Regeneratívne poľnohospodárstvo a biologická aktivita pôdy
V Hoteli Zerrenpach v Látkach sa 26. mája 2026 uskutočnila odborná konferencia spoločnosti Timac Agro Slovakia s názvom Zdravie pôdy a výživa rastlín. Podujatie spojilo odborníkov z oblasti regeneratívneho poľnohospodárstva, pôdnej biológie, fyziológie rastlín a modernej výživy plodín. Hlavnou témou konferencie boli aktuálne výzvy poľnohospodárskej praxe v podmienkach klimatickej zmeny, degradácie pôdy a rastúceho tlaku na efektívnosť rastlinnej výroby.
Odborný program otvoril doc. Ing. Vladimír Smutný, Ph.D. z Mendelovej univerzity v Brne prednáškou venovanou medziplodinám a pôdoochranným technológiám spracovania pôdy v regeneratívnom poľnohospodárstve. Vo svojom vystúpení zdôraznil význam medziplodín pri ochrane pôdnej štruktúry, zvyšovaní obsahu organickej hmoty a podpore biologickej aktivity pôdy. Poukázal na to, že minimalizácia intenzity obrábania pôdy pomáha znižovať eróziu, zlepšuje vodný režim pôdy a podporuje stabilitu agroekosystémov v období častejších extrémov počasia.
Na tému úrodnosti pôdy nadviazal odborný poradca Ing. Peter Mižík prednáškou o význame pôdnych mikroorganizmov vo výžive rastlín. Zdôraznil, že pôdny mikrobióm zohráva zásadnú úlohu pri sprístupňovaní živín, tvorbe koreňového systému a zvyšovaní odolnosti rastlín voči stresovým faktorom. Podľa prezentovaných poznatkov biologicky aktívna pôda výrazne zvyšuje efektivitu využitia živín a podporuje dlhodobú úrodnosť pôdy. Súčasťou prednášky boli aj praktické skúsenosti s využívaním organickej hmoty, humínových látok a mikrobiálnych stimulátorov v poľnohospodárskej praxi.
Rastliny pod tlakom klimatických zmien
Významnú časť konferencie tvorila aj problematika klimatickej zmeny a stresových faktorov pôsobiacich na rastliny. Ing. Marek Kovár, PhD. zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre vo svojej prednáške „Rastliny pod tlakom: klimatická zmena, stres a boj o úrodu“ upozornil na rastúci význam sucha, vysokých teplôt a výkyvov počasia. Zdôraznil, že schopnosť rastlín reagovať na stres závisí od ich fyziologickej kondície, vitality koreňového systému a správne nastavenej výživy.
Predstavil fyziologické mechanizmy, ktorými rastliny reagujú na stresové podmienky a možnosti zmiernenia negatívnych dopadov prostredníctvom biostimulácie, listovej výživy a podpory fotosyntetickej aktivity. Poukázal tiež na význam správne fungujúcej listovej plochy a efektívneho hospodárenia rastliny s energiou a vodou. Podľa prezentovaných údajov bude stabilita úrody v budúcnosti čoraz viac závisieť od schopnosti rastlín zvládať stresové situácie a zachovať metabolickú rovnováhu aj v nepriaznivých podmienkach.
Fyziologická efektivita ako základ stabilnej úrody
Popoludňajší blok uzavrela Ing. Zuzana Vazanová, PhD. zo spoločnosti Timac Agro Slovakia prednáškou zameranou na fyziologickú efektivitu rastlín a pôdy. Vo svojom vystúpení poukázala na to, že moderné poľnohospodárstvo už nemožno stavať iba na zvyšovaní dávok živín, ale predovšetkým na efektívnom riadení fyziologických procesov rastlín a biologickej aktivity pôdy.
Prednáška zdôraznila, že samotná koncentrácia živín ešte automaticky nezaručuje vyššiu úrodu. Kľúčovým faktorom je schopnosť rastliny prijaté živiny efektívne využiť. Na praktických príkladoch bolo prezentované, že pri rovnakej dávke dusíka môže rozdiel v efektivite využitia živín predstavovať až 1,5 t/ha v úrode. Dôležitú úlohu pritom zohráva fyziologická kondícia rastliny, aktivita koreňového systému a stav pôdneho prostredia.
Významná časť prezentácie bola venovaná vzájomnej interakcii medzi pôdou, rastlinou a mikroorganizmami. Prednášajúca upozornila, že efektívna výživa vzniká iba pri aktívnej spolupráci koreňového systému a pôdnej mikrobioty. Mikroorganizmy výrazne ovplyvňujú sprístupňovanie živín, najmä fosforu a dusíka, pričom vhodná biologická aktivita môže zvýšiť príjem živín o desiatky percent. Zdôraznený bol aj význam organickej hmoty, medziplodín a humínových látok pri podpore pôdneho života a zlepšovaní pôdnej štruktúry.
Osobitná pozornosť bola venovaná koreňovému systému rastlín. Silný a aktívny koreň podľa prezentovaných výsledkov významne zvyšuje schopnosť prijímať fosfor a mikroprvky, čím rastlina lepšie zvláda stresové podmienky a stabilizuje úrodu. Prednáška zároveň poukázala na význam lokalizovaného štartovacieho hnojenia, biostimulátorov a aminokyselín pri regenerácii koreňov a podpore počiatočného rastu.
V ďalšej časti sa prezentácia zamerala na fyziologický stres rastlín a jeho vplyv na produkciu biomasy. Zdôraznené bolo, že kondícia listovej plochy a intenzita fotosyntézy rozhodujú o schopnosti rastliny udržať stabilnú úrodu aj v podmienkach klimatických výkyvov. Rastliny so zachovanou metabolickou rovnováhou dokážu efektívnejšie hospodáriť s energiou, vodou a živinami, čím sa znižujú výkyvy v úrode medzi jednotlivými ročníkmi.
Prednáška sa venovala aj možnostiam monitorovania zdravotného stavu porastov prostredníctvom odrazu svetla vo viditeľnom a infračervenom spektre. Na príkladoch zdravých a stresovaných rastlín bolo demonštrované, že fyziologický stav porastu možno efektívne sledovať pomocou vegetačných indexov a nástrojov precízneho poľnohospodárstva.
Záver prezentácie patril praktickým nástrojom zvyšovania efektivity pestovania. Medzi najdôležitejšie opatrenia boli zaradené podpora pôdnej mikrobiológie, využívanie biostimulantov, listovej výživy, antistresových prípravkov, precízne poľnohospodárstvo a správne načasovanie aplikácií. Hlavným posolstvom prednášky bolo, že stabilná a ekonomicky efektívna úroda nevzniká v ideálnych podmienkach, ale v schopnosti rastliny zvládať stres a udržať funkčné fyziologické procesy aj v problémových rokoch.
Tomáš Baran, Naše Pole
