Voškovníky

Voškovník polabský – Xanthium albinum

Je jednoročná, zelená až zelenožltá aromatická rastlina.

Stonka je 0,15 až 1,50 m vysoká, oblá, drsno chlpatá, dole lysá, červeno až hnedo čiarkovito škvrnitá, pri dostatku priestoru bohato rozkonárená, pri bočnom zatienení vytvára občas iba nerozkonárenú byľ. Listy sú striedavé, iba najspodnejšie takmer protistojné.   

Na lícnej strane zelené až žltozelené, na spodnej strane svetlejšie, trojuholníkového až srdcovitého tvaru, trojlaločnaté, hrubo pilovité. Dobre viditeľné sú tri hlavné žily. Stopky listov sú 50 – 150 mm dlhé. Stonka aj listy sú pokryté tuhými štetinkami. Koreňová sústava je mohutná, hlavný kolovitý koreň je bohato rozkonárený.

Samčie úbory sú mnohokveté, nakopené na koncoch vetví. Samičie úbory sú dvojkveté, prisadnuté pod samčími. Zákrov je zrastený, vajcovitý, husto pokrytý ostňami, ktoré sú na konci hákovito zahnuté. Na vrchole sú dva dlhé rovné ostne, z ktorých vyčnievajú dve nitkovité blizny. Plod je dvojnažka, 15 – 25 x 5 – 10 mm veľká. Je husto pokrytá hákovito zahnutými ostňami. Ostne na vrchole dlhšie, so špičkami hákovito ohnutými k sebe. Na veľkých rastlinách môže byť niekoľko sto nažiek. Plody dozrievajú v auguste až v októbri a vyrastajú buď jednotlivo alebo viacero pohromade na kratučkých stopkách. Na rastline držia veľmi pevne a zotrvávajú na nej až do jari, keď sa plody oddeľujú od rastliny. Medzi oplodím a semenom sú vzduchové priestory, ktoré znižujú špecifickú hmotnosť plodu.  Semená sú 15 x 6 x 2 mm veľké, svetlohnedej farby, kopijovitého tvaru, na vrchole zašpicatené, na báze oblejšie a obsahujú vysoký podiel oleja. Povrch semien je pozdĺžne nevýrazne ryhovaný. Osemenie je sivej až sivočiernej farby, mierne plstnaté. Klíčivosť si zachovávajú maximálne do 5 rokov. Reprodukcia je výlučne generatívna.

Klíčne listy podlhovasté, mäsité, kopijovité, 25 – 35 x 5 – 15 mm, hypokotyl purpurový. Prvé pravé listy protistojné, ďalšie striedavé.

Rozšírenie: Inundačné oblasti väčších vodných tokov a okolité stanovištia v teplých oblastiach SR, inde vzácne.

Vzchádza približne od polovice mája z hĺbky až 10 cm, pričom zvyčajne klíči len jedno semeno. Druhé semeno vyklíči v nasledujúcom roku, prípadne aj neskôr.

Teplomilný, na svetlo náročný druh. Obľubuje hlboké hlinité pôdy. Rastie aj na suchých stanovištiach, ale pri nedostatku vlahy sú rastliny voškovníka iba 0,10 – 0,15 m vysoké a plodia iba niekoľko nažiek. Často sa vyskytuje v nivách a inundačných územiach riek, skadiaľ sa pri zvýšenej hladine šíri v zaplavovanom území(hydrochória ). Nažky na povrchu hladiny môžu plávať aj niekoľko hodín. Počas tohto času sú prúdením vody transportované na vzdialenosť aj niekoľko km. Preto je výskyt tejto rastliny častejší na pozemkoch ležiacich v inundačnom území riek. Plody sa šíria aj zoochoricky (epizoochoricky) a, samozrejme, aj činnosťou človeka (antropochoricky, napr. nedostatočne vyčistené osivo).

Ojedinele sa vyskytuje voškovník východný (Xanthium orientale), ktorý je často považovaný za poddruh voškovníka polabského. Má väčšie nažky a na nich mohutné koncové ostne.

Voškovník obyčajný – Xanthium strumarium

Je jednoročná šedozelená nearomatická rastlina.

Stonka je 0,15 až 1,20 m vysoká, husto chlpatá, krátko čiarkovito škvrnitá. Listy sú z obidvoch strán šedozelené, približne rovnako dlhé ako široké, do 11 x 10 cm veľké trojuholníkového až srdcovitého tvaru, zriedka celistvé, troj- až päťlaločnaté hrubo pílovité. Stopky listov sú 30 – 70 mm dlhé. Stonka aj listy sú pokryté chĺpkami. Koreňová sústava je mohutná, hlavný kolovitý koreň je bohato rozkonárený.

Samčie úbory sú na vrchole zloženého súkvetia, guľaté, samičie úbory s ostnitým a jemne chlpatým zákrovom sa nachádzajú pod samčími. Ostne na vrchole nažky sú rovné. Plod je dvojnažka, 10 – 15 mm veľká. Plody dozrievajú v auguste až v októbri a vyrastajú buď jednotlivo, alebo viacero pohromade na kratučkých stopkách. Na rastline zotrvávajú až do jari, keď sa plody oddeľujú od rastliny. Medzi oplodím a semenom sú vzduchové priestory, ktoré znižujú špecifickú hmotnosť plodu.  Semená sú 10 x 4 x 1,5 mm veľké, svetlohnedej farby, kopijovitého tvaru, na vrchole zašpicatené, na báze oblejšie a obsahujú vysoký podiel oleja. Povrch semien je pozdĺžne nevýrazne ryhovaný. Osemenie je sivej až sivočiernej farby, mierne plstnaté. Klíčivosť si zachovávajú maximálne do 5 rokov. Reprodukcia je výlučne generatívna.

