Zrážkový deficit v mesiaci marec 2026 nenápadne a v predstihu pred vegetačným obdobím pripomenul poľnohospodárom význam vody pre rastlinnú výrobu. Bola to výzva k aktivizácii aktívnych užívateľov závlah, ako aj tých, ktorí túto možnosť majú, no doposiaľ ju nevyužili.
Nová sezóna, staré problémy
Proces zavodnenia a natlakovania rúrovej siete je prvým krokom v príprave na uvedenie závlahových sústav do prevádzky. Je to tiež obdobie, keď sa odstraňujú poruchy na viac ako 40-ročnom potrubí, prípadne na poškodených hydrantoch. Tieto nákladové položky v plnej miere znáša nájomca, resp. užívateľ technicko-prevádzkového celku (TPC). V polovici apríla konštatujeme pripravenosť čerpacích staníc po technickej stránke na nastávajúcu závlahovú sezónu.
Vzhľadom na vzniknutý vlahový deficit a tiež na zlepšenie účinnosti aplikovaných hnojív započali 3. 3. 2026 v spoločnosti Agromačaj a.s. so zavlažovaním pšenice ozimnej a repky olejnej. V ďalších dňoch pokračovali v zavlažovaní na podporu vzchádzania plodín: cibuľa, mrkva, petržlen, mak siaty a repa cukrová. Z rovnakých dôvodov začali zavlažovať aj v spoločnosti EXATA GROUP, a.s. v druhej polovici marca. Jeden z najväčších užívateľov závlah na Slovensku, Gamota v.d., plánuje aj v tomto roku závlahy využívať formou služieb. Komplexné služby im v tomto smere už viac rokov poskytuje spoločnosť Gamaqua s.r.o. Manažér spoločnosti pán Robert Szilva potvrdil pripravenosť na sezónu, v ktorej podľa požiadaviek agronomického oddelenia zabezpečia prevádzku 50 ks pivotových a 12 ks pásových zavlažovačov. Okrem toho budú na výmere 216 ha realizovať podpovrchovú závlahu orechov.
Plán dodávky vody ešte niektorí prevádzkovatelia TPC nevedia v tomto období konkretizovať, pretože nepoznajú ceny elektrickej energie, od ktorej budú závisieť ceny za množstvo odobratej vody. Na základe informácií od Hydromeliorácie š. p., sa neočakáva ani v tomto roku výraznejší nárast plošného využitia závlah. Aj v tejto súvislosti je nutné pripomenúť nákladné správcovstvo už viac ako 30 rokov nevyužívanej podstatnej časti hydromelioračného majetku štátu a zároveň vyzvať kompetentných k prijatiu účinných opatrení k zásadnej náprave. Nepriaznivá situácia je tiež v modernizácii závlahového detailu. Podľa vyjadrení zástupcov dodávateľských spoločností je predpokladom inštalácia približne 20 ks pivotových zavlažovačov. O nákup pásových zavlažovačov je zatiaľ minimálny záujem. Bez finančnej podpory štátu a stanovenia jasných pravidiel budeme aj v ďalších rokoch stáť na jednom mieste.
Závlahy si zaslúžia neustálu pozornosť
Prof. Ing. Ľuboš Jurík, PhD., patrí k popredným odborníkom, ktorí sa aktívne podieľali na projektovaní hydromelioračných a vodohospodárskych stavieb doma i v zahraničí. Svoje bohaté skúsenosti dnes odovzdáva študentom na Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU v Nitre. V rozhovore s ním sme sa pozreli na históriu, súčasný nelichotivý stav aj budúcnosť slovenského závlahového hospodárstva.
Zlatá éra verzus technické limity
V rokoch 1982 – 1985 vrcholilo obdobie výstavby závlah, na ktorej sa podieľalo niekoľko desiatok projektantov z Pôdohospodárskeho projektového ústavu (PPÚ) a podniku Agrokonz. Po schválení vhodného vodného zdroja pre navrhované záujmové územie sa v projekte riešili technické otázky, a to najmä výkon čerpacej stanice, rúrové rozvody a závlahový detail. Najsilnejším článkom tohto reťazca bola čerpacia stanica (ČS); vzhľadom na technickú úroveň v danom období sa však nezohľadňovala energetická náročnosť čerpacích agregátov, možnosť regulácie výkonu a dosiahnutie vyššieho stupňa automatizácie prevádzky. Časté poruchy na rúrovej sieti, poruchová a nevýkonná závlahová technika (pásový zavlažovač PP-67) boli hlavné príčiny nedosahovania projektových parametrov kvantity i kvality závlahy. Napriek tomu využitie závlah v rokoch 1971 až 1990 bolo v priemere 78 % zo zabudovanej základnej plochy (ZP) a dodaných bolo 940 m³ . ha⁻¹ závlahovej vody.
Prečo systémy chátrajú
Za ostatnú dekádu evidujeme ročné využitie závlah na kritickej úrovni len 6 – 7 % ZP. Dôvodov tohto nevyhovujúceho stavu je niekoľko a v mnohých prípadoch sú kumulované. Medzi najzávažnejšie môžeme zaradiť:
- pokles potravinovej bezpečnosti Slovenska na úroveň 45 %,
- nedoriešený model správcovstva hydromelioračných zariadení prostredníctvom Hydromeliorácie, š. p.,
- štruktúra pestovaných plodín a ekonomika ich výroby,
- rozkradnutie technologických častí ČS a hydrantov na rúrových rozvodoch,
- nedostatok pracovných síl.
