Ekonomická efektívnosť konvenčného a ekologického pestovania

Udržateľný život na zemi je podmienený harmonickým vzťahom medzi ekonomickými, environmentálnymi a sociálnymi stránkami vývoja spoločnosti.

 

Európskou komisiou v roku 2020 vyhlásený „Zelený plán pre Európu“ odporúča znížiť do r. 2030 používanie chemických pesticídov o 50 %, znížiť stratu živín tiež minimálne o 50 % a to tak, aby nedochádzalo k zníženiu úrodnosti pôdy. Ďalej odporúča znížiť používanie priemyselných hnojív aspoň o 20 % a v nadväznosti v EÚ zabezpečiť, aby sa do r. 2030 ekologicky hospodárilo na 25 % z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy v EÚ.

Ešte výraznejšie tak vyvstáva otázka ekonomickej efektívnosti ekologického poľnohospodárstva. Efektívnosť je možné posudzovať, napr. i z pohľadu rentability produkcie, pre ktorú sú rozhodujúcim faktorom, okrem ceny bioproduktu a nákladov, aj úrody.

 

Úrody

Produkčnými schopnosťami ekologických systémov sa po celom svete venovalo množstvo štúdií, pričom všeobecne je možné povedať, že oproti konvenčným systémom, dosahujú ekologické  produktivitu približne 80 %. Táto hodnota má však značný rozptyl nielen podľa regiónov, ale aj podľa plodín.

Pri obilninách je diferencia takmer vždy medzi 30 – 40 % v neprospech bioprodukcie. Pri zemiakoch býva variabilita výrazne vyššia, 40 – 120 %, čiže zemiaky pestované systémom eko, môžu mať aj vyššiu úrodu ako pri konvenčnom systéme. Úrody olejnín sa pohybujú v ekologickom poľnohospodárstve na úrovni 50 – 88 % konvenčných, pri repe je to medzi 57 – 112 %. Pri strukovinách býva rozdiel najmenší, do 20 %, a pri krmovinách od 20 do 30 %. Pre posúdenie ekonomickej efektívnosti ekologickej rastlinnej produkcie bola vybraná pšenica ozimná, ako napestovanejšia plodina a ovos siaty jarný, ktorý je v ekologických podnikoch dobre zavedený.

Podľa literárnych údajov eliminácia používania pesticídov redukovala úrodu pšenice ozimnej o 15 – 18 % a absencia  rýchlo pôsobiacich minerálnych hnojív o 15 – 30 %, v niektorých prípadoch o viac ako 40 %. Priemerná úroda pšenice ozimnej za roky 2010 – 2019 bola v konvenčnom poľnohospodárstve Českej republiky 5,70 t/ha, v ekologickom 3,07 t/ha s výrazne nižšími ročníkovými rozdielmi v úrodách 2,9 – 3,3 t/ha. Úrody v konvenčných podnikoch kolísali medzi 4,0 – 6,6 t/ha. Produkčná schopnosť ekologického systému je oproti konvenčnému na úrovni iba 54 %. To je približne na úrovni Francúzska, ale o 5 – 10 % horšie ako v Rakúsku. a Nemecku. Priemerná úroda ovsa v ČR za ostatné desaťročie dosahuje v konvenčnom systéme 3,36 t/ha (pri rozpätí 2,6 – 3,7 t/ha), zatiaľ čo v ekologickom poľnohospodárstve bola priemerná úroda 2,57 t/ha (rozpätie  2,40 – 2,70 t/ha). Produkčná schopnosť ekologicky pestovaného ovsa  je teda 76 % konvenčného systému, čo je porovnateľné so špičkami v Európe.

 