Klíčne listy podlhovasté, mäsité, kopijovité 20 – 30 x 5 – 10 mm, hypokotyl purpurový. Prvé pravé listy protistojné, ďalšie striedavé.

Rozšírenie: Teplé oblasti SR.

Vlhké, neskôr aj vysychavé polia, často mierne zasolené. Obnažené dná rybníkov, inundačné územia po opadnutí vôd. Pôdy hlinité, hlinito piesčité, ale aj ílovité. Obsadzuje tiež ruderálne stanovištia, vyskytuje sa na skládkach, navážkach pôdy. Ako burina v neskôr siatych teplomilných plodinách. Vzchádza z hĺbky približne až 8 cm, pričom zvyčajne klíči len jedno semeno. Druhé semeno vyklíči v nasledujúcom roku, prípadne aj neskôr. Klíči pri teplote 5 – 6 °C, optimálna teplota 15 – 22 °C. Rastliny na málo živných stanovištiach sú nízkeho vzrastu s drobnými listami aj plodmi.

Voškovník tŕnitý – Xanthium spinosum

Rastlina pôvodom zo Severnej Ameriky, patriaca do skupiny jednoročných dvojklíčnolistých neskorých jarných burín. Stonka je 0,20 – 1,00 m vysoká, zeleno pruhovaná, môže byť bohato rozkonárená. Listy sú na líci tmavozelené, na rube šedoplstnaté, kosoštvorcové a trojlaločnaté,

20 – 70 mm dlhé a 5 – 25 mm široké so žilnatinou výrazne svetlej farby. Stopky sú 5 – 25 mm dlhé.

Pri stopkách vyrastajú trojdielne ostne slamovožltej farby dlhé 10 – 25 mm. Koreňová sústava je mohutná, s hlavným kolovitým koreňom bohato rozkonáreným.

Samčie kvety rastú na koncoch vetiev , samičie jednotlivo alebo po dvoch v pazuchách listov a sú dvojkveté. Zákrov je zrastený, vajcovitého tvaru 10 – 12 mm dlhý, pokrytý zahnutými ostňami. Na vrchole sú dve dlhšie, rovné ostne, nerovnako dlhé. Plodom je dvojnažka, ktorá dozrieva v auguste až októbri.

Klíčne listy sú pomerne veľké 35 – 45 mm x 6 – 10 mm, kopijovitého tvaru, na konci zaoblené. Hypokotyl je v spodnej časti purpurový, vo vrchnej zelený.

Rozšírenie: Vzácne sa vyskytujúci druh v SR, iba najteplejšie oblasti, ale so stúpajúcou početnosťou.

Svetlomilná rastlina, náročná na teplo, znáša suchšie podmienky a dokáže prežívať aj na pieskoch.

Regulácia: Po prezimovaní klíči zvyčajne iba jedno semeno v nažke. Pri plánovaní herbicídnej ochrany je potrebné zohľadniť, že nažky voškovníka, ktoré vzchádzajú z plytších vrstiev pôdy niekedy ostávajú na klíčnych listoch a fungujú ako kryt pri postreku herbicídom. Môžu zotrvať na rastline aj niekoľko dní. Jedince s nažkami po aplikácii prípravku často prežívajú. Problémy voškovníky spôsobujú predovšetkým v kukurici, slnečnici, sóji.

V kukurici je výber herbicídov rozsiahly. Na preemergentné aplikácie možno použiť prípravky s ú. l. mesotrione, ostatné majú obmedzenú alebo žiadnu účinnosť. Postemergentné aplikácie: prípravky s ú.l. 2,4 D, dicamba, clopyralid, mesotrione, tembotrione, foramsulfuron+iodosulfuron+thiencarbazone. Rozšírené sú kombinácie dicamba + sulfonylmočovina s dobrou účinnosťou.

V sóji je to veľmi problémová burina kvôli veľkosti nažiek, ktoré sú približne rovnako veľké ako semená sóje, čo spôsobuje problémy pri čistení. V osivárskych porastoch sa nesmie vyskytovať. Preemergentné aplikácie metribuzinu a clomazonu v registrovaných dávkach nemajú dostatočnú účinnosť. Možno použiť kombináciu pendimethalin + imazamox. Samotný pendimethalin na voškovník neúčinkuje. Účinná látka metobromuron v sóji pre dostatočnú účinnosť 1500 g/ha. Postemergentne imazamox a thifensulfuron-methyl, prípadne bentazon, ktorý je kontaktný a potrebuje dobré pokrytie rastliny postrekovou kvapalinou. Pre všetky post. prípravky platí aplikácia vo fáze klíčnych listov, max 2 pravých listov voškovníka pre dosiahnutie dobrej účinnosti.

Slnečnica: preemergentne fluorochloridone. U CL a CL+ hybridov imazamox. U hybridov Express sun herbicídy s ú. l. tribenuron-methyl v dávke 40 – 45 g/ha.