Na juhovýchode Slovenska, priamo pod hrádzou Zemplínskej šíravy, hospodári podnik, ktorého výrobný systém výrazne formujú pôdno-klimatické podmienky územia. Spoločnosť AGRO – BIO, s. r. o., Závadka obhospodaruje približne 1 050 hektárov poľnohospodárskej pôdy v oblasti, kde robia problémy ťažké glejovité pôdy, zamokrenie a v posledných rokoch aj výrazné prejavy sucha. Napriek týmto limitom si podnik dlhodobo udržiava intenzívnu rastlinnú aj živočíšnu výrobu, pričom významnú úlohu v systéme zohrávajú sója, podstielkový chov nosníc, vlastná výroba krmív a dôsledné prispôsobovanie technológií konkrétnym podmienkam.
Podnik vznikol po transformácii bývalého družstva PD Šírava, ktoré kedysi patrilo medzi najväčšie poľnohospodárske celky regiónu. Družstvo hospodárilo na rozsiahlej výmere od Závadky až po Michalovce a zamestnávalo približne 500 pracovníkov. Okrem klasickej poľnohospodárskej výroby tu fungovala aj rozsiahla pridružená výroba – tlačiareň, stavebná činnosť, stolárstvo, výroba kontajnerov či chov moriek, ktoré boli istý čas symbolom podniku. Po transformácii a konkurze družstva vznikla v roku 1999 spoločnosť AGRO – BIO, ktorá začala hospodáriť od roku 2000.
Názov podniku odkazuje aj na pôvodnú ambíciu ekologického hospodárenia. V začiatkoch firma uvažovala o ekologickej produkcii v spojení so živočíšnou výrobou, no systém ekologického poľnohospodárstva bol už v tom období mimoriadne administratívne náročný a projekt sa napokon nerozvinul. Skúsenosti z tých rokov však podľa vedenia firmy ukázali, že dlhodobé fungovanie podniku musí byť postavené predovšetkým na reálnej produkcii a stabilnom odbyte.
Dnes hospodárstvo vedú Juraj Gašpar riaditeľ spoločnosti spolu so synom Ing. Jurajom Gašparom a konateľom spoločnosti Drahošom Lachytom. Výrobný systém je postavený na prepojení rastlinnej a živočíšnej výroby, vlastnej produkcii krmív a postupnej modernizácii technológií. O štruktúre výroby, agronomických podmienkach a technologických postupoch sme sa rozprávali priamo v Závadke.
Ťažké pôdy pod hladinou Šíravy
Výmera podniku pozostáva približne z 920 hektárov ornej pôdy a zvyšok tvoria trvalé trávne porasty. Charakteristickým znakom územia je jeho poloha pod úrovňou Zemplínskej šíravy. Časť parciel býva pravidelne podmáčaná, najmä po zimách s vyšším množstvom zrážok alebo počas mokrých jarných období.
Územie pretínajú Porubský potok a Čierna voda, pričom značná časť pôd patrí medzi ťažké glejovité a ílovité pôdy. Tie síce dokážu viazať vodu, no zároveň ju rastlinám často sprístupňujú len veľmi pomaly. Vlhké obdobia sa tu pravidelne striedajú s extrémnym presychaním pôdy.
„Íl vodu drží, ale nechce ju pustiť. Rastlina musí mať silný koreňový systém, aby ju dokázala z pôdy vytiahnuť,“ opisuje podmienky hospodárenia Juraj Gašpar.
Práve zamokrené plochy patria medzi hlavné faktory, ktoré limitujú stabilitu produkcie. V niektorých rokoch dokážu výrazne znížiť úrodu aj na veľkých parcelách. V minulosti zaznamenali napríklad na jednej 36-hektárovej parcele až 27 zamokrených miest.
