre Slovensko, ale aj pre celú Európsku úniu. Ako nedávno informoval Denník N, ceny niektorých potravín môžu narásť aj o desiatky percent.
Aj preto Európska komisia predstavila detailný plán, ako Únia pomôže európskym poľnohospodárom a spotrebiteľom s rastúcimi cenami potravín. Jeho súčasťou je krízový finančný balík pomoci pre najzasiahnutejšie sektory a aj súbor opatrení poskytujúcich členským štátom priestor na pomoc výrobcom, ktorý za normálnych okolností pre prísne európske predpisy nemajú.
Slovenskí poľnohospodári a potravinári preto žiadajú ministerstvo, aby tieto výnimočné možnosti využilo, pretože inak hrozí „nekontrolovateľný“ nárast cien potravín.
Mimoriadna štátna pomoc
Európska komisia oznámenie o zabezpečení potravinovej bezpečnosti oznámila 23. marca. Plán má tri časti. Prvá je o humanitárnej potravinovej pomoci Ukrajine, ale aj ostatným krajinám, ktorých sa najviac dotknú výpadky dodávok potravín z Ruska a Ukrajiny.
Ďalší súbor opatrení sa týka dlhodobej odolnosti potravinového systému EÚ, v ktorých Komisia vlastne približuje svoju odpoveď na výzvy, aby prehodnotila pôvodné požiadavky na farmárov, ktoré vyplývajú z cieľov Európskej zelenej dohody a hlavne potravinovej stratégie Z farmy na stôl.
Najviac návrhov ale cieli na okamžitú pomoc agropotravinárskemu sektoru. Najvýznamnejším opatrením je dočasné uvoľnenie pravidiel štátnej pomoci. A to je presne to, čo slovenskí poľnohospodári a potravinári teraz od štátu žiadajú – aby nový rámec pre finančnú podporu producentov využil aspoň podobne ako okolité krajiny.
Komisia totiž týmto krokom umožní štátu vyplácať poľnohospodárskym podnikom zasiahnutým krízou mimoriadne grantové schémy až do výšky 35-tisíc eur.
Pôdohospodárska platobná agentúra z obidvoch pilierov agropolitiky EÚ v roku 2022 vyplatila 493 miliónov eur, pričom rozhodnutia nevydala iba v štyroch percentách žiadostí. Okrem toho sú vyhlásené výzvy na investície pre poľnohospodárov, potravinárov a začínajúcich farmárov v hodnote 314 miliónov eur.
Čo sa týka národných zdrojov, ministerstvo na tento rok plánuje štátnu pomoc vo výške 59 miliónov eur. Tá pôjde na zelenú naftu, preplácanie platieb za poistné, odstraňovanie kadáverov a čistenie chovov. „Ministerstvo pôdohospodárstva analyzuje ďalšie možnosti podpory citlivých komodít a potravinárov na základe objektívnych údajov o dopadoch vojny,“ dodáva rezort.
Pomoc s energiami
Uvoľnené pravidlá pre štátnu pomoc krajinám EÚ dovolia kompenzovať vysoké ceny energií v akejkoľvek forme vrátane dotácií. Celková pomoc pre jedného príjemcu ale nesmie prekročiť dva milióny eur.
Ani v tomto prípade však ministerstvo s pomocou zo štátneho rozpočtu nepočíta. No agrorezort pripomína, že spolu s ďalšími 12 krajinami Komisii navrhol, aby využila už existujúce nástroje a zdroje nad rámec ohlásených opatrení. Konkrétne žiadajú, aby krajiny EÚ mohli výnimočne na pomoc farmárom a spracovateľom využiť voľné peniaze z Programu rozvoja vidieka (PRV).
Išlo by o jednorázovú podporu vyplácanú ako paušál, pričom maximálna individuálna dotácia pre poľnohospodára alebo podnik by podľa rezortu mala byť stanovená čo najvyššie. Členské štáty by na túto pomoc mohli použiť maximálne päť percent príspevku Únie na Program rozvoja vidieka na roky 2021 až 2022.
„Nechceme zavádzať precedens ani pozmeniť logiku a účel Európskeho poľnohospodárskeho fondu na podporu rozvoja vidieka, no rozsah súčasnej krízy si vyžaduje využitie akejkoľvek pomoci sektoru,“ uviedlo ministerstvo. „Ak by Komisia pristúpila na toto riešenie, tak by ministerstvo pôdohospodárstva takýto návrh, po zvážení možností aktuálneho PRV, predložilo na konzultáciu členom Monitorovacieho výboru,“ dodáva rezort.
