Výskumný tím z Rothamsted Research publikoval v časopise Frontiers in Agronomy nové poznatky o rozdieloch v pôsobení troch významných preemergentných herbicídov zo skupiny 15, konkrétne flufenacetu, EPTC a tri-allatu, na psiarku roľnú (Alopecurus myosuroides). Ide o jednu z najškodlivejších burín v obilninách, ktorá každoročne spôsobuje výrazné straty úrody a vykazuje narastajúcu rezistenciu voči viacerým herbicídnym skupinám. Preemergentné herbicídy skupiny 15 sú dlhodobo považované za základný prvok stratégie regulácie tejto buriny. Bývajú opisované ako inhibítory syntézy veľmi dlhých mastných kyselín, avšak až do súčasnosti bol ich presný fyziologický a biochemický účinok na psiarku pomerne málo preskúmaný.
Výskum bol realizovaný v kontrolovaných rastových podmienkach s využitím pokročilých lipidomických analýz. Cieľom bolo objasniť, do akej miery sa jednotlivé účinné látky líšia vo svojich účinkoch na rast, tvorbu kutikulárnych voskov a metabolické procesy. Zároveň bolo hodnotené, ako na herbicídy reagujú dva biotypy buriny – herbicídne citlivý a biotyp s potvrdenou metabolickou rezistenciou. Analýzy preukázali, že flufenacet spôsoboval výraznú inhibíciu rastu nadzemných aj podzemných častí rastlín a významné zníženie obsahu kutikulárnych voskov a veľmi dlhých mastných kyselín, pričom jeho účinky boli najvýraznejšie pri citlivom biotype. Tri-allate sa vyznačoval dramatickým poklesom obsahu polynenasýtených mastných kyselín v listoch, čo poukazuje na komplexnejší, doteraz nie úplne preskúmaný mechanizmus účinku presahujúci rámec bežne uvádzanej inhibície syntézy voskov. EPTC mal v porovnaní s predchádzajúcimi dvoma účinnými látkami miernejší účinok, pričom ovplyvňoval predovšetkým kvalitatívne zloženie voskov bez výrazných zmien v samotnom profile mastných kyselín.
Autori štúdie zdôrazňujú, že hoci sú všetky tri herbicídy zaradené do rovnakej skupiny, ich fyziologické a metabolické účinky sa značne odlišujú. Podľa Dr. Dany MacGregor je z hľadiska rastovej dynamiky aj metabolizmu zrejmé, že herbicídy skupiny 15 nemožno považovať za homogénnu skupinu látok s jednotným mechanizmom účinku. Lipidový špecialista Dr. Frédéric Beaudoin podotýka, že metabolizmus mastných kyselín je úzko previazaný s radom ďalších biochemických procesov a profil kutikulárnych voskov psiarky roľnej je navyše výrazne odlišný od väčšiny ostatných tráv. Pozorované reakcie preto prinášajú nielen lepšie pochopenie herbicídnej účinnosti, ale aj hlbšie poznatky o molekulárnych cieľoch, ktoré stoja za mechanizmom účinku týchto látok.
Z agronomického hľadiska majú výsledky významné praktické dôsledky. Predstaviteľ spoločnosti Gowan Crop Protection Laurent Cornette uvádza, že uvedené zistenia posilňujú dôveru v kombinované používanie preemergentných herbicídov skupiny 15, ktoré síce vykazujú spoločný fyziologický účinok, ale líšia sa v mieste a spôsobe pôsobenia. Doposiaľ neboli pre túto skupinu herbicídov zaznamenané prípady rezistencie typu „target-site“, čo im poskytuje status nízkorizikových prípravkov v kontexte rezistentného manažmentu. Ich vhodné použitie tak môže prispieť k udržaniu účinnosti ďalších herbicídnych skupín a k spomaleniu vývoja rezistencie v populáciách burín.
Štúdia zároveň potvrdila výrazné rozdiely v reakciách medzi citlivým a metabolicky rezistentným biotypom psiarky roľnej. Hoci neexistujú dôkazy o vzniku rezistencie špecificky proti herbicídom skupiny 15, populácie z rôznych lokalít sa môžu správať odlišne v závislosti od ich genetickej a metabolickej výbavy. Podľa Dr. Hannah Blyth môže štúdium týchto rozdielov pomôcť lepšie pochopiť, akým spôsobom fyziologické, genetické a biochemické faktory ovplyvňujú herbicídnu odozvu, a tým podporiť vývoj udržateľných a efektívnych stratégií regulácie burín.
Zdroj: Frontiers in Agronomy