Významným problémom regiónu je aj stav niekdajších hydromelioračných systémov. Pôvodne boli budované najmä na odvodnenie územia smerom k Šírave, neskôr sa dopĺňali závlahy. Počas budovania však podľa vedenia podniku došlo k poškodeniu časti odvodňovacích systémov a mnohé zariadenia sú dnes nefunkčné. Výsledkom je situácia, keď sa na jednom poli pravidelne stretáva zamokrenie aj extrémne preschnutie pôdy.
Sója ako základ osevného postupu
Najvýraznejšie zastúpenie v osevnom postupe má v posledných rokoch sója. Každoročne ju pestujú na výmere 200 až 300 hektárov, pričom v roku 2024 dosiahla až 303 hektárov. Okrem ekonomického významu zohráva dôležitú úlohu aj v rámci kŕmnej základne podniku.
Sója sa ukázala ako plodina vhodná najmä pre problematické parcely s podmáčaním, kde sa podnik často dostáva na pole neskôr. Oziminy na týchto parcelách ešte dokážu fungovať, no sója zostáva jednou z najspoľahlivejších jarných plodín.
V priaznivých ročníkoch dosahujú úrody okolo 3 t/ha, pričom v roku 2024 dosiahli priemer 3,4 t/ha. Súčasťou systému je aj vlastná extrudácia sóje, ktorá následne smeruje do výroby kŕmnych zmesí pre nosnice.
V podniku skúšali aj pestovanie sóje po ozimnom jačmeni ako druhej plodiny. V jednom z úspešných ročníkov zasiali sóju začiatkom júla a pri zbere koncom októbra dosiahli úrodu približne 2 t/ha pri vlhkosti 15 %. Výsledok však výrazne závisel od priebehu počasia a schopnosti porastu rýchlo sa zapojiť.
V minulosti testovali aj veľmi skoré ukrajinské odrody sóje, ktoré sa v regióne svojho času rozšírili. Napriek skorosti však nedokázali naplno využiť úrodový potenciál v miestnych podmienkach.
Technológia pestovania sóje je postavená na intenzívnej ochrane porastov. Najväčší problém predstavujú ambrózia a mrlík, ktoré sa v regióne výrazne šíria najmä z okrajov parciel a zanedbaných pozemkov. Upozorňujú, že na niektorých susedných parcelách vytvára ambrózia doslova súvislé porasty vysoké viac ako dva metre, čo predstavuje obrovský zdroj semien do ďalších rokov.
Súčasťou technológie je aj medziplodinový systém. Podnik využíva výsevy medziplodín pred kukuricou a snaží sa do pôdy vracať čo najviac organickej hmoty. V podmienkach suchých jesenných období však býva úspešnosť medziplodín veľmi závislá od zrážok.
Pšenica, repka a kukurica pod tlakom extrémov
Podnik pestuje tvrdú aj mäkkú pšenicu, repku ozimnú a zrnovú kukuricu. Produkčný potenciál pôd je však výrazne limitovaný fyzikálnymi vlastnosťami pôdy aj priebehom počasia.
Kým v produkčne silnejších oblastiach Slovenska nie je problém dosahovať pri pšenici úrody na úrovni 8 až 10 t/ha, v Závadke považujú za dobrý výsledok okolo 6 až 7 t/ha. V suchších rokoch však úrody výrazne klesajú.
Podnik pestuje tvrdú aj mäkkú pšenicu a snaží sa orientovať predovšetkým na potravinársku kvalitu. Vedenie firmy však upozorňuje na čoraz menšie cenové rozdiely medzi potravinárskou a kŕmnou produkciou.
V prípade kukurice dosahujú úrody v rozpätí 7 až 12 t/ha podľa priebehu ročníka. Pestujú hybridy s FAO okolo 300, aby stihli zber v termíne vhodnom pre následné zakladanie ozimín. V problematických rokoch však zber výrazne komplikujú dažde.
Jedným z takýchto prípadov bola minulá jeseň, keď neskoré dozrievanie kukurice spôsobilo výrazný posun zberu až do novembra. Následne už podnik nestihol založiť plánované oziminy a časť plôch musela byť na jar osiata jarnou pšenicou.
