Blyskáčik repkový (Meligethetes aeneus Fabricius 1775) patrí k tradičným stredoeurópskym škodcom repky a ďalších kapustovitých plodín, pestujúcich sa na semeno. Je to jediný zo súčasných hospodársky škodlivých organizmov, ktorý sprevádza pestovanie repky v ČR i SR od začiatku jej pestovania. I v päťdesiatych rokoch minulého storočia, kedy sa pestovalo len niekoľko stoviek hektárov ozimnej repky v celom Československu a jej…
Repka dokáže na jeseň odobrať 70 – 80 kg dusíka na ha. Toto množstvo sa pri prerastených porastoch zvyšuje. Ak nie je repka na jeseň hnojená dusíkom, často sa objavujú príznaky deficiencie, predovšetkým na starších listoch. Preto by jesenné hnojenie dusíkom ku koncu októbra (40 – 50 kg/ha N), najlepšie vo forme močoviny (či v jej…
Zdravé a vitálne osivo zohráva rozhodujúcu úlohu pri úspešnom pestovaní akejkoľvek plodiny. Vitalita osiva je preto jedným zo základných faktorov ovplyvňujúcich nie len samotné založenie porastu, ale aj následnú tvorbu koreňového systému a nadzemných orgánov. Pre podporu zdravotného stavu a vitality osiva sa už dlhšiu dobu okrem fungicídneho a insekticídneho morenia používa aj jeho ošetrenie biologicky aktívnymi látkami. …
Problematika zhutnenia spodných vrstiev ornicového profilu a podorničia je jeden z faktorov, ktorý môže prispieť k negatívnemu ovplyvneniu porastov ozimnej repky. Z hľadiska podpory rozvoja koreňového systému ozimnej repky, najmä z dôvodu hlbšieho zakorenenia sa preto hľadajú možnosti hlbšieho obrábanie pôdneho profilu. Jednou z možností je využitie hĺbkových kypričov s parabolickými stĺpicami, označované tiež ako dlátové pluhy (obr. 1). Tieto kypriče…
Ozimná repka dokáže najviac zo všetkých významných plodín najlepšie zúročiť jarné hnojenie dusíkom. Súčasne ale platí, že bez dusíkatého hnojenia úrody dramaticky klesnú. Výsledok pestovateľského systému v takom prípade závisí od predplodiny a od priebehu počasie (ročníku) a je veľmi nestabilný (tab.1). Rovnako platí, že pri pestovaní repky už iba málo chybujeme pri ochrane proti chorobám a škodcom,…
Zaradenie jarnej repky do osevného postupu znamená pre pestovateľa menší tlak na mechanizáciu a ľudské zdroje. Na svoj rast vyžaduje iba 150 dní, vďaka čomu na ňu nie je vyvíjaný taký infekčný tlak ako na repku ozimnú. Znížené je riziko fómy a hubových ochorení, ale aj výskytu škodcov. Jarná repka bude určite zohrávať neoddeliteľnú úlohu v budúcnosti poľnohospodárstva…
