Na približne 540 hektároch v okolí Mudroňova zavádza spoločnosť Agrofarm HM s.r.o. precízne poľnohospodárstvo založené na pôdnom mapovaní, variabilnej sejbe a hnojení či presnej aplikácii prípravkov. Ako priblížil Ing. Jakub Maťko, efektívnejšiemu využívaniu produkčného potenciálu pozemkov však čoraz viac stoja v ceste rastúce náklady a extrémne sucho.
Od mapovania pôdy k variabilnému hospodáreniu
Pozemky spoločnosti Agrofarm HM s.r.o., hospodáriacej v okolí obce Mudroňovo v okrese Komárno, sa vyznačujú svahovitým reliéfom a výraznou heterogenitou pôdnych podmienok. Zastúpené sú tu prevažne ľahšie pôdy s nízkou bonitou, pričom pôdne vlastnosti a produkčný potenciál sa výrazne menia nielen medzi jednotlivými parcelami, ale aj v rámci nich.
Približne pred štyrmi rokmi preto podnik pristúpil k pôdnemu skenovaniu a rozborom základných živín. V tejto oblasti dlhšie spolupracujú s firmou Agricon.
Získané údaje sa stali podkladom pre variabilné hnojenie.
„Naším cieľom je čo najlepšie využiť produkčný potenciál jednotlivých pozemkov a prispôsobovať agrotechnické zásahy rozdielnym pôdnym podmienkam,“ vysvetľuje Jakub Maťko. Impulzom bolo aj existujúce vybavenie navigačnými systémami, ktorých možnosti chcel podnik lepšie využívať.Výsledky rozborov poukázali najmä na nedostatok fosforu. V prvých rokoch preto na farme zvýšili dávky fosforečných hnojív, čo sa podľa agronóma začalo na niektorých porastoch priaznivo prejavovať. Rast cien hnojív však postupne obmedzil možnosti systematického dopĺňania živín.
„Máme pôdu naskenovanú, urobené rozbory základných živín a hnojenie si nastavujeme sami. Horšie je, že dnes nevieme hnojiť tak, ako by bolo potrebné. Nedá sa to zaplatiť,“ približuje situáciu.
Kým v prvých rokoch využívali výsledky pôdnych analýz pri intenzívnejšom hnojení, približne posledný rok a pol museli tento prístup obmedziť. V nasledujúcom roku plánujú opätovné vzorkovanie, ktoré umožní porovnať vývoj zásobenosti pôdy po približne piatich rokoch.
Variabilná sejba pre vyrovnanejšie porasty
Jednou z technológií, ktoré sa na farme testuje, je variabilná sejba obilnín. Jej hlavným cieľom nie je úspora osiva, ale lepšie prispôsobenie počtu rastlín produkčným podmienkam jednotlivých častí pozemku.
V slabších zónach, kde sa predpokladá horšie odnožovanie, výsevok zvyšujú. Naopak, v priaznivejších podmienkach ho znižujú.
„Nevidím to ako šetrenie, ale skôr ako prerozdelenie. Tam, kde treba dať peniaze, ich treba dať,“ dodáva.
Pri obilninách sa výsevok pohybuje približne od 3,5 do 4 miliónov klíčivých semien na hektár, pričom jeho variabilita dosahuje približne 15 %. Výsledkom by mal byť vyrovnanejší počet produktívnych klasov na celej parcele.
Jakub Maťko pozoruje, že rozdiely medzi jednotlivými zónami sa čiastočne zmierňujú. Presné vyhodnotenie prínosu však zatiaľ nemá k dispozícii. Podnik nevlastní kombajn a zber zabezpečuje prostredníctvom služieb, preto nemá vlastné výnosové mapy. Výsledky tak hodnotí najmä vizuálne a pomocou satelitných snímok.
Presnosť pri hnojení aj ochrane rastlín
V štandardných podmienkach sa na farme pri pšenici osvedčila dávka približne 150 až 160 kg dusíka na hektár. Pri repke využívali 180 až 200 kg/ha N, pri jačmeni približne 60 kg/ha N a pri hrachu iba štartovaciu dávku okolo 20 kg/ha N.
V suchých rokoch však vyššie dávky dusíka nemusia priniesť lepšie výsledky. Pozoruje aj prípady, keď menej intenzívne hnojené porasty dosiahli vyššiu úrodu. Upozorňuje preto na potrebu zohľadňovať aktuálne podmienky a zásoby minerálneho dusíka v pôde.
Dôležitým prvkom precíznosti je RTK navigácia. Na farme ju využívajú tak, aby koľajové riadky zostávali každoročne na rovnakých miestach. Presne riešia aj pohyb techniky na úvratiach, čím sa snažia obmedzovať prekryvy.