Solidarita medzi sektormi
Súčasťou plánu Európskej komisie ja aj výnimočný finančný balík krízovej pomoci pre agropotravinárstvo. Ide o pol miliardy eur pre sektory a výrobcov, ktorých kríza zasiahla najtvrdšie.
Komisia špecifikuje, že pomoc je určená producentom, ktorým sa pre nárast cien všetkých vstupov najviac zvýšili náklady, no zároveň aj farmárom „zapojeným do udržateľných poľnohospodárskych postupov.“
V oznámení Komisia ale nezverejnila kľúč, podľa ktorého tieto peniaze rozdelí medzi členské krajiny. Agrorezort pre portál EURACTIV spresnil, že Slovensko z krízového balíčka dostane 5,24 milióna eur.
Prostriedky z mimoriadneho balíka chce využiť na podporu sektorov, ktorým nárast cien produkcie nedokáže dočasne pokryť zvýšenie cien vstupov. Agrorezort očakáva, že producenti si pomôžu aj navzájom, keďže niektorým poľnohospodárom môže rast cien – ministerstvo menuje pestovateľov olejnín a obilnín – aj pomôcť.
„Preto je potrebné riešiť aj solidaritu medzi sektormi poľnohospodárstva v rámci nastavenia poľnohospodárskej politiky. Štátny rozpočet má svoje limity,“ uviedlo ministerstvo.
Podpora potravinárov je optimálna
Únia potravinárov Slovenska v súvislosti s vojnou na Ukrajine od ministerstva tiež žiada „výrazne navýšiť“ podporu pre potravinársky priemysel v novom agrodotačnom období. Ministerstvo v Strategickom pláne Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2023 až 2027 pre potravinárov vyčlenil 35 miliónov eur ročne na priame podpory a ďalších 100 miliónov eur na investície a neprojektové podpory.
Agrorezort pripúšťa, že vzhľadom na novú situáciu sa strategické plány zrejme ešte budú meniť. Komisia štátom EÚ odporúča zvýšiť podporu na produkciu bioplynu, zníženie závislosti od ruského plynu, precízne poľnohospodárstvo, uhlíkové hospodárenie či zníženie používania umelých hnojív.
Ministerstvo bude môcť spraviť zmeny v dokumente až po tom, čo dostane pripomienky Komisie k strategickému plánu, ktorý do Bruselu poslalo začiatkom februára. Dovtedy by malo byť jasnejšie, ktoré sektory kríza zasiahla najviac.
Pripomína aj ďalšie zdroje, napríklad granty pre biohospodárstvo, podporu spracovateľov cez spoločné organizácie trhov či finančné nástroje, ktoré by v spracovateľskom a potravinárskom sektore mali mobilizovať investície za 1,2 miliardy eur.
„Podpora potravinárstva na Slovensku je v novej Spoločnej poľnohospodárskej politike zabezpečená v optimálnej miere,“ myslí si ministerstvo.
Plodiny ležiace úhorom
Oznámenie Komisie obsahuje aj ďalšie opatrenia, ktoré by mali pomôcť udržať potravinovú bezpečnosť v EÚ.
Pre prípad, že poľnohospodári budú mať problémy s likviditou, Komisia umožní členským štátom od októbra vyplácať vyššie preddavky na priame platby, ale aj dotácie z Programu rozvoja vidieka.
Komisia členským štátom tiež odporúča, aby obmedzili pestovanie plodín, ktoré sa používajú na biopalivá a nahradili ich kritickými komoditami, hlavne obilninami. Aby uľahčila produkciu týchto plodín, uvoľnila aj environmentálne požiadavky (greening) na farmárov. Výnimočne tak môžu na pestovanie využiť plochy, ktoré by podľa bežných pravidiel museli nechať ležať úhorom.
„Teoreticky je nahlásenie takýchto plôch možné uplatniť na výmere približne 36-tisíc hektárov pôdy ležiacej úhorom,“ upresnilo ministerstvo pôdohospodárstva.
Celkovo agrorezort prijaté opatrenia hodnotí pozitívne.
„Slovensko použije balík opatrení na riešenie asymetrického vývoja cien vo vertikálach a na posilnenie najslabších článkov, čo sú v súčasnosti živočíšna výroba a malé a stredné podniky potravinárstva.”
Autor: Marián Koreň | EURACTIV.sk