Už v 18. storočí farmári vedeli, že kritický nedostatok dusíka v pôde môžu vyriešiť pestovaním leguminóz. Zavedenie ďatelinotrávnych zmesí do osevného postupu umožnilo poľnohospodárom už v tej dobe dosahovať vyššie úrody plodín na menšej ploche a eliminovať ponechávanie pôdy úhorom. Explózia používania umelých hnojív v 20. storočí podporovala vysoko intenzifikované pestovanie monokultúr. Ekonomika produkcie poľnohospodárskych plodín aj environmentálne dopady intenzifikácie v modernej dobe podnietili farmárov aj vedcov hľadať udržateľné alternatívy k intenzívnej produkcii potravín, čo prispelo k návratu ďatelinotrávnych zmesí predovšetkým do osevných postupov, ako aj na lúky a pasienky.
Benefity pestovania ďatelinotrávnych zmesí na ornej pôde sú všeobecne známe. Z krmovinárskeho hľadiska je to stabilnejšia a vyššia produkcia krmiva s vyváženým obsahom dusíkatých látok a cukrov. Obohacovanie pôdy o dusík, zlepšovanie pôdnej štruktúry, potláčanie výskytu burín, škodcov a chorôb majú priamy dopad na ochranu nášho životného prostredia prevenciou pred eróziou, záplavami, kontamináciou vody, pôdy a ovzdušia.
Na dosiahnutie dobrej úrody kvalitného krmiva je vhodné rešpektovať niekoľko základných pravidiel.
Výber druhov zohľadňuje účel použitia zmesi na krmovinárske účely resp. pre bioplynové stanice, dĺžku pestovania a samotné stanovištné podmienky (pôda a klíma). Pre intenzívne krátkodobé zmesi na siláž je vhodný mätonoh mnohokvetý, mätonoh trváci a loiloidné kostravovce. Mätonohy sa vyznačujú skorým jarným rastom, rýchlym zapojením porastov a poskytujú vysokú produkciu. Sú náročné na teplo, dostatok živín a vlahy, a citlivé na zamokrené a silne kyslé pôdy. Mätonoh trváci je v porovnaní s mätonohom mnohokvetým viac odolný voči chladu. Kostravovce majú vyššiu toleranciu voči stresom ako chlad, mráz, sucho alebo podmáčané pôdy. Timotejka lúčna má pomalší rast v porovnaní s mätonohmi. Na druhej strane je odolná voči chladu a mrazu, a znáša aj vyššiu pôdnu vlhkosť. Do intenzívnych ďatelinotrávnych miešaniek sa zaraďuje aj lipnica lúčna, ktorá má síce pomalý jarný rast, ale je odolná voči chladu, dobre znáša kyslé pôdy a má vysokú nutričnú hodnotu. Je to výbežkatá tráva, a preto efektívne vypĺňa povrch pôdy.
Ďatelina lúčna a lucerna siata predstavujú bielkovinovú zložku miešaniek. Tetraploidná ďatelina lúčna sa vyznačuje vyššou vytrvalosťou a odolnosťou voči chorobám v porovnaní s diploidnými odrodami. Lucerna siata má vysokú nutričnú hodnotu, vyznačuje sa dobrým obrastaním po kosbách.
Tab. 1: Prehľad vlastností vhodných druhov pre ďatelinotrávne a lucernotrávne zmesi.
