Pásové striedanie plodín: Moderný spôsob hospodárenia s okamžitým efektom
Projekt, ktorý riešia na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, má ambíciu predstaviť modernejšie postupy hospodárenia na pôde formou pásového striedania plodín (PSP), ktoré by práve v podmienkach svahovitosti mohli ponúknuť kompromisné riešenie medzi konvenčným a minimalizačným obhospodarovaním pôdy.
Vodná erózia sa najčastejšie prejavuje počas jarných a jesenných dažďov, keď je pôda pred, počas alebo krátko po sejbe jarín či ozimín najzraniteľnejšia. V tomto období stačí krátka, intenzívna zrážka a najhodnotnejšia časť pôdy, ornica, sa dokáže posúvať po miernom svahu aj tam, kde by to farmár nečakal. Splaveniny z polí potom končia na poľných cestách v dedinách, v medziach či v potokoch a neskôr aj vo vodných nádržiach, kde zmenšujú ich kapacitu. Ich vyťaženie je komplikované, keďže sa považujú za nebezpečný odpad a predstavujú pre obce aj správcov vodných stavieb finančne nákladný problém.
Problémy pritom vznikajú aj na takých svahoch, kde sa podľa pravidiel DPEP5 (Riadenie obrábania pôdy, zníženie rizika degradácie a erózie pôdy vrátane zohľadnenia sklonu svahov) nepredpokladajú erózne riziká, no prax ukazuje opak.
Nasledujúce fotografie ukazujú typické problémy, ktoré sa môžu objaviť počas intenzívnych (no v poslednej dobe už takmer bežných) dažďov.
Pozemok na obrázku 1 je po jesenných dažďoch, po sejbe oziminy. Pozemok na obrázku 2 je po jarných dažďoch, krátko po sejbe kukurice. V oboch prípadoch po intenzívnej zrážke dochádza k viditeľným prejavom vodnej erózie, hoci podľa pravidiel GAEC5 sú pozemky v kategórii „bez erózneho ohrozenia“. To znamená, že užívatelia pôdy nie sú povinní riešiť žiadne protierózne opatrenia. Hoci v prípade obrázku 1 sú aplikované aj agrotechnické úkony po vrstevnici, ktoré však v kombinácii vzniknutých podmienok nestačia.
V projekte, ktorý riešime na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, máme ambíciu predstaviť modernejšie postupy hospodárenia na pôde formou pásového striedania plodín (PSP), ktoré by práve v podmienkach svahovitosti mohli ponúknuť kompromisné riešenie medzi konvenčným a minimalizačným obhospodarovaním pôdy. Tento spôsob hospodárenia ponúka jednoduché riešenie s okamžitým efektom.
Technológia pásového striedania plodín pre ochranu pôdy vo svetovom meradle nie je novinkou. Je známa pod názvom Strip-cropping (Conservation practice standard, 585-CPS-1, 2017). Pásové striedanie plodín patrí medzi protierózne agrotechnické opatrenia, ktoré využíva ochranný účinok vegetačného pokryvu a predstavuje pravidelné striedanie pásov dvoch plodín chránených s nízkym protieróznym účinkom (okopanina, kukurica, slnečnica a iné) a pásov plodín ochranných s výrazným protieróznym účinkom (trvalé trávnaté porasty, viacročné krmoviny, husto siate plodiny a pod.). Pásy plodín s rôznym protieróznym účinkom sa musia striedať. Cieľom je, aby zrážková voda stekajúca z chráneného pásu bola zachytená na ochrannom páse a následne infiltrovala do pôdy, pričom šírka ochranného pásu musí umožniť zachytenie a infiltráciu zrážkovej vody pritekajúcej z chráneného pásu a aj vody zo zrážok spadnutých na ochranný pás.
Pri projektovaní PSP je potrebné spájať resp. upraviť tvarové a veľkostné parametre pôdnych celkov, aby bolo možné obrábať pozemky v smere blízkom vrstevniciam.
Predpokladom efektívnej realizácie pásového striedania plodín je dobrá príprava podniku aj techniky. Farmár by mal ovládať prácu v prostredí geografických informačných systémov (GIS), aby vedel presne navrhnúť šírku pásov a ich orientáciu na svahu. Dôležitá je aj znalosť systémov presného poľnohospodárstva, najmä navigácie a automatického riadenia. Technika by mala mať kompatibilné pracovné zábery so spoločným násobkom. Súčasťou riešenia je aj ochota vytvárania stabilizačných prvkov, ako je stabilizovaná úvrať či úprava údolníc, ktoré pomáhajú udržať vodu a znížiť erózny tlak na pôdu.
Prvé experimentálne pole pásového striedania plodín sme založili na svahovitej parcele Vysokoškolského poľnohospodárskeho podniku (VPP Kolíňany, okres Nitra) na výmere 44,95 ha na jeseň v roku 2024.
Cieľom je, aby aj komerčné plodiny bolo možné bezpečne pestovať na pozemkoch s väčším sklonom, ktoré by v systéme veľkoblokového pestovania iba jednej plodiny mohli byť poškodzované intenzívnymi dažďami. Sejba jačmeňa (Laudis 550) na výmere 28,78 ha sa uskutočnila 18. 11. 2024 a zber prebehol 14. 07. 2025. Sejba kukurice (LG 31.217 a LG 31.301) na výmere 16,18 ha sa uskutočnila 30. 04. 2025 a zber sa uskutočnil 07. 11. 2025.
