Autor: Marián Koreň
Zdroj: euractiv.sk
Menej repky a pesticídov, častejšie striedanie plodín a maximálne 20 hektárové polia, to sú opatrenia, ktoré by agrorezort podľa ochranárskych združení mal zapracovať do národného strategického plánu pre poľnohospodárstvo na ďalších sedem rokov.
Slovenskí ochranári vyzývajú Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, aby sa v novom agrodotačnom období viac zameralo na ochranu biodiverzity v poľnohospodárskej krajine. Spustili preto petíciu Za živú krajinu, v ktorej agrorezortu predložili osem požiadaviek, ktoré má zapracovať do národného strategického plánu na roky 2022 až 2027.
„Nový strategický plán pre Spoločnú poľnohospodársku politiku je príležitosť vrátiť život do krajiny a podporiť farmárov hospodáriacich ohľaduplne ku prírode,“ stojí v texte petície, ktorú už podpísala viac ako tisícka podporovateľov.
Petícia je spoločnou iniciatívou združení SOS/BirdLife Slovensko, Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia, Ochrany dravcov na Slovensku a iniciatívy My sme les.
Národný strategický plán je dokument, ktorý musí vypracovať každý členský štát, aby mohol čerpať dotácie z agropolitiky EÚ. Vláda v pláne určí hlavné parametre pre agrodotácie v deviatich oblastiach, ktoré ako kľúčové v poľnohospodárstve na najbližších sedem rokov zadefinovala Európska komisia. Tri z nich sa týkajú práve ochrany prírody, biodiverzity a klímy.
Rezortné ministerstvá mali mať plány hotové už minulý rok. Keďže sa ale štart novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ (SPP) odložil zatiaľ na rok 2022, majú na jeho spísanie viac času.
Agropolitika je nastavená zle
Ochranári na rýchlu stratu biologickej rozmanitosti v poľnohospodárskej krajine upozorňujú dlhodobo. Na úbytok zvierat a rastlín z polí má preukázateľne vplyv klimatická zmena a s ňou spojené suchá alebo povodne.
Podľa nich je ale hlavným dôvodom intenzifikácia poľnohospodárstva. „Kombinácia zlého nastavenia poľnohospodárskej politiky EÚ a jej realizácie na národnej úrovni viedla k tvorbe monokultúr (vo veľkej miere) energetických plodín (napríklad kukurice a repky) a úbytku prírodných krajinných prvkov, čo spôsobilo výrazné zhoršenie stavu krajiny a biotopov a úbytok vzácnych a aj bežných druhov živočíchov,“ argumentujú.
Ochranárom zo Slovenska dávajú za pravdu aj európski audítori. Za posledné tri roky Európsky dvor audítorov zverejnil niekoľko správ, ktoré potvrdzujú, že únijná agropolitika zatiaľ na prírodu veľmi nemyslí.
V roku 2017 skonštatovali, že ekologizačné platby, ktoré majú farmárov odmeňovať za šetrné poľnohospodárske postupy, v praxi nefungujú a pre životné prostredie a klímu nemajú veľký prínos. Cieľom ekologizácie má byť striedanie plodín, či lepšia ochrana trvalých pasienkov a trávnatých porastov.
Iná správa z roku 2020 zas dospela k záveru, že EÚ stále nie je schopná merať a znižovať riziká používania pesticídov a ani motivovať roľníkov, aby agrochemikálie používali čo najmenej.
Napokon boli tento rok zverejnené zistenia auditu, ktorý skúmal vzťah spoločnej agropolitiky EÚ a stavu biodiverzity. Dotačný systém – a predovšetkým hektárové priame platby, ktoré tvoria 70 percent rozpočtu SPP – má na biodiverzitu negatívny vplyv. Neosvedčili sa ani povinné ekologické požiadavky na farmárov (krížové plnenie), či už spomenutá ekologizácia. „Dostupné údaje o biodiverzite na poľnohospodárskej pôde v EÚ v skutočnosti jednoznačne poukazujú na pokles v posledných desaťročiach,“ hodnotia audítori EÚ.
Stav biodiverzity na poľnohospodárskej pôde asi najlepšie ilustrujú populácie vtáctva. Podľa štatistík Európskej komisie počet bežných poľných druhov od roku 1990 klesol o 34 percent. Niektoré vtáky zo slovenských polí zmizli úplne. Príkladom je krakľa belasá, ktorá podľa ornitológov práve pre intenzívne poľnohospodárstvo na Slovensku už niekoľko rokov nehniezdi.
Osem odporúčaní
Európska komisia sa tento stav pokúsila zohľadniť v návrhu reformy SPP po roku 2022, ktorá má byť postavená na novej zelenej architektúre. Dôležitou navrhovanou zmenou je aj to, že členské štáty dostanú oveľa väčšiu voľnosť v nastavení konkrétnych politík a dotačných mechanizmov na ďalšie sedemročné obdobie. Na životy zvierat a rastlín tak nakoniec aj na Slovensku bude mať najväčší vplyv postoj vlády a samotných farmárov.
Ochranárske združenia v petícií vláde odporúčajú osem opatrení, ktorými by sa ich životné podmienky na slovenských poliach mohli zlepšiť.
V prvom rade navrhujú, aby mala každá farma povinnosť vyčleniť 10 percent svojej výmery na priestor pre biodiverzitu. Pod tým si predstavujú plochy s kríkmi, medzami, terasami, úhorom, či kvetnatými pásmi, na ktorých sa nebudú používať žiadne chemické vstupy.
Ďalej očakávajú, že sa zníži podiel pestovania energetických plodín, ako napríklad repky, a štát bude motivovať farmárov, aby plodiny častejšie striedali.
Tiež žiadajú, aby sa ohraničila výmera pre lány monokultúr, ktoré sú dnes najväčšie v celej EÚ. Agorezort na čele s Jánom Mičovským (OĽaNO) už avizoval, že v tomto volebnom období zníži veľkosť polí maximálne na 30 hektárov. Ochranári ale v petícii idú ešte ďalej – výmera pôdnych blokov by nemala presiahnuť 20 hektárov a všetky polia by mali byť oddelené krajinnými prvkami ako biopásy alebo aleje.
Nechýba ani apel na zníženie používania nebezpečných pesticídov a na podporu ekofariem. To sú tiež hlavné ciele návrhu novej potravinovej stratégie EÚ z farmy na stôl. Podľa nej by sa použivanie pesticídov do roku 2030 malo znížiť o polovicu. Výmera ekologického poľnohospodárstva by sa v rovnakom čase mala zvýšiť o 25 percent. Minister Ján Mičovský na nedávnej diskusii portálu EURACTIV Slovensko prisľúbil, že rezort pod jeho vedením spraví všetko pre slnenie týchto cieľov.
Ďalšie návrhy autorov petície sa týkajú pôsobenia farmárov v chránených územiach. Štát by mal podľa nich roľníkov finančne, ale aj legislatívne tlačiť do ohľaduplného hospodárenia v takýchto územiach – napríklad extenzívnej pastvy. Zároveň by mal podporiť lesníkov hospodáriacich v chránených územiach mimo piateho stupňa ochrany prírode blízkym spôsobom.