| Druh | Charakteristika | Pôdne, klimatické podmienky | Poznámka |
| Mätonoh trváci | vysoká kvalita krmiva, dobrá regenerácia po kosbe | mierne vlhké pôdy, citlivejší na sucho | vhodný aj na spásanie |
| Mätonoh mnohokvetý | rýchly jarný rast, vysoká produkcia biomasy, rýchle zapojenie porastu | úrodné pôdy, dostatok vlahy | krátkodobý druh (2 – 3 roky), menej vhodný do vyšších polôh |
| Kostravovec (Festulolium) | kombinácia vlastností mätonohu a kostravy – vysoká produkcia, dobrá stráviteľnosť, odolnosť voči suchu aj chladu | prispôsobivý, vhodný aj do menej priaznivých podmienok | vyššia stabilita porastu |
| Timotejka lúčna | pomalší rast, vysoká odolnosť voči chladu a vlhkosti | chladnejšie a vlhšie pôdy | vhodná do vyšších polôh |
| Lipnica lúčna | vytrvalá, pomalý jarný rast, dobrá odolnosť voči chladu | široké spektrum pôd | dobrá regeneračná schopnosť |
| Ďatelina lúčna | vysoký obsah bielkovín, viaže dusík, rýchly rast | pH 5,2 – 6,5, priepustné pôdy | kratšia vytrvalosť (2 – 3 roky) |
| Lucerna siata | vysoká nutričná hodnota, hlboký koreň, odolná voči suchu | neutrálne pH, neznáša zamokrenie | náročnejšia na pôdu |
Vo všeobecnosti sú pre trávy a ďateliny vhodné priepustné pôdy so slabo kyslou až neutrálnou pôdnou reakciou (pH = 5,5 – 6,2). Na ľahších pôdach dokáže ďatelina lúčna tolerovať aj kyslú pôdnu reakciu s pH v rozmedzí 5,2 – 5,5. Na ťažkých ílovitých pôdach je pre ďatelinu lúčnu vhodnejšia neutrálna pôdna reakcia. Lucerna siata je náročnejšia na pôdne podmienky a vyžaduje neutrálnu pôdnu reakciu. Okrem pH je lucerna citlivá aj na ťažké vlhké pôdy.
Vápnenie je tradičný spôsob úpravy pôdnej reakcie. Množstvo vápenatého hnojiva (CaO) závisí od pôdnej reakcie a druhu pôdy. Pálené vápno sa používa na ťažších pôdach, na ľahkých pôdach sa odporúča vápenec.
Popri pôdnej reakcii je dôležitým parametrom aj teplota pôdy, ktorá ovplyvňuje rast rastlín. Pri teplote pôdy vyššej ako 5 °C v hĺbke 10 cm sa rast tráv zintenzívňuje, trávy rýchlejšie prijímajú živiny a vodu. Ďateliny a lucerna vyžadujú teplotu pôdy vyššiu ako 8 °C.
Príprava pôdy a osivového lôžka sú mimoriadne dôležité pre vzchádzanie rastlín a vytvorenie dobre zapojeného porastu. Pôda na výsev musí byť jemne spracovaná s pevným osivovým lôžkom. Semená tráv aj ďatelinovín sú drobné, a preto sa miešanky sejú do hĺbky maximálne 1,5 cm. Po sejbe je dôležité pôdu povalcovať, aby sa podporil kontakt osiva s pôdnou vlhkosťou. Výsevok sa pohybuje od 20 do 35 kg/ha v závislosti od zloženia miešanky. Vyšší výsevok je pri intenzívnych miešankách predpokladom vytvorenia hustého porastu s vysokou produkciou.
Porasty ďatelinotrávnych miešaniek sa zakladajú skoro na jar v marci, apríli alebo začiatkom mája, keď je v pôde dostatok vlahy. Druhým možný termínom je jesenný výsev. V súčasnom období klimatickej zmeny treba v nížinných a suchých regiónoch zvážiť, či jesenný výsev uskutočniť v auguste alebo porasty založiť v septembri. Do polovice septembra je vhodné obdobie výsevu ďatelinotrávnych zmesí. Naopak, koncom septembra môžu nízke teploty a mráz v podhorských a horských regiónoch ohroziť mladé vzchádzajúce rastliny a spôsobiť škody na založenom poraste už na začiatku.
