Pestovatelia dobre vedia, že úroda pestovaných plodín je dominantne závislá od výkonnosti fotosyntézy, preto všetky agrotechnické opatrenia prioritne smerujú ku vytváraniu optimálnych podmienok pre asimiláciu uhlíka a tvorbu biomasy (úrody). Podiel uhlíka vo výžive plodín je cca 98 %, preto výživa uhlíkom rozhoduje o produkčnej výkonnosti porastu. Vo výžive rastlín zdrojmi uhlíka sú iba anorganické chemické formy…
Výživa zahrňuje zložité procesy príjmu a metabolizmu minerálnych látok (živín), ktoré tvoria integrálnu súčasť výmeny látok a energie medzi organizmom a prostredím. Hnojením vytvárame súlad medzi biologickými potrebami porastu na živiny a prístupnými zdrojmi živín v pôde. Hnojením eliminujeme deficit prístupných živín v pôde, čo do množstva a chemickej formy, ale aj ich vzájomného pomeru. Občas sme konfrontovaní s agronomicky neprimeranými…
Vychádzajúc z biologickej charakteristiky bakteriálnej kultúry Rhizobia a Azotobakteru odporúčame pestovateľom akcentovať nasledovné konkrétne poznatky: 1/ mikrobiálne preparáty symbiotickej bakteriálnej kultúry nepatria do kategórie hnojív, predstavujú iba očkovaciu látku (inokulum), ktorá pri pestovaní motýľokvetých rastlín umožňuje racionalizovať dusíkatú výživu porastov. Využitie preparátu v pestovateľskom systéme patrí medzi podporné, doplnkové postupy racionalizácie pestovania plodín, ktoré umožňujú zvýšiť úrodnosť pôdy…
Prirodzená symbióza pestovaných plodín s pôdnymi mikroorganizmami vytvára reálne možnosti využitia bakteriálnych kultúr vo forme „bakteriálnych hnojív“ v pestovateľskom systéme. Praktický význam nadobúda predovšetkým symbióza podčeľade motýľokvetých (Papilionacea) s baktériami rodu Rhizobium a Azotobacter, ktorá umožňuje asimiláciu molekulového dusíka (N2) a tvorbu amoniaku (NH3). Existuje symbióza mikroorganizmov aj s botanicky inými druhmi, napríklad pšenica s kultúrou Azospyrilla, avšak ich efekt na výžive…
Krátka, ale aktuálna poznámka k spôsobom aplikácie živín do pôdy a do rastlín Obsah živín a aditívnych látok v hnojive, ich vzájomné pomery, vplývajú na interakciu atómov a iónov v pôdnom roztoku. To sa bezprostredne prejavuje na režime výživy pestovaných plodín. Medzi významné interakčné zmeny patrí vplyv pH pôdneho roztoku, antagonizmus iónov (katiónov a aniónov), sorpčné vlastnosti pôdy, koncentračné gradienty živín a tým i mobilita živín…
Výroba priemyselných hnojív predkladá amoniakálne hnojivá a močovinu aditovanú selektívnym inhibítorom nitrifikácie (IN). Uvedené hnojivá v žiadnom prípade nemajú paušálne využitie, preto pestovateľ potrebuje poznať konkrétne agroekologické podmienky vhodné pre ich aplikáciu. Prečo je aktuálne využívať amoniakálne hnojivá a močovinu s IN? Cieľom inhibície nitrifikácie je zamedzenie premeny amoniaku na dusičnan, ktorý následne mikroorganizmy transformujú na oxidy…
Aplikácia živín vo forme hnojiva musí akcentovať reálne fyziologické potreby porastu pre dosiahnutie programovanej úrody, obsah prístupných živín v pôde, straty živín z prostredia, ale aj schopnosti porastu prístupné živiny prijať. Denná produkcia anorganického dusíka (Nan) mineralizáciou organických látok predstavuje okolo 0,1 – 1 kg/ha Nan. Organické zdroje dusíka sú reprezentované humusom (100 – 150 t/ha), pôdnym…
Zložitý proces enzymatickej redukcie dusičnanov prostredníctvom viacerých medziproduktov (dusitany, hydroxylamín, oxidy dusíka) na molekulový dusík je známy ako denitrifikácia. Denitrifikácia je zodpovedná za straty dusíka vo forme plynného molekulového dusíka (N2), ktorý imituje do atmosféry. Redukčná transformácia dusičnanov na N2 sa uskutočňuje prostredníctvom tvorby viacerých medziproduktov: NO2–,NO a N2O. Sumárna rovnica redukcie dusičnanov je nasledovná:…
Prístupné prijateľné zdroje anorganického dusíka (NO3– a NH3) vznikajú mineralizáciou organických látok a pozberových zvyškov obsahujúcich dusík. Na amonifikácii sa podieľajú viaceré mikroorganizmy, najmä aktinomycety a mikroskopické huby (plesne). Agrotechnické spôsoby spracovania pôdy stimulujú aeróbne podmienky v pôde, ktoré rozhodujú o procesoch mineralizácie vrátane nitrifikácie. Činnosťou proteolytických enzýmov z bielkovín vznikajú peptidy a aminokyseliny, z ktorých dezamináciou a dezamidáciou vzniká…
Medzi najrozšírenejšie morforegulátory patria Auxíny. Z chemického hľadiska ich zaraďujeme medzi heterocyklické aromatické deriváty indolu, zložene z šesťčlenného benzénového jadra. Prekurzorom syntézy auxínov je tryptofan. Najrozšírenejším predstaviteľom je kys. beta – indolyloctová, ktorá je veľmi reaktívna a vytvára komplexy s kys. askorbovou, aminokyselinami a bielkovinami, čo podmieňuje fyziologickú aktivitu. Stimuluje syntézu bielkovín, vlákniny a pektínových látok a čiastočne inhibuje ich hydrolýzu, ich…
