Autor: Marián Koreň
Zdroj: EURACTIV.sk
Národný plán obnovy a odolnosti potvrdil, že poľnohospodárstvo a potravinárstvo nepatrí medzi priority súčasnej vlády. Ján Mičovský hovorí, že sa nemôže zmieriť s tým, že obidva sektory v reformnom dokumente úplne chýbajú a opäť pripustil, že ak to tak zostane, nemôže sedieť na ministerskej stoličke.
Keď minister financií Eduard Heger (OĽaNO) v pondelok ohlasoval zaradenie Národného plánu obnovy a odolnosti do pripomienkového konania, verejne potvrdil to, čo naznačoval už dlho.
Reformný plán na využitie šesťmiliardového krízového balíčka peňazí vôbec nepočíta so sektorom poľnohospodárstva a potravinárstva. Kým v decembrovej verzii dokumentu odvetviu sľuboval aspoň desiatky miliónov eur na pozemkové úpravy, najnovší materiál, ktorý si konečne môže pozrieť aj verejnosť, pre poľnohospodárstvo vyčlenili nulu.
Minister pôdohospodárstva Ján Mičovský (OĽaNO) v reakcii na Hegerov plán zopakoval to, čo hovorí už niekoľko mesiacov: rozhovory o národnom pláne obnovy ešte neskončili. Šéf agrorezortu ale tiež priznal, že sa pod ním trasie ministerská stolička.
Materiál zaradený do pripomienkového konania naozaj ešte nie je definitívny. Vláda ale musí hotový dokument do Bruselu poslať do konca apríla. Na veľké zásahy do priorít plánu obnovy už nie je veľa času a tak je v tejto chvíli veľmi pravdepodobné, že agropotravinársky sektor peniaze z krízového fondu Únie nedostane.
Prečo plán agrosektor obišiel
Ministerstvo financií, ktoré národný plán obnovy zastrešuje, doteraz zverejnilo niekoľko verzií dokumentu. Heger to odôvodňuje tým, že poľnohospodárstvo nie je medzi odporúčaniami Európskej komisie a hovorí tiež, že pre farmárov a potravinárov Únia posiela už dosť peňazí zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ.
Hoci je pravda, že sektor chýba v každoročnej Správe o krajine, ktorá by podľa Komisie mala byť vzorom pre výber priorít plánu obnovy, poľnohospodárstvo to z neho automaticky nevylučuje.
Druhý argument je tiež pravdivý, no len čiastočne. Slovensko ročne dostáva z agropolitiky EÚ približne 800 miliónov eur. Väčšina z týchto peňazí ale ide na automaticky vyplácanú podporu príjmu farmárov a iba zlomok na investície, čiže na nejaké veľké reformy priestor nie je.
U Hegera mohlo tiež zavážiť, že EÚ v rámci plánu obnovy vyčlenila pre farmárov a rozvoj vidiek osobitný balík peňazí – v prípade Slovenska 163 miliónov eur do roku 2023. Mičovský zatiaľ nezverejnil, ako tieto peniaze využije, ale nedá sa vylúčiť, že časť z nich pôjde opäť na nárokovateľné agrodotácie.
Argument o iných európskych balíkoch peňazí by zároveň ostal platný, keby sme agrorezort vymenili za iné rezorty. Životnému prostrediu, doprave, či školstvu sa v pláne ušlo stovky miliónov eur napriek tomu, že podobné sumy do týchto sektorov pravidelne prúdia z európskych štrukturálnych fondov.
Samozrejme platí, že v týchto oblastiach má Slovensko obrovské investičné dlhy, no tie za sebou ťahá aj agropotravinárstvo. Tento sektor tak isto, ako ostatné nutne potrebuje modernizovať. Bez toho farmári budú pre postupujúcu klimatickú krízu počítať čoraz väčšie škody na úrode a s tým bude ďalej klesať tak produkcia, ako aj biodiverzita.
Z dokumentu ministerstva financií tak skôr vyplýva, že poľnohospodárstvo napriek ambicióznemu programovému vyhláseniu v tomto odvetví nepatrí medzi priority súčasnej vlády, čo nakoniec priznáva aj minister financií Eduard Heger.
Iné členské štáty EÚ pritom s poľnohospodárstvom a potravinárstvom v pláne obnovy počítajú. Francúzsko do týchto sektorov napríklad plánuje naliať takmer dve miliardy eur.
Ako to vidí Mičovský
Viacero krajín EÚ chce využiť pandemické peniaze na investície do prípravy sektoru na klimatické zmeny. Rumunsko, Taliansko, Maďarsko, či Grécko chcú investíciami vylepšiť vodný manažment v poľnohospodárstve.
Súvisí to aj s požiadavkou EÚ, aby 37 percent prostriedkov z národnej alokácie štáty vyčlenili na zelené projekty.
Ministerstvo pôdohospodárstva podľa slov Jána Mičovského Hegerovmu rezortu predložilo niekoľko dokumentov, ktoré mali obsahovať priority poľnohospodárstva pre plán obnovy. Minister takisto žiadal peniaze na vodozádržné opatrenia a závlahové systémy, ktoré sú zastarané. Práve tieto investície najviac požadovali aj farmári.
Okrem toho navrhoval do reformného plánu zaradiť aj postupy trvalo udržateľného obhospodarovania lesov, či dlhoočakávaný rizikový fond, ktorý by farmárom kompenzoval škody na úrode spôsobené výkyvmi počasia.
Mičovský v utorkovej diskusii televízie TA3 neskrýval sklamanie, že Heger jeho návrhy napokon nevypočul.
„Nevyzerá to dobre,“ povedal o materiáli, ktorý ide do pripomienkového konania. „Peniaze z fondu obnovy potrebujeme, aby sme mohli robiť krajinotvorbu a krajina bola plná remízok, rybníkov a poldrov,“ dodal minister.
Mičovský priznal, že sa preto pod ním „dobrovoľne trasie stolička“. „Fakt je, že sme neuspeli. S nulou (v pláne obnovy pre poľnohospodárstvo) sa nezmierim. A ak prehrám, tak potom tak, ako sa patrí: ďalej tu (na ministerskej stoličke) sedieť nemôžem, lebo to nie je v poriadku,“ uviedol Mičovský s tým, že diskusie o národnom reformnom pláne ešte nie sú uzatvorené.