Prvým krokom návrhu PSP je dôkladná analýza zrážkovo-odtokových pomerov v teréne aj na mape. Dôležité je vedieť, odkiaľ a kadiaľ voda (povrchový odtok) pri daždi skutočne steká, kde sa koncentruje a kde vznikajú erózne ryhy či nánosy pôdy. Pri návrhu pásového striedania plodín sa postupy najčastejšie pripravujú na podklade digitálneho modelu reliéfu (DMR6.0), ktorý umožňujú presne vyhodnotiť sklon, smer povrchového odtoku a tvar reliéfu. Analytické práce nad týmto modelom ako napr. identifikácia údolníc či modelovanie erózneho ohrozenia pomáhajú rozhodnúť, ako majú byť pásy vedené, aby spomaľovali povrchový odtok, a tým chránili pôdu.
Základom návrhu je základná smerová krivka, môže byť aj priamka projektovaná v smere vrstevníc resp. s miernym odklonom od vrstevníc, od ktorej sa následne projektujú pásy v rovnakej vzdialenosti zodpovedajúcej navrhnutej šírke pásov. V našom prípade boli navrhnuté 36 m široké pásy jačmeňa aj kukurice. Šírka pásov vychádza zo spoločného násobku (3 m a 9 m pre sejačku, 36 m pre postrekovač) záberu použitej mechanizácie v podniku.
Všetky poľné operácie vykonávané podľa takto navrhnutých trajektórií musia byť bezpečné, pričom pri návrhu pásov je kľúčová kontrola pozdĺžneho aj priečneho profilu, ktoré nesmú byť prekročené. Identifikované potenciálne problémové lokality je potrebné posúdiť. Pri práci v teréne sa využívajú GPS navigačné systémy v traktoroch, ktoré zabezpečujú presné vedenie jazdy.
Ďalšou podmienkou správneho fungovania pásového striedania plodín je vymedzenie manipulačných plôch. Ide o vhodne zvolené časti poľa, ktoré umožňujú „pohodlnú“ a bezpečnú manipuláciu s mechanizáciou, najmä pri otáčaní, radení a presnom nadväzovaní jázd, čo je pre adekvátne vedenie trajektórií kľúčové. Rovnako dôležité je aj zatrávnenie údolníc, ktoré predstavuje nevyhnutnú súčasť celého systému. Spevnenie vodných ciest a dráh sústredeného povrchového odtoku výrazne znižuje riziko eróznych škôd. Hoci toto opatrenie znamená určitú stratu obhospodarovanej výmery a môže vyvolávať obavy. V krajine má však zásadný efekt na stabilitu pôdy aj celkovú funkčnosť protieróznych pásov.
Pre lepšiu predstavu o fungovaní systému uvádzame sériu fotografií z rôznych fáz roka na experimentálnom poli.
Súčasťou zavádzania pásového striedania je aj pravidelný monitoring. Priebežne realizujeme misie multispektrálnym dronom a zároveň vyhodnocujeme multispektrálne satelitné dáta zo systémov Sentinel a Planet. Tieto údaje kombinujeme s analýzami vegetačných indexov, hodnotením pôdnych charakteristík, sledovaním živočíšstva, ako aj detekciou burín, výpadkov a celkovej vitality porastov. Vychádzame z miestnych klimatických charakteristík. Monitoring drobných zemných cicavcov prebiehal v roku 2025 formou troch odchytových sérií v priebehu celého roka. Takýto komplexný prístup nám umožňuje presne posudzovať účinnosť opatrení a priebežne optimalizovať systém pásového striedania.
Podrobnejšie vysvetlenie obrázkov a ďalšie informácie o priebežných výsledkoch PSP na experimentálnom poli sú dostupné na: https://www.fzki.uniag.sk/sk/pasove-striedanie-plodin.
Dodatok: V Českej republike je pásové striedanie plodín už priamo podporené v rámci ekoplatby vo výške 390 EUR/ha. Podpora sa poskytuje na diel pôdneho bloku, ktorý je vedený ako štandardná orná pôda, má minimálnu výmeru 4 ha a je zaradený medzi silne alebo mierne erózne ohrozené plochy. Keďže ide o nadstavbové opatrenie s vysokým pôdoochranným prínosom, nahradzuje splnenie požiadaviek DZES 5 (Obhospodařování půdy způsobem, který snižuje riziko degradace půdy a eroze, včetně zohlednění sklonu svahu) a DZES 7b (Omezení plochy jedné plodiny).
Záver
Pásové striedanie plodín umožňuje bezpečné pestovanie aj ekonomicky rentabilných širokoriadkových plodín, ktoré by na veľkých súvislých blokoch vyššej sklonitosti predstavovali vysoké riziko erózie. Ide o opatrenie organizačného charakteru, ktoré dokáže účinne spomaliť odtok vody zo svahov, najmä pri prívalových zrážkach. Vďaka striedaniu minimálne dvoch plodín a udržiavaniu ochrannej pokryvnosti pôdy počas celého roka dochádza k zlepšeniu vlahových pomerov, zvýšeniu retenčnej schopnosti pôdy a súčasne zníženiu transportu eróznych splavenín a živín do nižších polôh. Systém umožňuje plnohodnotné využívanie výkonných strojových súprav, zvyšuje ekologickú rozmanitosť a vnáša do krajiny biodiverzitu. Nezanedbateľným prínosom je aj protipožiarny efekt, ktorý vytvára mozaikovitá štruktúra porastov.
Autor: prof. Ing. Zlatica Muchová, PhD., Ústav krajinného inžinierstva, Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva, Slovenská poľnohospodárska Univerzita v Nitre
Projekt je realizovaný s podporou APVV-23-0530 „Pásové striedanie plodín v kombinácii s agrolesníctvom – inovatívny systém hospodárenia na pôde v podmienkach zmeny klímy“.
Riešitelia projektu privítajú otázky, podnety, názory. Budeme radi, ak nás budete kontaktovať na [email protected].
