Poľnohospodárstvo predstavuje jednu z dominantných foriem využívania krajiny v Európe, ktorá významne ovplyvňuje štruktúru, fungovanie a biodiverzitu v ekosystémoch. Dravé vtáky zohrávajú v agroekosystémoch kľúčovú regulačnú funkciu. Ich potravná ekológia je úzko spätá s populáciami drobných cicavcov, predovšetkým hraboša poľného. Ten patrí medzi významných poľnohospodárskych škodcov. Prostredníctvom predácie prispievajú dravce k jeho regulácii a k zmierňovaniu jeho populačných gradácií. Úbytok dravcov môže viesť k narušeniu potravných vzťahov, k zvýšenému tlaku hlodavcov na poľnohospodárske plodiny a následne k rastúcej potrebe používania rodenticídov, čím sa vytvára začarovaný kruh.
Antikoagulačné rodenticídy ako významná hrozba pre populácie dravcov a sov
Závažným problémom v poľnohospodárskej krajine je nepovolené používanie antikoagulačných rodenticídov (prípravky s účinnými látkami brodifakum, bromadiolon, kumarín, warfarín), ktoré sú verejnosti známe najmä ako tzv. potkanie jedy (napr. na Slovensku bežne používaný prípravok Ratimor). Tieto látky majú oneskorený nástup účinku, pôsobia na mechanizmus zrážania krvi a spôsobujú vnútorné krvácanie, ktoré vedie k pomalej a bolestivej smrti cieľových organizmov. Z legislatívneho hľadiska je použitie antikoagulačných rodenticídov povolené výlučne v uzavretých priestoroch, ako sú budovy, sklady či technické objekty, a to za presne stanovených podmienok. Napriek tomu sa v praxi opakovane stretávame s ich nelegálnou aplikáciou vo voľnej krajine, najmä vo forme zrna zmiešaného s účinnou látkou, ktoré je rozsypané na poľnohospodárskych pozemkoch. Nelegálne používanie antikoagulačných rodenticídov vo voľnej krajine predstavuje zásadné riziko pre necieľové organizmy. Okrem hrabošov totiž dochádza k rozsiahlym otravám iných druhov živočíchov vrátane malej poľovnej zveri. Ohrozené sú aj dravé vtáky a sovy, predovšetkým sekundárnou otravou, ku ktorej dochádza po skonzumovaní kontaminovanej koristi. Jedince po požití rodenticídu často hynú pomaly a stávajú sa ľahkou korisťou predátorov.
Antikoagulačné látky sa v organizme dravcov kumulujú, pričom aj subletálne dávky môžu spôsobovať vážne zdravotné problémy, ako sú vnútorné krvácania, poruchy správania, znížená letová schopnosť, narušenie reprodukčnej schopnosti a oslabenie imunitného systému. Chronická expozícia má negatívny vplyv na hniezdnu úspešnosť a produktivitu párov, prežitie mláďat a v konečnom dôsledku aj na vývoj populácie ohrozených druhov. Výskumy a toxikologické analýzy z rôznych európskych krajín vrátane Slovenska potvrdzujú prítomnosť rezíduí antikoagulačných rodenticídov v telách voľne žijúcich dravcov, čo poukazuje na významný rozsah a závažnosť tohto problému.
Nesprávna aplikácia povolených rodenticídov
Okrem nelegálneho používania antikoagulačných rodenticídov predstavuje významný problém aj nesprávna aplikácia autorizovaných rodenticídnych prípravkov, ktoré sú za presne stanovených podmienok určené na reguláciu hlodavcov v poľnohospodárstve. Povolenými prípravkami na Slovensku sú Stutox-II a Ratron GW. Ich používanie je viazané na konkrétne postupy, dávkovanie, časové obdobia a spôsob aplikácie, ktorých cieľom je minimalizovať riziko pre necielené organizmy a životné prostredie. V praxi však dochádza k porušovaniu týchto podmienok, najmä pri presiahnutí povolenej dávky na hektár, nepovolenej plošnej a povrchovej aplikácii vo voľnej krajine, ktorá výrazne zvyšuje dostupnosť kontaminovanej koristi pre necieľové druhy. Dravé vtáky a sovy sú ohrozené, podobne ako pri antikoagulačných rodenticídoch, predovšetkým sekundárnou otravou po skonzumovaní hlodavcov, ktoré požili jed a zostali aktívne alebo uhynuli na povrchu pôdy.
