Hrach siaty patrí k najstarším kultúrnym plodinám. Genetickým centrom hrachu siateho je Etiópia, oblasť Stredozemného mora a Stredná Ázia. Do Európy sa dostal cez Taliansko a rozšíril sa tu pravdepodobne až v stredoveku. Semená hrachu sa našli vo vykopávkach z doby kamennej a bronzovej v malej Ázii a z doby kolovitých stavieb vo Švajčiarsku. Vavilov, jeden z najväčších historikov kultúrnych rastlín, datuje…
Celosvetový trend na ekologizáciu pestovateľského prostredia je plne opodstatnený. V žiadnom prípade netvrdíme, že naša rastlinná výroba nemá potenciálne rezervy v naplnení ekologických kritérií pestovania. Predovšetkým existujú značné rezervy vo využívaní vedeckých prístupov v aplikácii pesticídov, podľa výsledkov diagnostikácie zaburinenia a reálneho stupňa škodlivosti burín v poraste pestovaných plodín. Často sme svedkami paušálnej aplikácie ako…
Spoločenstvá burín sprevádzajú kultúrne plodiny od počiatku poľnohospodárstva. Buriny patria medzi najproblematickejšie škodlivé činitele, prechádzajú zložitým vývinovým cyklom a na ich hubenie bolo vždy vynakladané obrovské množstvo úsilia a energie. Jednotlivé druhy burín sa postupne prispôsobovali meniacim sa prírodným podmienkam, neskôr rôznym technológiám pestovania. Niektoré druhy neboli schopné sa postupne prispôsobovať obrábaniu pôdy a pestovaniu plodín a z polí…
Glyfosát je totálny herbicíd, ktorý spoločnosť Monsanto uviedla na trh začiatkom 70. rokov 20. storočia. Európska únia pravidelne obnovuje licenciu tohto herbicídu, pričom problém spočíva v tom, že aj inštitúcie zaoberajúce sa hodnotením prípravkov na ochranu rastlín majú rozdielne názory, pokiaľ ide o ich škodlivosť. Týkalo sa to napríklad v roku 2015 stanovísk vydaných Európskym úradom…
Vo Francúzsku už nebude glyfosát dostupný od roku 2021. Podľa ministra poľnohospodárstva Didiera Guillaumea však budú môcť poľnohospodári, ktorí využívajú pôdoochranné obrábanie pôdy, pokračovať vo využívaní tohto herbicídu na svojich poliach. Didier Guillaume povedal: „Moja pozícia je jasná: s glyfosátom budeme pokračovať v poľnohospodárstve na ochranu pôdy.“ Minister uviedol, že ochranné/regeneratívne poľnohospodárstvo je „vznešenou agroekologickou praxou“, ktorú…
Regulácia zaburinenosti je jedným z najväčších problémov poľnohospodárov hospodáriacich na ornej pôde, zvlášť v alternatívnych systémoch hospodárenia. Buriny svojou prítomnosťou pôsobia konkurenčne voči pestovaným rastlinám (svetlo, živiny, voda), komplikujú pestovanie a zber, zhoršujú kvalitu produkcie, sú zdrojom alergénov a pôsobia v poraste esteticky rušivo. Treba však podotknúť, že aj buriny majú niektoré pozitívne vlastnosti: poskytujú potravu, životný priestor pre iné…
Buriny môžu potenciálne znížiť úrodu plodín o 45 % v porovnaní s 25 % stratami spôsobenými chorobami a 20 % stratami spôsobenými škodcami. Až 1/3 celkových nákladov na pestovanie poľných plodín ide na regulovanie zaburinenosti. Výskyt konkrétnych druhov burín v agrofytocenózach je ovplyvňovaný biologickými vlastnosťami plodín (konkurenčná schopnosť, potláčanie burín), ekologickými faktormi lokality, intenzitou a charakterom poľnohospodárskych technológií. V rámci…
Zavedenie technológií využívajúcich odolnosť hybridov slnečnice k herbicídom, voči ktorým sú konvenčné hybridy citlivé (HT technológie), znamenalo výrazný pokrok pri regulácii burín v porastoch tejto plodiny. Po úspešnom zavedení ExpressSun i Clearfield technológie sa však začali prejavovať určité problémy, ktoré bolo treba výskumne riešiť a pestovateľom slnečnice navrhnúť čo možno najefektívnejšie využitie týchto technológií. Pri ExpressSun technológii…
V súčasnosti sú burinové spoločenstvá našich polí druhovo pomerne obmedzené. Terajšia úroveň zaburinenia je tvorená všeobecne rozšírenými taxónmi. Na ústupe sú buriny, ktorým moderná úroveň agrotechniky obmedzuje ich prirodzenú existenciu. Zvyšuje sa podiel druhov s vysokou škodlivosťou, s vysokou úrovňou nákladovosti pri ich regulácii a druhov obťažne ničiteľných. V súčasnosti k hospodársky najvýznamnejším druhom burín pšenice ozimnej na našich poliach patria…
Dôležitou výhodou konvenčného obrábania pôdy je eliminácia zaburinenosti. V redukovanom poľnohospodárstve sa pestovateľ pri likvidácii a prevencii zaburineniu spolieha na rovnaké praktiky ako pri konvenčných systémoch obrábania pôdy. Pritom minimalizáciou agrotechnických operácií dochádza ku komplikáciám so zaburinenosťou pôdy. Preto úspešnosť týchto systémov závisí predovšetkým od manažmentu riadenia a výberu vhodných alternatív pri pestovaní plodín. Medzi základné opatrenia…