Repka patrí medzi plodiny, ktoré v miestnych podmienkach dosahujú stabilné výsledky. Úrody sa pohybujú okolo 5 t/ha, pričom významnú úlohu zohráva systematická výživa a dostatok síry v systéme hnojenia.
„Paradoxne si myslím, že repka je dnes na východe stabilnejšia ako v niektorých západných regiónoch. Máme tu síce ťažké pôdy, ale repka dokáže ísť hlboko za vodou,“ vysvetľuje Juraj Gašpar.
Kukuricu pestujú približne na 100 hektároch a podnik disponuje aj vlastnou sušičkou. V posledných rokoch sa výrazne zvyšuje tlak sucha, čo sa prejavuje aj v skorších termínoch sejby. Kukuricu v roku 2024 siali už koncom marca, aby dokázali lepšie využiť zimnú a skorú jarnú vlahu.
Hĺbkové kyprenie, organická hmota a sádrovec
Významným prvkom systému hospodárenia je dopĺňanie organickej hmoty. Podnik využíva maštaľný hnoj z vlastnej živočíšnej výroby, hoci jeho množstvo nie je vzhľadom na výmeru vysoké.
„Táto pôda potrebuje organiku. Bez nej sa štruktúra veľmi rýchlo zhoršuje,“ zdôrazňuje Juraj Gašpar.
Maštaľný hnoj aplikujú približne každý druhý rok na výmeru 60 až 80 hektárov. V roku 2024 vyhnojili približne 80 hektárov dávkou 30 t/ha a ďalších 57 hektárov ošetrili sadrovcom.
Práve sadrovec považujú v podniku za významný nástroj zlepšovania fyzikálnych vlastností pôdy a zdroj síry pre olejniny. Pôdy na Východoslovenskej nížine sú prirodzene kyslé a dlhodobé dopĺňanie vápnika považujú za nevyhnutnosť.
Technológia spracovania pôdy je výrazne prispôsobená miestnym podmienkam. Ťažšie operácie realizujú výhradne na jeseň, keď je pôda ešte spracovateľná.
Pod repku a sóju využívajú hĺbkové kyprenie, zatiaľ čo po sóji často nasleduje minimalizačné spracovanie pre obilniny. V podniku zároveň testujú aj prvky pásového spracovania pôdy a priameho výsevu. Prístup však zostáva pragmatický a jednotlivé technológie prispôsobujú konkrétnemu ročníku.
Výrazným problémom pri redukovaných technológiách je uzatváranie sejacej drážky na ťažkých ílovitých pôdach. Pri nedostatku vlahy zostáva drážka často otvorená a vzchádzanie porastu je následne veľmi nevyrovnané. V podniku preto kombinujú klasické technológie s minimalizačnými postupmi podľa aktuálneho stavu pôdy a priebehu počasia.
Výrazné zmeny zaznamenali v posledných rokoch aj v systéme výživy rastlín. Suché jarné obdobia postupne obmedzujú efektivitu granulovaných hnojív. Regeneračné dávky obilnín ešte aplikujú v pevnej forme, no ďalšie prihnojovanie prebieha prevažne DAM-om a močovinou cez list. V kukurici využívajú kombináciu základného hnojenia a aplikácie živín pod pätu pri sejbe a neskôr pri plečkovaní.
Výrazne sa menia aj termíny sejby. V posledných sezónach začali siať podstatne skôr, aby dokázali lepšie využiť zimnú a skorú jarnú vlahu.
Rozhodujúce sú dnes často už prvé jarné týždne. Pokiaľ sa rastlinám nepodarí vytvoriť dostatočný koreňový systém ešte pred nástupom vyšších teplôt, následné obdobia sucha výrazne limitujú ďalší vývoj porastov.