Cesta späť k prosperite
V závere nášho rozhovoru prof. Jurík poukázal na pozitívne príklady využitia závlah našimi pestovateľmi a tiež na dobré skúsenosti zo Španielska a Francúzska. Dosiahnuté výsledky potvrdzujú, že závlahy majú jednoznačný prínos, ak sa využívajú odborne a systémovo. Vyjadril presvedčenie, že s podporou štátu a pri pochopení významu závlah zo strany prvovýrobcov je oživenie závlah na Slovensku stále možné.
Závlahová technika je predpokladom úspechu
Závlaha postrekom realizovaná pásovými a pivotovými zavlažovačmi je u nás najpoužívanejším spôsobom zavlažovania. V menšej miere, a to prevažne pri pestovaní zeleniny, sa používa tzv. klasický závlahový detail a mikrozávlaha. Kvapková závlaha je samostatným spôsobom závlahy a v ovocinárstve je kombinovaná s protimrazovou závlahou. Vhodnosť jednotlivých spôsobov a použitie vhodnej techniky závisí od množstva faktorov. Za rozhodujúce považujeme:
- výdatnosť a kvalitu vodného zdroja,
- výkon čerpacej stanice,
- tvar pozemku a konfiguráciu,
- druh pestovanej plodiny.
- Výhody a nevýhody rôznych technológií závlahy
Závlaha pásovými zavlažovačmi
Výhodou je ich mobilnosť a využitie aj v prípade nepravidelných tvarov pozemkov a na nich nachádzajúcich sa prekážok, napr. stĺpy elektrického vedenia a pod.
Nevýhodami sú:
- vysoký prevádzkový tlak na vstupe 5 – 6 bar, zvýšená energetická náročnosť,
- potreba pracovných síl (traktorista a pomocník, norma obsluhy 12 – 14 ks zavlažovačov),
- problémy s rovnomernosťou závlahy najmä pri vetre.
Závlaha pivotovými zavlažovačmi
Výhodami sú:
- nízky prevádzkový tlak na vstupe 2,5 – 3,5 bar, úspora energie,
- vysoká produktivita práce (jeden pracovník ovláda prostredníctvom tabletu väčšie množstvo pivotov),
- rovnomernosť a celková kvalita závlahy,
- práca v členitom teréne
Kvapková závlaha
Na Slovensku patrí kvapková závlaha k menej rozšíreným spôsobom závlahy. Uplatnenie nachádza predovšetkým v zeleninárstve, ovocinárstve a vinohradníctve. Jej najväčšou výhodou je úsporná dodávka vody a živín priamo k rastlinám. Okrem dosahovania vysokej efektívnosti pozitívne ovplyvňuje množstvo a kvalitu úrody. Distribúcia vody je prostredníctvom hadíc s kvapkovačmi umiestnenými vo vzdialenosti 0,15 m, 0,30 m alebo 0,50 m, prípadne podľa požiadavky pestovateľa. Prevádzkový tlak je 1,5 až 3,0 bar pri maximálnej odporúčanej dĺžke hadice 300 m na jednej vetve. Po rozmiestnení hadíc a rozvodového potrubia s príslušenstvom na pozemku, čo je časovo najnáročnejšia časť práce, je prevádzka pomocou riadiacej jednotky automatická. Možnosť dodania závlahovej dávky o veľkosti 5 mm za 1 až 2 hodiny (prípadne vyššej) v priebehu vegetácie predstavuje ďalšiu z výhod, t. j. operatívnosť. K nevýhodám kvapkovej závlahy patrí jej prácnosť pri inštalácii a demontáži, možné poškodenie zverou, nutnosť pravidelnej kontroly, čo je však kompenzované jej výhodami. V prípade pozemku s výmerou 100 ha náklady na jej kompletnú inštaláciu predstavujú 2 800 až 3 200 EUR/ha. Z toho 70 % predstavujú náklady na dlhodobý materiál (filtračná jednotka, rozvody, ventily) a 30 % ročné náklady na hadice.
Nečakajme, ale konajme.
V úvode sme spomenuli vlahový deficit začiatkom jarných mesiacov, ktorý sa ďalej prehlbuje. Meteorológovia predpovedajú vysoké teploty a nedostatok zrážok v letných mesiacoch. Poukazujú aj na možné negatívne dôsledky fenoménu El Niño.
Prof. Jurík spomenul pri našom rozhovore zaujímavé údaje z publikácie, ktorú vydala Štátna melioračná správa v Bratislave v roku 1991 pod názvom „Základné údaje o rozvoji meliorácií na Slovensku“. Z množstva údajov uveďme aspoň jeden: celkové prestavané finančné objemy na budovanie hydromelioračných opatrení od roku 1961 do roku 1990 na Slovensku predstavujú 19,3 mld. Kčs.
Záleží len na nás, ako s týmto majetkom v čase potreby naložíme. Keďže prístup k závlahám nie je samozrejmosťou, využime tento potenciál čo najefektívnejšie.
Autor: Ľudovít Szabó, Naše pole
