Ako v článku informoval portál EURACTIV.sk, vynechanie sektora z reformného plánu sklamalo poľnohospodárov aj potravinárov. Nespokojnosť vyjadrili aj agroexperti z koaličných strán. Najväčšia agropotravinárska samospráva na Slovensku, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK), dokonca pre to spustila štrajkovú pohotovosť.
Minister pôdohospodárstva reagoval na ich kritiku vo štvrtok (8. októbra) v diskusnej relácii televízie TA3. Reformný dokument z dielne ministerstva financií je podľa neho iba analytickým dokumentom, ktorý má odštartovať diskusiu o pláne obnovy.
Ako upresňujú usmernenia eurokomisie, reformy a investície pre plán obnovy musia okrem hospodárskej odolnosti po koronakríze prispieť aj k zelenej a digitálnej transformácii. Ak si to teda vláda vie zmysluplne obhájiť, nič jej nebráni, aby núdzový balík využila aj na opatrenia v agropotravinárstve.
O to sa podľa vlastných slov ešte stále chce pokúsiť minister Mičovský. V ďalších rokovaniach zaradí do plánu viac svojich priorít. Tvrdí, že zelené reformy a ani potravinovú sebestačnosť Slovensko bez jeho rezortu nedosiahne.
„Je to vec priority agrorezortu, ktorá musí byť zapracovaná. V opačnom prípade nebudem môcť naďalej sedieť na stoličke ministra pôdohospodárstva,“ povedal vo vysielaní Mičovský.
Slovensko má dlhodobo problém so spracovateľskými kapacitami. Veľa poľnohospodárov preto nemá inú možnosť, ako potraviny vyviesť za hranice, kde sa premenia na finálny produkt.
Slovenskí výrobcovia potravín preto nádej pre spracovateľský priemysel, ktorý má aj podľa analýzy agrorezortu investičný dlh miliardu eur, videli práve v Pláne obnovy EÚ.
K dekarbonizácii ekonomiky chce prispieť agrorezort podporou obnoviteľných zdrojov energie v poľnohospodárskej výrobe. Z plánu obnovy navrhuje financovať budovanie biometánových staníc a rekonštrukciu bioplynových staníc založených na odpadovej biomase.
Agrorezort tiež vypočul volanie farmárov po obnove a budovaní vodozádržných zariadení a závlah. V najbližších desiatich rokoch chce obnoviť a zmodernizovať 115 závlahových čerpacích staníc s výmerou stotisíc hektárov a obnoviť funkčnosť odvodňovacích kanálov v dĺžke viac ako päťtisíc kilometrov.
Oproti návrhu reformného menu ministerstva financií tiež požaduje ambicióznejšie pozemkové úpravy. Na začatie projektov pozemkových úprav v 570 katastrálnych územiach z fondu obnovy pýta 144 miliónov eur. Na vysporiadaných pozemkoch potom za ďalších viac ako 220 miliónov eur chce budovať prvky takzvanej zelenomodrej infraštruktúry. Tými môžu byť nové rybníky, remízky, vetrolamy, či rôzne protipovodňové opatrenia.
Z pôvodných zámerov ministerstva vypadla napríklad digitalizácia Poľnohospodárskej platobnej agentúry, či rizikový fond, ktorý by farmárom napríklad kompenzoval škody spôsobené výkyvmi počasia.
Zo zdroja: Euractiv.sk