V úvode predseda predstavenstva Zväzu pestovateľov obilnín Ing. Martin Maček predpovedal, že väčšina poľnohospodárskych podnikov bude kvôli roku, ktorý bol v znamení sucha a nárastu nákladov, počítať straty. Konštatoval, že sa skončilo obdobie, keď nízke úrody kompenzovali vyššie výkupne ceny. Predpokladá sa, že štyri údery, ktoré dostali farmári tento rok, a to sucho, nízke ceny obilnín, drahé hnojivá a vysoké dane, predstavujú na Slovensku straty v rastlinnej výrobe vyše 100 miliónov euro.
Ďalšie nelichotivé číslo je mínusové, 1,8 miliardové, saldo v obchode s agrokomoditami. Poukázal na ekonomicky nezdravé a dávno kritizované tendencie: vyvážame lacné komodity a dovážame produkty s vyššou pridanou hodnotou. Ilustroval to na tom, že aj keď sme vývozca pšenice, doviezli sme pečivo za 214 miliónov euro. Problémom, ktoré prináša globálne otepľovanie, sa treba postaviť čelom. Ako inšpiráciu uviedol príklad od najväčšieho dovozcu pšenice na svete – Egypta. Tam, na základe veľkých investícií, zúrodnili 1 milión hektárov púšte. Pomocou zavlažovania a špeciálnych odrôd dosahujú úrody 5 – 6 t/ha.
Ing. Martin Rovaš, PhD., ktorý ma v SPPK na starosti monitorovanie poľných prác a škôd na plodinách, priblížil, ako tento proces prebiehal tento rok. Výnimočná situácia si vyžiadala až tri predbežné hlásenia pripravené pre MPRV, v júni, auguste a októbri, vrátane špeciálneho monitoringu pre krmoviny, ktorý pomáhal pri odhade predpokladu znižovania stavov zvierat. Podľa jeho slov sa na Dolnom Zemplíne nedočkali ani prvej kosby krmovín a na Liptove ostali prežúvavce v maštali ešte v máji. Odhaduje sa takmer 50-percentný pokles produkcie sena. Z hustosiatych obilnín najvýraznejší pokles úrod zaznamenal jačmeň jarný – 24 %, kukurica na zrno 39 %. Varoval, že v rokoch 2025 a 2026 sa síce úplne nepotvrdil predpoklad zníženia produkcie jednotlivých rastlinných komodít, ale v nasledujúcom roku to už nemusí platiť. Problémy v tomto roku totiž pokračujú ďalej. Kvôli zlému zapojeniu sa predpokladá zaoranie približne 15-tisíc hektárov repky olejnej. Podľa neho by sa mali dlhodobé riešenia problému nedostatku vlahy riešiť závlahami, o ktorých sa dlhé roky iba rozpráva a do podporných schém na dotácie treba zaradiť vodozádržné opatrenia a podporiť diverzifikáciu rastlinnej výroby v kombinácii so silnou živočíšnou výrobou. Tie by mohli nahradiť niektoré nezmyselné opatrenia.
Pracovníčky SHMÚ RNDr. Gabriela Ivaňáková a Mgr. Lívia Labudová uviedli veľa zaujímavých čísel, čo sa týka teplôt a zrážok v tejto sezóne. Už december 2025 bol 2. najsuchší v histórii meraní (od roku 1881) a celkovo zima 13. najsuchšia. Apríl mal najnižší úhrn zrážok, aký sa kedy u nás zaznamenal. Jún bol veľmi teplý, 4. najteplejší v histórii. Hodnota 42,2 oC zaznamenaná v Dolných Plachtinciach je nielen rekord náš, ale celej strednej Európy. Vlahy bolo celkovo o polovicu menej, ako je priemer. Opäť vyzvali, aby sa do monitoringu sucha zapojilo viacej subjektov. Získajú tým aj zľavu na vypracovanie posudkov, napríklad pre potreby nahlásenia do PPA.
Ing. Milan Knoll z firmy Agropoistenie vysvetlil, čo je to parametrové poistenie. Na vyčíslenie škôd suchom pre výpočet výšky náhrady netreba obhliadku na mieste, ale stačia dáta o zrážkach z danej lokality. Dá sa poistiť aj sucho pri vzchádzaní, kedy sa vyplatí poistné v prípade potreby presevu. Informoval, že štát bude dlhodobo pokračovať v preplácaní časti nákladov na poistné. Na rok 2027 je stanovené na 47 %.
Parametre, ktoré by mali pestovatelia brať do úvahy pri výbere odrôd, ozrejmil prof. Ing. Jan Křen, CSc. z Mendelovej univerzity v Brne. Napríklad na Morave tento rok lepšie dopadli skoršie odrody, ktoré lepšie využili zimnú vlahu.
Čo robiť so zanedbanými, alebo úplne opustenými hospodárskymi dvormi načrtli univ. doc. Ing. Jozef Branický a Ing. Michal Kázik z Katedry architektúry. Predstavili zaujímavé projekty využitia tohto typu „brownfieldov“, od nás aj zo zahraničia. Vyvolalo to celkom živú diskusiu. Tento problém nebije do očí len tým, čo cestujú po Slovensku, ale trápi aj poľnohospodárov. Zaznelo, že je to z veľkej časti otázka peňazí. Napríklad sa už dlhšie volá po finančnej podpore na likvidáciu azbestových striech, ale zatiaľ bez výsledku.
Niektoré spôsoby, ako využívať umelú inteligenciu vo firme, predstavila Ing. Soňa Horalová. Napríklad, ako si zriadiť Projekty, alebo využívať AI agenta.
Pavol Halvoň, Naše pole