Výživa je ďalším dôležitým bodom pri pestovaní ďatelinotrávnych zmesí. Štartovacia dávka dusíka (30 – 40 kg/ha) vo forme dusičnanu amónneho podporuje rozvoj hrčkotvorných baktérií. Vyššie dávky dusíka sa neodporúčajú, pretože podporujú rast a rozvoj tráv na úkor ďatelinovín. Fosfor je dôležitý pre zakorenenie rastlín a rast stoniek. Draslík má kľúčovú úlohu v biochemických procesoch, reguluje vodný režim, transport živín v rastlinách a prispieva k odolnosti rastlín voči mrazom. Fosforečné hnojivá je vhodné zapracovať do pôdy pri predsejbovej príprave. Odporúčaná dávka fosforu je 50 – 65 kg/ha (120 – 150 kg P2O5 /ha). Draslík sa aplikuje v množstve 100 – 120 kg/ha (125 – 150 K2O/ha), pričom dve tretiny sa zapracujú s fosforečnými pri predsejbovej príprave a jedna tretina sa aplikuje po prvej kosbe. Keďže draslík je veľmi pohyblivý prvok, rozdelením dávky sa predíde jeho nadbytočnému príjmu rastlinami.
Presvetľovacia (odburiňovacia) kosba je veľmi časté opatrenie na elimináciu výskytu burín v poraste. Predsejbová príprava pôdy a hnojenie nemajú pozitívny vplyv len na mladé rastliny tráv a ďatelinovín, ale podporujú aj rast burín prítomných v pôdnej banke. Pokosenie porastov 6 až 8 týždňov po sejbe obmedzí rast burinových druhov a podporí odnožovanie a rast vysiatych druhov. Pozitívny vplyv presvetľovacej kosby môžeme dokumentovať na experimente, do ktorého boli zaradené tri krátkodobé silážne zmesi. V intenzívnej a dočasnej zmesi podiel trávnych druhov vo výsevku predstavoval 43 % a 64 %. V ďatelino-lucerno-trávnej zmesi bol podiel leguminóz vo výsevku 82 %. Po výseve v poraste dosiahla pokryvnosť burinových druhov v porastoch až 30 %. Na jeseň v druhej kosbe výskyt burín významne poklesol na 1 % až 2 %. Tento stav pretrval ďalšie dva roky.
Termín zberu je kľúčovým pre kvalitu zberaného objemového krmiva. S postupným dozrievaním a starnutím sa znižuje obsah živín, rastie obsah lignínu v bunkových stenách a znižuje sa stráviteľnosť. Pre trávy je z kvalitatívneho hľadiska optimálny termín zberu v štádiu skorého klasenia, zatiaľ čo pri ďatelinovinách je to v období tvorby kvetných hlávok až začiatok kvitnutia. Pri miešankách sa pri zbere odporúča orientovať podľa prevládajúceho druhu v poraste. Ak v poraste prevládajú trávy, zber prebieha pri klasení tráv. Keď prevláda ďatelina alebo lucerna, porast sa kosí v dobe začiatku kvitnutia ďatelinovín. Druhú kosbu je vhodné uskutočniť 4 – 5 týždňov po prvej kosbe. Tretia kosba spadá už do jesenného termínu, keď je pre rastliny dôležité vytvoriť si dostatočné zásoby živín pred zimným obdobím. Z tohto dôvodu sa tretia kosba odporúča 6 – 8 týždňov po druhej kosbe.
Výška strniska má dopad na trvácnosť porastu a pri ďatelinotrávnych zmesiach sa pohybuje od 7,5 do 10 cm. Nízka výška strniska (okolo 5 cm) podporuje rozvoj leguminóz, zatiaľ čo pri trávach hlboký zásah výrazne redukuje listovú plochu a spomaľuje ďalší rast rastlín v porovnaní s lucernou a ďatelinou.
Pestovanie ďatelinotrávnych zmesí predstavuje významný prvok udržateľného poľnohospodárstva. Výber vhodných druhov a správny manažment má potenciál zabezpečiť stabilnú produkciu kvalitného krmiva pri súčasnom zlepšovaní environmentálnych funkcií poľnohospodárskej krajiny.
Autori: Ing. Miriam Kizeková, PhD., Ing. Vladimíra Vargová, PhD., RNDr. Štefan Pollák, Ing. Mariana Jančová, PhD., Ing. Zuzana Dugátová, Ing. Ľubica Jančová, Ing. Jozef Čunderlík, PhD., Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum – Odbor rastlinnej výroby, oddelenie trávnych porastov a horského poľnohospodárstva
