Rok 2022 v poľnohospodárskej politike EÚ bude o rokovaniach Komisie s členskými štátmi ohľadom ich agrodotačných plánov. Bude sa opäť hovoriť o používaní pesticídov, no hlavne o herbicíde glyfosát, pretože Komisia bude rozhodovať, či ho európski farmári budú môcť používať aj naďalej.
Ako sa skončí reformná sága
Rok 2021 bol konečne tým rokom, kedy sa európskym inštitúciám po dlhotrvajúcich rokovaniach podarilo dospieť ku kompromisnej dohode o Spoločnej poľnohospodárskej politike na roky 2023 až 2027.
To ale stále nie je bodka za diskusiou o nových agrodotačných pravidlách. Na ťahu sú teraz členské krajiny, ktoré majú za úlohu pripraviť Národné strategické plány pre využitie agrodotácií v nasledujúcich piatich rokoch. Ani európske vlády sa ale s prípravou neponáhľajú.
Termín pre odovzdanie plánu Európskej komisii, ktorý bol stanovený na 31. december 2021, splnilo len osem členských krajín. Slovensko je v skupine štátov, ktoré s Komisiou podobu plánu zatiaľ len „neformálne konzultujú“ a odoslanie konečného návrhu do Bruselu posúvajú. Inak to ani byť nemôže, pretože agroministerstvo na začiatku januára návrh ešte len zaradilo do medzirezortného pripomienkového konania, dokument ešte poputuje na parlamentný agrovýbor, tripartitu a vláde na schválenie.
Ako sa budú chrániť rastliny
Sú dva dôvody, prečo podľa nás jednou z tém, ktorá najviac pohne diskusiou európskej poľnohospodárskej verejnosti, budú pesticídy. Tým prvým je, že Európska komisia predstaví zmeny v Smernici o udržateľnom používaní pesticídov, ktorá v Únii platí už od roku 2009. Smernica mala zaistiť, že európski farmári budú ochranné prípravky používať tak, aby mali čo najmenší vplyv na zdravie ľudí, pôdy a vody.
Členské štáty na základe nej mali napríklad podnecovať poľnohospodárov, aby pri ochrane voči škodcom čo najviac využívali integrovanú ochranu. Ide o prístup, ktorý uprednostňuje prevenciu, potom využitie prírode blízkych postupov ochrany a až keď sa aj tieto možnosti vyčerpajú, prichádza na rad chémia.
Európsky dvor audítorov ale v roku 2020 konštatoval, že smernici sa riziká vyplývajúce z používania pesticídov v štátoch EÚ znížiť nedarí.
Druhým dôvodom je francúzske predsedníctvo v Rade EÚ v prvej polovici roku 2022. Prezident jednej z poľnohospodárskych veľmocí Únie Emmanuel Macron je zástancom postupného vyradenia pesticídov z poľnohospodárskych postupov. Program predsedníctva už ale hovorí len o „urýchlení zníženia spotreby pesticídov“ v EÚ a ich nahradzovaní šetrnejšími alternatívami.
Európska komisia v roku 2020 predstavila potravinovú stratégiu Z farmy na stôl, v ktorej navrhuje znížiť používanie pesticídov a rizík, ktoré z toho vyplývajú, o 50 percent do roku 2030. Malo by však ísť o celoeurópsky cieľ, čo znamená, že cieľové hodnoty budú prispôsobené každej krajine zvlášť. Slovensko ako menšia krajina, s pomerne nižšou spotrebou chemických ochranných látok, ako je priemer Únie, by so splnením cieľov problém mať nemuselo.
V roku 2022 opäť ožijú aj napäté diskusie o jednom z najkontroverznejších herbicídov v hre – glyfosáte. Povolenie používať túto látku vyprší v decembri tohto roku. Únia preto v roku 2019 začala skúmať odznova, či je glyfosát bezpečný a predbežne mu udelila kladné stanovisko.
Podľa niektorých výskumníkov ale herbicíd spôsobuje rakovinu, čo v roku 2015 skonštatovala aj Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny. Nemecký chemický gigant Bayer, ktorý je jedným z hlavných výrobcov glyfosátových produktov, obvinenia zo zatajovania skutočných účinkov na ľudské zdravie popiera a trvá na tom, že látka nie je pre ľudí riziková.
Únia má špeciálnu Skupinu pre hodnotenie Glyfosátu (AGG), ktorá už skôr vyjadrila názor, že glyofosát je bezpečný a mal byť získať autorizáciu aj na ďalšie obdobie.
Zodpovedné európske inštitúcie – Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a Európska chemická agentúra – v nasledujúcich mesiacoch budú čeliť tlaku chemických firiem a verejnosti. Splniť očakávania obidvoch strán sa jej zrejme nepodarí.
Uhlíkové poľnohospodárstvo
V predošlom roku sa medzi prominentné heslá v slovníku Európskej komisie dostalo slovné spojenie uhlíkové poľnohospodárstvo. Iniciatíva, o ktorej veľmi rád a často hovorí eurokomisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski, dostala jasnejšiu podobu v decembri, kedy exekutíva EÚ predstavila stratégiu udržateľného kolobehu uhlíka.
O čo ide? Zjednodušene o to, aby EÚ splnila cieľ znížiť emisie skleníkových plynov o 55 percent do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990 nielen obmedzením tvorby uhlíka, ale aj jeho odstraňovaním z atmosféry. Pri tom má kľúčovú úlohu zohrať pôda. Podľa Komisie treba čo najväčší počet poľnohospodárov presvedčiť, že s ňou musia pracovať tak, aby sa v nej ukladalo čo najviac uhlíka.
Sama ale priznáva, že na to zatiaľ Únia nemá peniaze. Táto snaha má totiž rovnaký problém, akému čelia aj plány v oblasti potravinového cyklu alebo biodiverzity. Komisia zatiaľ k týmto cieľom totiž nepredstavila aj konkrétne legislatívy a opatrenia pre ich naplnenie, čiže vlády krajín EÚ na ne z agrodotácií nevyhnutne nemusia vyčleniť peniaze. Bez finančnej motivácie budú poľnohospodári meniť doterajšie postupy iba ťažko. Komisia ale podľa všetkého bude na štáty EÚ naliehať, aby v strategických plánoch na uhlíkové poľnohospodárstvo mysleli.
Komisia ako príklady uhlíkového poľnohospodárstva spomína agrolesníctvo, striedanie plodín, pestovanie medziplodín, bezorbové obrábanie pôdy, či zväčšovanie výmery neproduktívnych plôch (vetrolamy, medze, úhor a podobne).
Ešte v januári by eurokomisia mala predstaviť rámec na certifikáciu odstraňovania uhlíka, čo budú vlastne pravidlá pre výpočet toho, koľko uhlíka jednotlivé opatrenia môžu z atmosféry odstrániť.
Autor: Marián Koreň
Zdroj: EURACTIV.sk