Britskí vedci z výskumného ústavu Rothamsted Research prvýkrát potvrdili rezistenciu huby Plenodomus biglobosus, jedného z pôvodcov fómového černania stoniek repky, voči fungicídom zo skupiny SDHI. V laboratórnych testoch bolo rezistentných až 95 % skúmaných britských izolátov, zatiaľ čo v Poľsku iba 6 %. Výsledky publikované v odbornom časopise Pest Management Science upozorňujú na možné komplikácie pri ochrane repky proti tomuto hospodársky významnému ochoreniu.
Fómové černanie stoniek patrí medzi významné hubové choroby repky olejnej. Ochorenie spôsobujú dva príbuzné patogény – Plenodomus lingam (syn. Leptosphaeria maculans) a Plenodomus biglobosus (syn. Leptosphaeria biglobosa). Zatiaľ čo prvému druhu sa v minulosti venovala väčšia pozornosť, význam P. biglobosus v európskych porastoch repky v posledných rokoch narastá.
Vedci z Rothamsted Research pod vedením Kevina Kinga skúmali citlivosť izolátov P. biglobosus získaných vo Veľkej Británii v roku 2025 a v Poľsku v roku 2024. Zamerali sa na fungicídy zo skupiny inhibítorov sukcinátdehydrogenázy (SDHI), konkrétne účinné látky boskalid a fluxapyroxad.
Rezistencia potvrdená pri 95 % britských izolátov
Laboratórne testy odhalili výrazné rozdiely medzi oboma krajinami. Z 20 britských izolátov bolo 19 klasifikovaných ako rezistentných, čo predstavuje 95 %. V prípade Poľska vedci identifikovali rezistenciu iba pri jednom zo 17 izolátov (6 %).
Pri niektorých britských izolátoch dosahoval faktor rezistencie voči boskalidu približne 500, pri fluxapyroxade až 265. To znamená, že v laboratórnych podmienkach vykazovali tieto izoláty násobne nižšiu citlivosť v porovnaní s citlivými izolátmi patogéna.
Výskumníci zároveň potvrdili výraznú krížovú rezistenciu medzi boskalidom a fluxapyroxadom. Korelácia citlivosti na obe účinné látky bola veľmi silná (R² = 0,96). To naznačuje, že rezistencia voči jednej z nich môže byť sprevádzaná aj rezistenciou voči druhej.
Odlišné výsledky prinieslo testovanie fluopyramu, ktorý takisto patrí medzi SDHI fungicídy. Pri tejto účinnej látke bola krížová rezistencia podstatne slabšia a faktor rezistencie nepresiahol hodnotu 4,5. Rozdielna citlivosť však automaticky neznamená, že fluopyram predstavuje spoľahlivú alternatívu v poľných podmienkach.
Rezistentné izoláty nestratili životaschopnosť
Genetická analýza preukázala, že rezistencia súvisela s mutáciami génov kódujúcich podjednotky enzýmu sukcinátdehydrogenáza, konkrétne SDHC a SDHD. Tento enzým je cieľovým miestom pôsobenia SDHI fungicídov.
Izoláty s nižším stupňom rezistencie spravidla obsahovali jednu mutáciu, zatiaľ čo pri vysoko rezistentných izolátoch vedci identifikovali kombináciu dvoch mutácií.
Významným zistením bolo, že prítomnosť týchto mutácií nemala v laboratórnych podmienkach jednoznačne negatívny vplyv na rast mycélia ani tvorbu nepohlavných spór. Rezistentné populácie preto nemusia byť z biologického hľadiska znevýhodnené, čo môže podporovať ich dlhodobé pretrvávanie.
Čo to znamená pre ochranu repky?
Autori upozorňujú, že ide o prvé potvrdenie rezistencie P. biglobosus voči SDHI fungicídom na svete. Zistenie nadväzuje na predchádzajúce výskumy Rothamsted Research, ktoré poukázali na zníženú citlivosť európskych populácií oboch pôvodcov fómy aj voči niektorým azolovým fungicídom.
Výsledky však zatiaľ pochádzajú z laboratórnych testov a relatívne malého súboru izolátov. Nemožno z nich preto vyvodzovať, že 95 % populácie patogéna vo Veľkej Británii je rezistentných, ani že SDHI fungicídy v poľných podmienkach stratili účinnosť.
Na určenie skutočného dosahu rezistencie na ochranu porastov budú potrebné ďalšie poľné pokusy a rozsiahlejší monitoring.
Z praktického hľadiska výsledky zdôrazňujú potrebu dodržiavania antirezistentných stratégií. Dôležité je predovšetkým obmedzovanie opakovaného používania fungicídov s rovnakým mechanizmom účinku, využívanie účinných kombinácií látok z rozdielnych skupín a zapájanie nechemických opatrení vrátane výberu odolnejších odrôd.
Výskum ukazuje, že pri fómovom černaní stoniek repky bude potrebné sledovať citlivosť oboch pôvodcov ochorenia. Rozdiely medzi britskými a poľskými izolátmi zároveň potvrdzujú význam regionálneho monitoringu fungicídnej rezistencie.
Zdroj: King, K. M., West, J. S. (2026): Discovery and characterisation of succinate dehydrogenase inhibitor resistance in Plenodomus biglobosus (phoma stem canker of oilseed rape). Pest Management Science. DOI: 10.1002/ps.71339.
