Sú preč tie roky, keď bol priebeh počasia počas vegetačného obdobia viac-menej stabilný. Z tohto obdobia pochádzajú aj pranostiky založené na základe dlhoročných pozorovaní meteorologických javov našimi predkami. V prípade dažďa si ľudia všímali napríklad správanie zvierat či dym z komínov. V súčasnosti sa oči poľnohospodárov niekoľkokrát denne striedavo upierajú na oblohu a monitor smartfónov alebo počítačov.
Suchá jar s dôsledkami
Kvôli podpriemerným zrážkam a obrovskému vlahovému deficitu sa tohtoročný apríl zapíše do histórie 145-ročných meraní na Slovensku ako ten vôbec najsuchší. Pôdne sucho v tomto období zasiahlo negatívne okrem ozimín a repky olejnej taktiež klíčenie jarných plodín.
Z množstva informácií od pestovateľov v západoslovenskom kraji je možné očakávať pokles úrod hustosiatych obilnín až o 30 % oproti päťročnému priemeru v dôsledku sucha, pričom do zberu je ešte ďaleko. Situáciu aspoň sčasti zachránili zrážky v polovici mája a v júni, čo pozitívne ovplyvnilo najmä klíčenie kukurice, slnečnice, sóje a repy cukrovej. Aj napriek tomu je množstvo porastov nekompletných. Citeľný nedostatok pôdnej vlahy mal za následok zníženie úrody prvej kosby lucerny siatej a trvalých trávnych porastov o 40 – 50 %. Presvedčiť sa o tom mohli návštevníci Dňa poľa krmovín v Očovej, kde by výkonná technika ľahko zvládla aj podstatne silnejší porast trávnej miešanky.
Aj túto jar sa potvrdil jeden z argumentov využitia závlah. Ten hovorí o nutnosti doplnkovej závlahy aspoň v jednom z troch období (jar, leto, jeseň) v rámci vegetačného obdobia. Zavlažovanie sa opäť ukázalo ako účinný prostriedok v zápase so suchom. Uznanie si zaslúžia prevádzkovatelia a užívatelia závlah, ktorí boli na túto situáciu pripravení už na začiatku apríla. U pestovateľov zeleniny a ovocia je to samozrejmosť, no prekvapila rýchla reakcia pestovateľov hustosiatych obilnín, kukurice na osivo, sóje a hrachu. Aj preto konštatujeme mimoriadne skorý a úspešný začiatok závlahovej sezóny.
Dva pohľady na využitie závlah
Tohtoročnú jar možno charakterizovať aj vyjadrením klimatológa Mgr. Pavla Matejoviča: „Postupne sa dostávame do stavu, keď javy, ktoré sa predtým charakterizovali ako extrém, sa stávajú novým klimatickým štandardom. Sucho nie je výnimkou, objavuje sa takmer každú jar a stalo sa jej bežnou súčasťou.“
Počasie je vďačným námetom na rozhovor medzi ľuďmi a predovšetkým jeho extrémne výkyvy sú obľúbenou témou správ a diskusií v rôznych informačných médiách. Jedna z diskusií na tému sucha sa uskutočnila aj v Rádiu Slovensko za účasti prof. Ing. Ľuboša Juríka, PhD. a Ing. Juraja Mačaja – osobností, ktoré sú dostatočne známe našej odbornej verejnosti. Prezentované názory oboch diskutujúcich v podstate vystihujú nelichotivý stav a hlavné príčiny nezáujmu o využívanie závlah na Slovensku. Ing. J. Mačaj poukázal na nákladovosť zavlažovania a predpokladaný finančný efekt, ktorý je možné dosiahnuť iba pri plodinách s pridanou hodnotou, akou je napríklad cibuľa. Pri pšenici sa náklady na závlahu nevrátia. Odlišný názor na závlahu pšenice vyslovil prof. Jurík, ktorý argumentoval nutnosťou zabezpečenia stratégie potravinovej bezpečnosti štátu – a dodajme, že pšenica medzi strategické komodity patrí. Podobný názor zdieľa viacero poľnohospodárov, medzi nimi aj Ing. Juraj Németh, konateľ Agrolens s. r. o. Už viac rokov zdôrazňuje, že podporu v rámci dotácií si okrem ovocia, zeleniny a špeciálnych plodín vyžadujú aj ďalšie plodiny, ktoré je v podmienkach južného Slovenska bez závlahy problém dopestovať s minimálnou mierou rentability.
