Krajinné prvky predstavujú významnú súčasť poľnohospodárskej krajiny. Okrem produkčnej funkcie prispievajú k ochrane pôdy, vody, biodiverzity aj krajinného rázu. Ich evidencia v systéme LPIS umožňuje nielen plnenie požiadaviek spoločnej poľnohospodárskej politiky, ale aj efektívnejšiu ochranu cenných prírodných prvkov v poľnohospodárskej krajine.
Krajinné prvky v poľnohospodárskej krajine
V časoch tradičnej kultúrnej krajiny, približne do 18. – 19. storočia, vznikali krajinné prvky prirodzene ako súčasť poľnohospodárstva, nie cielene pre ochranu prírody. Charakteristickými prvkami boli medze (hranice polí s protieróznou funkciou), remízky (malé lesíky ako útočiská zveri), aleje a solitérne stromy (pri cestách, sakrálne funkcie), mokrade, lúky a pasienky. V 20. storočí (v Československu po roku 1948) nastal výrazný zlom charakterizovaný sceľovaním pozemkov, odstraňovaním medzí, remízok a alejí, melioráciami a odvodňovaním krajiny. Dôsledkom bol pokles biodiverzity, zvýšená erózia pôdy a znížená ekologická stabilita krajiny. Od konca 20. storočia sa však význam krajinných prvkov opätovne zdôrazňuje, najmä v súvislosti s ochranou biodiverzity a udržateľným hospodárením.
Prvé systematické začlenenie ochrany krajinných prvkov do poľnohospodárskej politiky Európskej únie bolo realizované reformou Spoločnej poľnohospodárskej politiky v roku 2003 prostredníctvom zavedenia princípu krížového plnenia. V rámci tohto mechanizmu boli definované štandardy dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu (GAEC), ktoré zaväzovali poľnohospodárov k zachovaniu krajinných prvkov a prevencii degradácie pôdy. Hoci konkrétna definícia krajinných prvkov bola v počiatočnej fáze ponechaná na členské štáty, už v tomto období došlo k zásadnému posunu v ich vnímaní – z prekážok poľnohospodárskej výroby na významné prvky environmentálnej stability krajiny.
Tab. 1: Vývoj chránených krajinných prvkov v LPIS SR z hľadiska legislatívy a parametrov.
Tvorba a implementácia GIS vrstvy krajinných prvkov
Na tento legislatívny vývoj nadviazalo aj Slovensko. Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy (VÚPOP) v rokoch 2009 až 2010 realizoval systematickú tvorbu digitálnej vrstvy krajinných prvkov. S účinnosťou od roku 2011 sa táto databáza stala integrálnou súčasťou systému LPIS ako samostatná polygónová GIS vrstva. Hlavným účelom jej zavedenia bolo zabezpečenie kontroly a ochrany území prostredníctvom štandardov dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu (GAEC/DPEP), a to v súlade s podmienkami krížového plnenia v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky (podľa Nariadenia Rady ES č. 1782/2003 a Nariadenia Rady ES č. 73/2009).
Východiskovým krokom celého procesu bola presná definícia a priestorové vymedzenie jednotlivých štruktúr. Predmetom selekcie boli primárne tie krajinné prvky na poľnohospodárskom pôdnom fonde, ktoré boli ohrozené intenzívnou poľnohospodárskou činnosťou, no zároveň v krajine plnili kľúčové ekologické, ekostabilizačné a protierózne funkcie (Gasiorková, Hamlíková, Sviček, 2010).
Historický exkurz do evidencie krajinných prvkov v LPIS SR
Krajinné prvky patria v rámci LPIS medzi neproduktívne prvky a zároveň majú status chránených prvkov, z čoho vyplýva zákaz ich odstraňovania a narušovania, ako aj dodržiavanie zákazu napr. strihania živých plotov a stromov počas obdobia reprodukcie vtáctva a v období hniezdenia. V registri LPIS sú vedené v grafickej podobe v externej vrstve, ktorá je pravidelne aktualizovaná, maximálne v 3-ročných cykloch (Poláková, 2023).
Pôvodne v roku 2010 bolo definovaných päť druhov krajinných prvkov: medza, solitér, stromoradie, skupina stromov a mokraď.
Jednotlivé prvky boli súčasťou plochy a výmery parciel LPIS s kultúrou orná pôda.
Novú etapu v evidencii a ochrane krajinných prvkov priniesol rok 2023, keď doterajší systém krížového plnenia nahradil nový, systém kondicionality. Táto legislatívna reforma implementujúca ciele Spoločnej poľnohospodárskej politiky na obdobie 2023 – 2027 vstúpila do slovenskej praxe prostredníctvom nariadenia vlády č. 435/2022 Z. z. Právny predpis výrazne zasiahol do rozsahu aj typológie chránených štruktúr, pričom do systému LPIS zaviedol úplne nové, dovtedy samostatne nedefinované kategórie – živé ploty a malé mokrade, a tiež sa spresnila výmera krajinných prvkov. Zároveň od roku 2023 sú medze a stromoradia/vetrolamy v LPIS evidované a mapované na kultúrach orná pôda a trvalý trávnatý porast. Avšak pre plnenie percenta neproduktívnej plochy v rámci normy DPEP 8 sa berú do úvahy len stromoradia evidované na ornej pôde.