V r. 2014 prebehlo dôkladné zisťovanie príčin rozdielnych   úrod obilnín v ekologicky hospodáriacich podnikoch. Podniky s nižšími úrodami vykazujú predovšetkým nevhodnú štruktúru pestovaných plodín, veľmi málo využívajú medziplodiny a leguminózy. V prípade zaorávky slamy nebol dodržovaný pomer C : N hnojením organickými hnojivami. Minerálne hnojivá nie sú používané vôbec a vápnenie sa vykonáva zriedkavo. Regulácia burín je nedostatočná a často sa používa farmárske osivo. Vyššie úrody obilnín dosahujú predovšetkým podniky so zmiešanou rastlinnou a živočíšnou produkciou (chov HD), vyváženejšou štruktúrou, t. j. s vhodnejším pomerom medzi ornou a poľnohospodárskou pôdou (TTP) a širším spektrom plodín na o. p. Ďalej majú vyššie úrody tie podniky, ktoré využívajú pôdne rozbory, výsledky analýz porastov, zisťujú obsah N_{min a} upravujú pH pôdy pravidelným vápnením. Tieto podniky tiež lepšie skladujú, ošetrujú a aplikujú organické hnojivá, kompostujú hnoj a v ideálnych prípadoch majú zastrešené hnojiská. Hnojovica je aplikovaná po zbere obilnín na rozdrvenú slamu a ihneď zaoraná, poprípade je používaná na prihnojenie ozimín hadicovými aplikátormi. Dobre hospodáriace podniky nakupujú osivá vo vyšších množiteľských stupňoch alebo používajú osivá získané pri zmluvnom množení vo vlastnom podniku. V prípade použitia farmárskeho osiva ide vždy o osivo riadne vyčistené, poprípade ošetrené biopreparátmi. Zaburinenie pozemkov sa snažia eliminovať striktným dodržiavaním zásad správneho striedania plodín, širším spektrom pestovaných druhov plodín, väčším využívaním medziplodín, zaorávkou už riedkych ďatelinotráv a pod. Obilniny sú často bránené tak pred vzídením, ako aj pri odnožovaní (i opakovane). Pri porovnaní úrod obilnín medzi lepšími a horšími podnikmi je zrejmé, že dodržiavanie zásad môže zvýšiť úrodu zrna o 1,0 – 1,9 t/ha.   

 

Náklady

V relácii k nižším úrodám bývajú v ekologickom poľnohospodárstve vyššie náklady na jednotku produkcie, avšak súbežne s tým nižšie náklady na jednotku plochy. Variabilita celkových nákladov na plochu je pomerne malá, zatiaľ čo variabilita nákladov na jednotku produkcie je ovplyvnená kolísaním hektárových úrod v jednotlivých rokoch. V sledovanom desaťročí kolísali náklady na 1 tonu zrna pri konvenčnej pšenici medzi 3 900 – 5 400 Kč (priemer 4 250 Kč) oproti nákladom na produkciu biopšenice medzi 5 000 – 7 400 Kč (priemer 5 640 Kč). Náklady na 1 t vyprodukovaného zrna ovsa v konvenčnej produkcii sa pohybovali medzi 5 200 – 6 100 Kč, zatiaľ čo pri bioovse bolo rozpätie nákladov 5 900 – 9 000 Kč, pri priemere 7 260 Kč/t zrna. Údaje o nákladoch bioprodukcie boli získané v rámci realizovaných štúdií a od doplnkového výberového súboru respondentov. Zistené nákladové relácie sa prípad od prípadu výrazne odlišujú. Na rozdiel od konvenčného poľnohospodárstva hrajú variabilné náklady v ekologicky hospodáriacich podnikoch menej významnú úlohu.

 

Ceny  

Výkupné ceny konvenčnej pšenice sa v hodnotenom desaťročí pohybovali medzi 3 000 až 5 000 Kč, v priemere 4 180 Kč za tonu. Za tonu biopšenice získali producenti 3 800 – 8 000 Kč, v priemere 6 390 Kč. Výkupná cena biopšenice je v dlhodobom priemere o 53 % vyššia než priemerné ceny  konvenčnej pšenice. V Rakúsku bola v minulom období dosahovaná cenová prémia v priemere okolo 65 %, v Nemecku až dvojnásobná. Rast výkupných cien biopšenice (7 000 – 9 000 Kč/t) v ostatných piatich rokoch je vyvolaný záujmom obchodníkov. Pretože väčšina biopšenice ide na trh ako potravinárska pšenica, je úroveň ceny  spojená s dosiahnutím požadovanej pekárskej kvality (obsah a kvalita bielkovín).

Priemerná výkupná cena ovsa konvenčnej produkcie v minulom desaťročí sa pohybovala medzi 2 800 až 4 300 Kč/t (priemer 3 500 Kč/t). Pri ovse v kvalite bio výkupná cena pred 10 rokmi bola 3 200 Kč/t a do súčasnosti vzrástla takmer trojnásobne. Priemer za desaťročné obdobie je 5 580 Kč/t, teraz predstavuje 8 500 Kč/t, ale najmä pri nahom ovse sa pohybuje aj okolo 10 000 Kč/t. Rozdiel vo výkupnej cene medzi konvenčným a ekologicky vypestovaným ovsom za sledované obdobie je 60 %, v ostatných rokoch i viac než 100 % v prospech bioovsa. Ten je prevažne predávaný ako potravinársky, čo pri porovnaní s konvenčným (obvykle kŕmnym) ovsom zvyšuje cenovú diferenciu. Tú navyše zvyšuje i väčší podiel nahého ovsa s vyššou cenou u ekologických pestovateľov.

