Počasie je tento rok veľmi premenlivé, čo však nevylučuje napadnutie repky chorobami v čase kvitnutia. Každoročne sa mení spektrum povolených fungicídov, pribúdajú alebo končia účinné látky. Znovu upozorňujem na ich použitie len v odôvodnených prípadoch. Všetky tieto fungicídy sa totiž vyznačujú značnou toxicitou na ľudský organizmus, spôsobujú genetické poruchy, alergické reakcie alebo sú jedovaté pre vodné organizmy.…
Ozimný jačmeň býva po zime vždy vyblednutý a potrebuje podporu vyhnojením, prípadne stimuláciou. Počasie tejto jari napomáha aj šíreniu hubových chorôb na listoch jačmeňa. Stúpa výskyt múčnatky a listových škvrnitostí. Múčnatka trávová rastliny napáda od vzchádzania do skorej zrelosti. Optimálna teplota pre šírenie infekcie je 16 – 20 °C, vysoká vlhkosť vzduchu postačí v spodných poschodiach porastu. Chorobu…
Septorióza pšenice Mycosphaerella graminicola anamorfa Septoria tritici napáda iba listy, septorióza plevová Phaeosphaeria nodorum syn. Leptosphaeria nodorum napáda všetky nadzemné časti rastlín. Hostiteľskými rastlinami sú pšenica, raž a niektoré trávy. Huba, ktorá spôsobuje uvedené ochorenia patrí k fakultatívnym patogénom, prežíva na odumretých rastlinných zbytkoch na pozemku. Infikuje aj zrno, zdrojom primárnej infekcie tak môže byť pozemok, ale i osivo. Počas vegetácie sa šíri zo spodných…
Každý rok je počasie iné, preto treba pristupovať k ošetrovaniu obilnín až po monitorovaní zdravotného stavu a dôkladnom zvážení napadnutia, resp. možného šírenia chorôb. Choroby sa šíria s obmenami rovnaké ako v predchádzajúcich rokoch, sme už na ne pripravení, menia sa iba fungicídy. Pozrime sa teda na novinky v prvom fungicídnom ošetrovaní obilnín. Černanie báz stebiel (Ophiobolus graminis syn. Gaeumannomyces graminis) vyžaduje na šírenie teploty 12…
Chladné počasie zabrzdilo rast repky, dažde na prelome 10. a 11. týždňa môžu spôsobiť sekundárnu infekciu fómovou hnilobou, prípadne plesňou kapustovou. Fómová hniloba repky Už na jeseň mohla napadnúť repku fómová hniloba Leptosphaeria maculans (anamorfa – Phoma lingam), hubové ochorenie typické pre kapustovité rastliny. Prejavuje sa nepravidelnými bledými škvrnami posiatymi čiernymi bodkami pykníd na listoch aj stonkách…
Na morenie zemiakovej sadby proti chorobám prenosným na hľuzách alebo pôdou je povolených niekoľko účinných látok. Proti pôdnym škodcom stále nie je povolené žiadne moridlo. Účinná látka prípravku huba Pythium oligandrum v príprvkoch Polydresser a Polyversum stimuluje rast rastlín indukciou zvýšenej produkcie fytohormónu kyseliny indolyloctovej a zvyšovaním obsahu fosforu a cukrov. Mikrobiálny prípravok vo forme dispergovateľného prášku určený na morenie tesne…
Používanie moridiel na ochranu osiva proti živočíšnym škodcom a chorobám je obmedzené vo všetkých plodinách a v repe zvlášť. Ochrana rastlín sa presúva z priamych zásahov do nepriamej -preventívnej ochrany, volením vhodných spôsobov obrábania pôdy a likvidácie burín, rotácie plodín, vyváženým hnojením a v neposlednom rade aj zavlažovaním. Mení sa aj spektrum chorôb a škodcov, čo si do budúcnosti vyžaduje zmeny v autorizácii prípravkov.…
Jarné olejniny: repka jarná, slnečnica, mak, ľan a sója sú pri vzchádzaní ohrozené množstvom hubových patogénov nachádzajúcich sa v pôde. V tomto roku nastali zmeny vo fungicídnom morení a pribudlo morenie proti škodcom vzchádzajúcich rastlín. Okrem morenia osiva olejnín platia všeobecné zásady prevencie chorôb: vhodná predplodina, odstup pestovania na tom istom pozemku, rešpektovanie pôdnych a poveternostných požiadaviek plodín, odstraňovanie…
Základom predchádzania výskytu chorôb a škodcov je prevencia. Platia všeobecné zásady prevencie chorôb: striedanie plodín, odstraňovanie pozberových zvyškov, pestovanie odrôd s vyššou odolnosťou, správna agrotechnika, výsev zdravého neinfikovaného osiva, pri morení používať adhezívne látky. Morenie osiva pomáha znižovať riziko infekcie chorobami prenosnými osivom a pôdou. Použitie prípravkov na morenie osiva strukovín proti chorobám vzchádzajúcich rastlín je veľmi obmedzené…
Hrach siaty patrí k najstarším kultúrnym plodinám. Genetickým centrom hrachu siateho je Etiópia, oblasť Stredozemného mora a Stredná Ázia. Do Európy sa dostal cez Taliansko a rozšíril sa tu pravdepodobne až v stredoveku. Semená hrachu sa našli vo vykopávkach z doby kamennej a bronzovej v malej Ázii a z doby kolovitých stavieb vo Švajčiarsku. Vavilov, jeden z najväčších historikov kultúrnych rastlín, datuje…