Fosfid zinku obsiahnutý v povolených prípravkoch sa v organizme hlodavcov mení na vysokotoxický fosfán, ktorý spôsobuje rýchle zlyhanie vitálnych funkcií. Tento mechanizmus účinku však nie je špecifický len pre cieľové druhy a predstavuje vážne riziko aj pre predátorov a zdochlinožravé druhy. U dravých vtákov a sov dochádza po expozícii k akútnej otrave, ktorá sa prejavuje dezorientáciou, poruchami koordinácie, zlyhaním dýchania a často rýchlym a bolestivým úhynom. Nesprávna aplikácia týchto chemických prípravkov má výrazne negatívny dopad na populácie druhov viazaných na poľnohospodársku krajinu, ako sú sokol myšiar, myšiarka ušatá, kaňa popolavá či kaňa močiarna. V prípade stredne veľkých a veľkých dlhovekých druhov, ako je haja červená alebo orol kráľovský, môže aj jednorazová otrava dospelého jedinca znamenať významnú stratu pre celú populáciu, vzhľadom na ich nízku reprodukčnú schopnosť a vysokú investíciu do potomstva.
Rizikovosť nesprávnej aplikácie rodenticídov alebo aplikácia neautorizovaných prípravkov podčiarkuje fakt, že Pôdohospodárska platobná agentúra považuje takéto konanie za porušenie pravidiel kondicionality. Preto žiadateľovi, u ktorého bolo zistené takéto porušenie, môže byť udelená v zmysle platných metodických pokynov sankcia vo forme zníženia priamych platieb podľa rozsahu, závažnosti a trvania porušenia. Zbytočným úhynom je najlepšie predchádzať. Preto je v tomto smere nevyhnutné vzdelávanie a úzka spolupráca medzi poľnohospodármi, ochranármi, políciou a organizáciami Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Informovaniu o ekologickej úlohe dravcov a rizikách sekundárnej otravy sa venuje aj Ochrana dravcov na Slovensku v rámci projektu „LIFE EUROKITE – Cezhraničná ochrana haje červenej v Európe znížením mortality spôsobenej človekom“.
Úlohou zainteresovaných strán je hľadať a aplikovať metódy, ktoré podporia prirodzenú regulačnú schopnosť dravých vtákov a vytvárať im priaznivé životné podmienky. Základné opatrenia, ako sú inštalácia T-čiek (barličiek) pre dravce a vyvesovanie búdok a hniezdnych podložiek pre tie druhy, ktoré si hniezda nestavajú (napr. sokol myšiar, myšiarka ušatá) sú jednoduché, finančne nenáročné a prinášajú úžitok. Ochrana dravcov v poľnohospodárskej krajine si vyžaduje kombináciu legislatívnych nástrojov, praktických opatrení a dôslednej kontroly používania chemických látok. Dôležitú úlohu zohrávajú aj environmentálne opatrenia uplatňované v rámci národného Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky, napr. ekoschémy a agroenvironmentálno-klimatické opatrenia, ktoré podporujú ekologicky priaznivé formy hospodárenia, zvyšovanie krajinnej heterogenity a prirodzenú reguláciu škodcov.
Autori: Ing. Boris Maderič, PHD., Mgr. Tomáš Veselovský, PHD., Ochrana dravcov na Slovensku
Úvodná foto: P. Kišac