Pri ochrane rastlín disponujú postrekovačom John Deere M740i so záberom 24 metrov a ovládaním 48 sekcií. Jeho možnosti chcú postupne rozšíriť o cielené zásahy na základe monitorovania porastov.
V tomto roku si zaobstaral dron s multispektrálnou kamerou. Perspektívu vidí predovšetkým v identifikácii ohnísk burín a následnej bodovej aplikácii herbicídov. Na pozemkoch sa miestami vyskytujú najmä pichliače, pri ktorých by lokálne ošetrenie mohlo priniesť úsporu prípravkov.
Do budúcnosti plánuje skúšať aj variabilnú aplikáciu morforegulátorov a fungicídov podľa stavu porastu. Extrémne suchá sezóna však zatiaľ neumožnila tieto zámery prakticky overiť.
Zaujímavé skúsenosti má aj so znižovaním objemu vody pri postrekoch. Na strniskách už skúšal aplikáciu so 60 l/ha, pričom zdôrazňuje význam vhodných poveternostných podmienok. V obilninách používa pri niektorých zásahoch približne 100 l/ha a pri fungicídnych aplikáciách do klasov 80 až 100 l/ha. Nižšie objemy vody mu umožňujú obmedziť prestoje pri plnení postrekovača.
Minimalizácia spracovania pôdy a pomocné plodiny
Súčasťou technologického prístupu je aj obmedzovanie intenzity spracovania pôdy. V podmienkach výrazného nedostatku zrážok sa snažia pôdu zbytočne neotvárať a nevysušovať.
Pri predsejbovej príprave využívajú plytké diskovanie, približne do troch centimetrov strojom Väderstad Carrier XL 625 vybavený CrossCutter diskami. Dobré skúsenosti majú aj so sejbou hrachu do takto pripravenej pôdy, kde dosiahli porovnateľný výnos ako pri intenzívnejšej príprave.
Na jednej z parciel dlhodobo nezasahuje do pôdy hlbšie ako približne päť centimetrov. A práve tam v aktuálnom roku dosiahli najvyššiu úrodu repky. Zdôrazňuje pritom význam pôdnej štruktúry a snahu nevstupovať technikou na pozemky za mokra.
Podnik experimentuje aj s pomocnými plodinami, predovšetkým v repke. Skúšali bôb, lupinu a ďalšie druhy. Výsledky však boli rozdielne. Lupina sa napríklad neosvedčila na alkalických pôdach s pH približne 7,8, zatiaľ čo bôb dokázal v priaznivých podmienkach vytvoriť mohutný koreňový systém s množstvom hľúzok.
Rozhodujúcim obmedzením zostáva voda. Pomocné plodiny totiž môžu repke konkurovať o vlahu, a preto od niektorých pokusov v aktuálnom suchom roku ustúpili.
Na sejbu využívajú viackomorovú sejačku Pöttinger Terrasem C6 umožňujúcu aplikáciu troch komponentov súčasne. Pri repke skúšajú aj širšie medziriadkové vzdialenosti, minimálne 25 cm, prípadne 37,5 cm. Podľa Maťka sa takéto usporiadanie porastu osvedčuje.
Technológie musia mať ekonomický zmysel
Napriek využívaniu moderných postupov zostáva najväčšou výzvou ekonomika. Vysoké ceny techniky, hnojív a ďalších vstupov spolu s nízkymi realizačnými cenami komodít výrazne obmedzujú investičné možnosti podniku.
Farma napríklad uvažovala o výkonnejšom postrekovači so záberom 30 metrov a nádržou okolo 7 000 litrov. Investícia približne 150-tisíc eur je však v súčasnosti príliš nákladná.
Ekonomické a klimatické podmienky zároveň menia osevný postup. Repka, ktorá v minulosti tvorila až 40 % výmery, v aktuálnej sezóne z dôvodu sucha úplne vypadla. Podnik sa viac orientuje na obilniny, skúša ozimný ovos a do osevného postupu zaradil hrach.
Agrofarm HM tak predstavuje hospodárstvo, v ktorom sa precízne poľnohospodárstvo rozvíja postupne a predovšetkým na základe praktických skúseností. Pôdne mapovanie, variabilná sejba, presné vedenie techniky či optimalizácia postrekov už patria k využívaným postupom. Ďalšie technológie chcú overovať podľa možností podniku.
Ako však zdôrazňuje Jakub Maťko, všetky tieto opatrenia musia obstáť aj v ekonomickej realite. V podmienkach extrémneho sucha a rastúcich nákladov je čoraz dôležitejšie nielen dosiahnuť dobrú úrodu, ale predovšetkým efektívne hospodáriť s dostupnými zdrojmi.
Autor: Tomáš Baran, Naše Pole