 

 

Dotácie

Pri hodnotení ekonomiky pestovania je nutné vziať do úvahy vplyv dotácií na mieru rentability. V rokoch 2015 – 2019 boli v ČR priemerné sadzby jednotnej platby na plochu poľnohospodárskej pôdy (SAPS) 3 443 Kč/ha a platby na poľnohospodárske postupy priaznivé pre klímu a životné prostredie (ozelenenie – greening) 1 897 Kč/ha. Platby pre horské oblasti a iné oblasti s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami (ANC) pre konvenčné podniky boli  124 € (oblasti typu O1)a pre ekologicky hospodáriace podniky 98 € (oblasti typu O2). Ekologické podniky poberajú navyše  dotácie na ekologické poľnohospodárstvo. Sadzba pre obdobie 2015 – 2020 je stanovená na 180 € pre štandardnú ornú pôdu. Celkové dotácie pre ekologický podnik na hektár predstavovali 12 738 Kč a pre konvenčný podnik 8 640 Kč (1€ = 26,608 Kč).

 

Ekonomická efektívnosť

Miera rentability je ovplyvnená dosiahnutou úrodou, vynaloženými nákladmi a nákupnou cenou sledovaných komodít. Pre zistenie nákladovej rentability v rokoch 2015 – 2019 boli použité vyššie uvedené údaje. Miera nákladovej rentability I (so započítaním dotácií) bola pri pšenici pestovanej v konvenčne hospodáriacich podnikoch kladná (medzi 6,6 a 33,2 %). Bez započítania dotácie vykazuje konvenčná pšenica zápornú mieru nákladovej rentability – 7,5 %, pri rozpätí +2,3 až -25,0 % v jednotlivých rokoch. Pri ovse je nákladová rentabilita II (bez započítania dotácií v sledovaných rokoch pri konvenčnej produkcii záporná (od -35,6 do -40,4 %, v priemere -39,6 %)). Vďaka dotáciám sa nákladová rentabilita I dostáva do kladných čísel (0,6 až 13,5 %). Ekologické pestovanie ovsa je bez dotácií taktiež nerentabilné (NR II je -6,8 až -25,7 %). Dotácie však robia z ovsa pre ekologických poľnohospodárov z hľadiska nákladovej rentability (43,2 až 71,7 %) zaujímavú plodinu.

Z porovnávania vyplýva, že ekologické pestovanie oboch plodín je za súčasného stavu produkcie, nákladov, cien a dotácií efektívne. Komplexné porovnanie ekonomickej efektívnosti celej rastlinnej produkcie by bolo objektívnejšie, ale univerzálne závery a odporúčania je ťažké urobiť. Ekologicky hospodáriaci poľnohospodár môže svoje hospodárenie zefektívniť už len dodržiavaním základných princípov ekologického hospodárenia. Racionálnou intenzifikáciou je možné zvýšiť úrody až o 30 % pri bežných plodinách. Väčší efekt prináša pestovanie alternatívnych plodín s vyššou rentabilitou, najmä v spojení so spracovaním, zaujímavým môže byť množenie osív. Úspory nákladov môžu priniesť racionálne využívanie investícií, ako aj vhodná kooperácia – od prvovýroby až po realizáciu. Výkupné ceny bioprodukcie vykazujú dlhodobo rastúci trend, otázkou je, či prevedenie štvrtiny poľnohospodárskej pôdy v Európe do ekologického režimu nespôsobí stagnáciu, či dokonca pokles produkcie vplyvom nasýtenia trhu. Je možné však predpokladať, že podpory ekologického poľnohospodárstva nebudú klesať. Produkcia kvalitných domácich potravín a ochrana prírody sa musí vyplácať poľnohospodárom i celej spoločnosti.

 

Autori: doc. Ing. J. Moudrý, Ph.D., prof. Ing. Jan Moudrý, CSc., Bc. Aleš Dočekal, Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích, Zemědělská fakulta

Preklad: Ing. Pavel Zubal