Hovädzí dobytok a podstielkové vajcia
Významnou súčasťou podniku je živočíšna výroba, reprezentovaná chovom hovädzieho dobytka a podstielkovým chovom nosníc.
V troch halách chovajú viac ako 11 500 nosníc a ročne vyprodukujú približne 2,3 milióna vajec. Vajcia nesú certifikát NON GMO a Značku kvality 2. stupňa.
Podnik sa od začiatku rozhodol pre podstielkový systém a nikdy neinvestoval do klietkového chovu. Produkcia je výrazne náročnejšia na organizáciu práce aj hygienu, no zároveň lepšie spĺňa požiadavky trhu.
Vajíčka smerujú najmä do regionálnych prevádzok – hotelov na Zemplínskej šírave, škôl, veľkoskladov a menších obchodných prevádzok. Časť produkcie predávajú priamo z dvora.
Súčasťou systému je vlastná miešareň krmív. Krmivá vyrábajú z vlastnej kukurice, pšenice, jačmeňa a extrudovanej sóje. Dopĺňajú ich nakupované komponenty, aminokyseliny a minerálne látky.
Pretrvávajúcim problémom je výrazný tlak dovozových vajec zo zahraničia, najmä z Ukrajiny, ktoré sa cez obchodné reťazce dostávajú aj na slovenský trh. Najväčší cenový tlak prichádza pravidelne po Veľkej noci, keď ceny vajec výrazne klesajú.
Druhým pilierom živočíšnej výroby je chov hovädzieho dobytka bez trhovej produkcie mlieka. V podniku chovajú približne 130 kusov mäsového dobytka plemena Limousine.
Význam hovädzieho dobytka spočíva predovšetkým v uzatváraní kolobehu živín a produkcii organickej hmoty. Vedenie podniku zároveň upozorňuje, že bez živočíšnej výroby by bolo dlhodobé udržiavanie pôdnej úrodnosti v takýchto podmienkach veľmi problematické.
V posledných rokoch podnik postupne zvyšuje počet zvierat aj z dôvodu plnenia podmienok viazaných na zaťaženie dobytčími jednotkami.
Technológie a investície
Postupná modernizácia podniku sa týka aj techniky. V posledných rokoch investovali napríklad do nového postrekovača HARDI Commander so systémom podpory vzduchu Twin. Ten umožňuje aplikovať prípravky aj pri vyššej rýchlosti vetra a nižších dávkach vody. Podnik využíva dávky vody približne 100 až 150 l/ha, čo umožňuje výrazne rýchlejšie ošetrovanie porastov. Vzhľadom na čoraz kratšie aplikačné okná považujú v Závadke rýchlosť zásahu za mimoriadne dôležitú.
V podniku zároveň využívajú aj fotovoltický systém s výkonom približne 31 kW, ktorý pomáha pokrývať časť energetickej spotreby pri výrobe krmív a prevádzke fariem.
Vedenie podniku otvorene hovorí aj o problémoch s dotačným systémom a investičnými podporami. Napriek viacerým podaným projektom sa firme počas celej histórie podarilo úspešne realizovať len minimum investičných projektov.
AGRO – BIO Závadka predstavuje podnik, ktorého výrobný systém nevznikal podľa univerzálnych technologických schém, ale ako reakcia na konkrétne podmienky územia pod Zemplínskou šíravou. Výrobu tu formuje zamokrenie, ťažké ílovité pôdy, nedostatok zrážok aj potreba udržať pôdnu úrodnosť.
Práve schopnosť prispôsobovať technológie realite, kombinovať rastlinnú a živočíšnu výrobu a udržiavať vysoký podiel organickej hmoty v pôde dnes predstavuje hlavný stabilizačný prvok podniku.
V podmienkach čoraz väčších klimatických extrémov ukazuje Závadka model hospodárenia, v ktorom zostáva základom agronomická disciplína, znalosť pôdy a schopnosť reagovať na meniace sa podmienky každého ročníka.
Autor: Tomáš Baran, Naše pole
