Digestát je definovaný ako organické hnojivo, ktoré vzniká anaeróbnou fermentáciou pri výrobe biolplynu. Je to hnojivo so (super) rýchlo sa uvoľňujúcim dusíkom. Pomer C : N je nižší ako 10. Svojimi vlastnosťami sa značne približuje vlastnostiam kombinovaných minerálnych hnojív. Jeho vlastnosti sú predovšetkým ovplyvnené už v bioplynovej stanici (BPS) použitou surovinou. V SRN je to prevažne hnojovica…
Zvýšená koncentrácia amoniaku, ktorá presahuje fyziologické limity je toxická nie iba pre živočíšne bunky, ale aj pre rastliny, preto pestovateľ pri aplikácii amoniakálnych hnojív a močoviny musí rátať s týmto fenoménom. V procese evolúcie živých organizmov v rastlinách na rozdiel od živočíchov sa sformoval viacúrovňový obranný mechanizmus voči amoniakálnej toxicite, ktorý je prezentovaný: – enzymatickým systémom imobilizácie amoniaku…
Z prehľadu štatistických informácií ÚKSÚP-u o aplikácii priemyselných hnojív vo vegetačnom ročníku 2010 – 2011 vyplýva poznatok o nedostatočnom zabezpečení fosforečnej výživy pestovaných plodín. Dlhodobý trend nízkych dávok fosforu v aplikovanom hnojive, najmä po roku 2000, neumožňuje pokryť úrodou odčerpané množstvo P a vytvára stav absolútneho deficitu fosforu v pôde. Priemerné dávky hnojív NPK vo…
Dusík (N) je kľúčovou rastlinnou živinou a je zvyčajne jedným z najviac limitujúcich prvkov pre rastlinnú výrobu. Straty dusíka znižujú efektivitu hnojenia a stoja pestovateľov nemalé peniaze. Tieto straty N zahŕňajú vo vode rozpustné formy (napr. dusičnan NO3–) a plynné emisie [(napr. amoniak (NH3), oxid dusnatý (NO), molekulárny dusík (N2), resp. oxid dusný (N2O)]. Oxid dusný je…
Dusíkaté hnojenie vo výžive rastlín má stále prednostné postavenie. Efektivita dodaného dusíka pri tvorbe úrody je však podmienená dostatočným prísunom ostatných živín či už z pôdy, alebo z hnojív. Avšak v súčasnosti množstvo pestovateľov, najmä z ekonomických dôvodov, uprednostňuje pred komplexnou stále iba dusíkatú výživu. Napríklad z údajov z prieskumu spotreby hnojív bolo v roku 2014 vyhnojených dusíkom 1 146 356 ha poľnohospodárskej…
Príčiny selektívnej citlivosti plodín na podmienky pestovania a predovšetkým na rozdielnu koncentráciu vodíkových iónov vyjadrenú hodnotou pH pôdneho roztoku sú viacúrovňové. U pestovateľov pretrvávajú predstavy o rozdielnej citlivosti jednotlivých plodín na pH pôdy, čo sa aj uplatňuje pri pestovaní plodín. Odpoveď na otázku, prečo rastliny zdanlivo uprednostňujú určitý rozsah pH, nie je jednoduchá a vyžaduje jednotlivo analyzovať…
Adekvátna harmonická výživa a hnojenie maku je dôležitou súčasťou jeho pestovateľskej technológie. Úroda 1 t semien a odpovedajúce množstvo makoviny odčerpá v priemere podľa Edelbauer a Stangel (1993) 70 kg dusíka, 26 kg fosforu, (60 kg P2O5), 90 kg draslíka (108 kg K2O), 79 kg vápnika (111 kg CaO), 15 kg horčíka (25 kg MgO), 0,11 kg bóru, 0,2…
Regulácia obsahu dusíka (N) patrí medzi neisté a nákladné aspekty modernej výroby kukurice. Ekonomické tlaky spolu s obavami verejnosti, týkajúcimi sa vyplavovania dusíka z polí, podnietili záujem o zvyšovanie účinnosti regulácie dusíka aj v prípade kukurice. Snahy o zlepšenie účinnosti sú často zamerané na načasovanie aplikácie a zmenu miery aplikácie na základe potrieb plodiny. …
Praktického uplatnenia sa listová výživa dočkala až v ostatných niekoľkých desaťročiach vďaka rozvoju postrekovacej techniky používanej v ochrane rastlín. Za pomerne krátku dobu však táto forma výživy zaznamenala veľmi rýchly rozvoj a v posledných rokoch sa stáva štandardnou súčasťou väčšiny pestovateľských technológií. V súčasnej dobe je na rastlinnú výrobu neustále stupňovaný tlak, najmä v oblasti zvýšenia kvality produkcie. Táto skutočnosť vyžaduje…
Predikcia potreby hnojenia dusíkom nie je absolútna, viaceré údaje vykazujú určitú hladinu premenlivosti. Osobitne to platí pre tvorbu mobilných zdrojov Nan v pôde, ktoré sa počas vegetácie významne menia (od 40 kg/ha do 150 kg/ha). Značnú variabilitu vykazuje i hodnota koeficientu využiteľnosti dusíka porastom (od 40 % do 80 %). I napriek tomu predložená bilančná metodika diagnostikácie…