Krajinné prvky v LPIS: význam a parametre pre prax
V súlade s podmienkami Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ a metodikou LPIS sú medzi chránené krajinné prvky zaradené drevinové, trávnaté a mokraďové štruktúry, ktoré plnia významné ekologické, krajinotvorné a protierózne funkcie. Ich spoločným znakom je, že predstavujú neproduktívne prvky poľnohospodárskej krajiny, ktoré vytvárajú biotopy pre voľne žijúce organizmy, podporujú ekologickú stabilitu územia a prispievajú k ochrane pôdy a vodného režimu krajiny.
Medzi drevinové krajinné prvky patrí solitér, ktorý predstavuje osamelo rastúcu drevinu nachádzajúcu sa spravidla uprostred alebo na okraji poľnohospodársky využívanej krajiny. Ide prevažne o mohutné jedince domácich druhov drevín s minimálnym priemerom koruny 4 m, pričom do tejto kategórie nepatrí vegetácia tvoriaca súčasť medzí alebo terás. Solitérne stromy poskytujú útočisko mnohým druhom vtákov, hmyzu a drobných cicavcov a významne prispievajú k zachovaniu biodiverzity.
Ak sú stromy usporiadané do pravidelného radu, vytvárajú stromoradie. Ide spravidla o zámerne vysadené línie stromov pozdĺž ciest alebo vodných tokov, prípadne o kombináciu cielene vysadených a prirodzene vyrastených drevín. Stromoradia znižujú účinky veternej erózie, priaznivo ovplyvňujú mikroklímu a zároveň predstavujú významné migračné koridory pre mnohé druhy živočíchov. Do tejto kategórie sa nezaraďuje vegetácia tvoriaca súčasť lesa ani vegetácia patriaca k medziam alebo terasám.
Rozsiahlejšie drevinové porasty predstavujú skupiny stromov, ktoré pozostávajú z viac ako troch drevín rastúcich na nevyužívaných alebo ťažšie obhospodarovateľných častiach poľnohospodárskej pôdy, napríklad na bývalých pasienkoch alebo eróziou ohrozených svahoch. Tieto porasty vznikajú prirodzene alebo zámernou výsadbou a ich maximálna výmera je 3 000 m². Okrem lokálnych ekologických funkcií významne zvyšujú priestorovú diverzitu poľnohospodárskej krajiny.
Významným krajinným prvkom sú aj medze, ktoré predstavujú umelo vytvorené hranice poľnohospodárskych pozemkov. Ide o neobhospodarované trávnaté pásy, často doplnené krovinami, stromami alebo kamennými múrikmi. Ich hlavnou funkciou je obmedzenie vodnej a veternej erózie, stabilizácia svahov a zachytávanie splavenín. V systéme LPIS musia mať minimálnu dĺžku 20 m a spravidla nepresahujú šírku 20 m.
Novou kategóriou zavedenou od roku 2023 sú živé ploty, ktoré tvoria súvislé porasty stromov alebo krov široké 1 až 30 m, dlhšie ako 20 m a s výškou do 3 m. Môžu byť prirodzeného alebo umelého pôvodu, avšak ich koruny musia vytvárať súvislý porast bez fyzických bariér, ktoré by obmedzovali pohyb voľne žijúcich živočíchov. V poľnohospodárskej krajine plnia funkciu biokoridorov, poskytujú úkryt organizmom a zmierňujú negatívne dôsledky intenzívneho hospodárenia.
Samostatnú skupinu predstavujú mokrade, ktorých existencia je podmienená trvalou alebo periodickou prítomnosťou vody. Patria sem prirodzené aj umelo vytvorené územia s vodnou hladinou na povrchu alebo tesne pod povrchom pôdy. Od roku 2023 sa v LPIS osobitne evidujú malé mokrade, ktorých výmera je od 0,1 do 0,3 ha. Tieto prvky sú preberané z odborných podkladov rezortu životného prostredia a predstavujú mimoriadne cenné biotopy podporujúce vodný režim krajiny, biodiverzitu a adaptáciu poľnohospodárstva na zmenu klímy.
Článok vznikol ako súčasť projektu Pokročilé hodnotenie spustnutej poľnohospodárskej pôdy na Slovensku podporeného Agentúrou na podporu výskumu a vývoja (APVV-MVP-24-0386).
Autori: Mgr. A. Zverková, PhD., Ing. Z. Fulmeková, PhD., Ing. K. Buchová, Ing. T. Čičová, PhD., NPPC, Odbor pôdoznalectva a ochrany pôdy Bratislava