Dôraz na využitie vodných zdrojov
Prognóza teplého a suchého leta určite nie je príliš optimistická najmä pre poľnohospodárov a vodohospodárov. Navyše najbližšie týždne môžu na Slovensko priniesť jav, ktorý odborníci označujú ako nebezpečný. Klimatológ Mgr. Jozef Pecho upozorňuje, že krajina sa môže dostať do situácie tzv. bleskového sucha, ktoré sa rozvinie prekvapivo rýchlo s výraznými následkami.
Necháme sa prekvapiť alebo včas zareagujeme? Iste, závlahy nie sú všeliekom z agronomického hľadiska a zázraky nemožno čakať ani vzhľadom na ich celkovú zabudovanú výmeru 320 000 ha, čo predstavuje 23 % ornej pôdy. Ich reálne ročné využitie sa navyše pohybuje len na úrovni približne 8 – 10 %. Sú však príležitosťou pre tých, ktorí majú možnosť ich využívať, a tým zabezpečiť stabilitu úrod v neľahkých klimatických podmienkach.
Slovné spojenie „zadržiavanie vody v krajine“ nám už zovšednelo. Hľadáme rôzne spôsoby zadržiavania vody v lesoch, na poliach aj intravilánoch miest a obcí. Čo však, ak dážď neprichádza a nie je vlastne čo zadržať? Vybudované priehrady, vodné nádrže alebo závlahové kanály nám dávajú jasnú odpoveď, akým smerom sa uberať. Asi najefektívnejším riešením je využiť spomenuté vodné stavby a naakumulovanú vodu prostredníctvom závlah dostať do pôdy a jej prirodzeného kolobehu v prírode. V ostatných rokoch sme svedkami paradoxu. Viacero poľnohospodárskych subjektov, ktoré vidia perspektívu vo využívaní závlah, je limitovaných kapacitou využiteľného vodného zdroja. Z mnohých môžeme spomenúť Agrocontract Mikuláš a. s., Agropartner s. r. o. alebo PD Nižná. Naproti tomu o oživenie už vybudovanej rúrovej siete v rámci existujúcich závlahových stavieb s dostatočnou kapacitou vodného zdroja nie je vo všeobecnosti záujem z rôznych, často subjektívnych, dôvodov.
Zmena v myslení a konaní je nutná
Dnes je už isté, že sucho pripravilo poľnohospodárov o časť úrody. K prípadnému odškodneniu strát sa vyjadril aj minister Richard Takáč, ktorý hovorí o využití finančných zdrojov z rezervného fondu EÚ, či o riešení na báze spoluúčasti zo štátneho rozpočtu. Potrebné je počkať na vyčíslenie škôd, čo bude možné až po zbere úrody.
Kde sa však čakať nemusí a práce sa môžu okamžite začať, sú opatrenia eliminujúce extrémy počasia, akými sú sucho, resp. zamokrenie. Problémy sú známe, možnosti tiež. Spomeňme aspoň niektoré: nové agrotechnické postupy, reštart živočíšnej výroby, šľachtenie suchovzdorných rastlín, biostimulátory a iné. A, samozrejme, závlahy, vo využívaní ktorých máme obrovské rezervy. Súčasnú stagnáciu je v tomto smere nutné zmeniť. Začať môžeme dlhodobo chýbajúcou širokou odbornou diskusiou s dotknutými subjektmi, ktorá by vyústila do realizácie opatrení zabezpečujúcich zlepšenie spomenutého nevyhovujúceho stavu.
Autor: Ľudovít Szabó
Foto: Autor
