Ako bolo a ako ste dopadli?
To je azda najčastejšia otázka, ktorú dostávame po návrate zo 71. majstrovstiev sveta v orbe. Mohlo by sa zdať, že odpoveď je jednoduchá. Stačilo by povedať, že sme obsadili 21. a 22. miesto. Majstrovstvá sveta v orbe však nemožno hodnotiť iba podľa výsledkovej listiny. Za každým štartom na vrcholnom podujatí stojí množstvo rokov príprav, odriekania, práce v dielni, na poli i mimo neho. Samotné súťažné dni sú iba vyvrcholením dlhého úsilia, ktoré sa začína dávno pred prvou súťažnou brázdou.
Súťažná orba predstavuje jedinečný spôsob zachovávania, prezentácie a rozvoja odborných zručností oráčov. Je súčasťou poľnohospodárskeho dedičstva mnohých krajín sveta a zároveň priestorom na neustále zdokonaľovanie remesla, ktoré sprevádza ľudstvo po celé generácie. O to viac nás teší, že sa táto tradícia opäť dostáva do povedomia aj na Slovensku.
Po niekoľkoročnej prestávke a sedemnástich rokoch od poslednej účasti slovenských reprezentantov na majstrovstvách sveta v roku 2009 v slovinských Moravských Topliciach sa Slovensko opäť predstavilo na najvýznamnejšom podujatí svetovej súťažnej orby. Nebolo by to možné bez úsilia mnohých nadšencov, ktorí aj počas rokov absencie udržiavali tradíciu súťažnej orby pri živote prostredníctvom regionálnych podujatí v Nových Sadoch pri Nitre, vo Veľkej Mani a postupne aj na ďalších miestach Slovenska. Tento rok sa súťažilo aj na Celoslovenských dňoch poľa v Dolnej Krupej a na Dni poľa SAGROP pri Šali.
Osobne považujem tieto aktivity za pevný základ a zároveň nevyhnutný prvý krok na dlhej ceste vedúcej k tomu, aby sa slovenskí oráči opäť stali rešpektovanou súčasťou svetovej elity.
Tohtoročné 71. majstrovstvá sveta v orbe sa uskutočnili 4. a 5. septembra 2026 v chorvátskom Osijeku, v srdci poľnohospodárskeho regiónu Baranja. Dvadsaťšesť krajín z celého sveta vyslalo svojich najlepších reprezentantov, ktorí si účasť vo väčšine prípadov vybojovali v náročných národných kvalifikáciách.
Slovensko reprezentovali v kategórii dvojradličných jednostranných pluhov minuloročný majster Slovenska Daniel Neštický a vicemajster Slovenska Adam Hegeduš. Kým pre Daniela išlo už o ôsmu účasť na svetovom šampionáte, Adam nastupoval na svoje premiérové majstrovstvá sveta. Tím dopĺňali Marek Neštický v úlohe trénera, mechanika a technického zabezpečenia výpravy a Miroslav Hatala ako vedúci výpravy a zástupca Slovenska v Svetovej orebnej organizácii (WPO).
Samotná príprava na šampionát sa nezačala mesiace, ale roky pred jeho konaním. Domáce súťaže, účasť na podujatiach v zahraničí, porovnávanie sa s konkurenciou, technický vývoj súprav a nekonečné hodiny strávené v dielni aj na poliach boli nevyhnutnou súčasťou cesty. Po obnovení činnosti Slovenskej orebnej spoločnosti a opätovnom prijatí Slovenska do WPO sa navyše zodpovednosť reprezentovať krajinu na svetovej úrovni stala ešte väčším záväzkom.
Tohtoročný šampionát výrazne ovplyvnili extrémne klimatické podmienky. Podobne ako Slovensko aj Chorvátsko zápasilo s dlhodobým nedostatkom zrážok a vysokými teplotami. Sucho sa naplno podpísalo pod stav súťažných pozemkov a prinútilo organizátorov upraviť niektoré parametre súťaže vrátane veľkosti parciel a časového harmonogramu. Mnohí skúsení účastníci si podobné podmienky pamätali iba z austrálskeho šampionátu v roku 1997.
Skorší príchod do dejiska súťaže a možnosť absolvovať viac tréningových dní sa ukázali ako mimoriadne správne rozhodnutie. Počas tréningov i samotných súťažných dní teploty pravidelne dosahovali hodnoty 38 až 40 stupňov Celzia. Práve v týchto náročných podmienkach sa ukázala pripravenosť slovenského tímu. Naše zázemie sa stalo miestom oddychu nielen pre slovenskú výpravu, ale aj pre mnohých zahraničných súťažiacich, rozhodcov a členov organizačného výboru. Možnosť poskytnúť tieň, osvieženie a pomoc každému, kto ju potreboval, nám priniesla uznanie aj na pôde Svetovej orebnej organizácie.
Súčasťou šampionátu však nie je iba samotná súťaž. Predstavuje aj miesto stretnutí, diskusií a budovania vzťahov medzi krajinami. Po rokoch absencie bolo príjemné opäť sa stretnúť s ľuďmi, ktorí si pamätali slovenské účasti z minulosti a úprimne sa tešili z nášho návratu. Počas zasadnutí WPO bol zároveň odsúhlasený aj kalendár budúcich majstrovstiev sveta. V roku 2027 privíta svetovú orebnú elitu Keňa, v roku 2028 Holandsko a v roku 2029 Nový Zéland.
Prvý súťažný deň patril orbe strniska. Priaznivý žreb rozhodol, že obaja slovenskí reprezentanti orali na susedných parcelách, čo vytvorilo výnimočnú atmosféru nielen pre nás, ale aj pre početnú skupinu slovenských priaznivcov, ktorí vážili cestu do Chorvátska, aby nás podporili. Ich prítomnosť, povzbudzovanie a neustála podpora boli pre celý tím mimoriadnou motiváciou a pripomenutím, že naše úsilie má zmysel.
Výsledky 16. a 24. miesta v disciplíne orby strniska predstavovali v mimoriadne náročných podmienkach veľmi cenný úspech. Slovenským reprezentantom sa podarilo predstihnúť viaceré krajiny s mimoriadne bohatou a úspešnou históriou svetovej súťažnej orby.
Druhý súťažný deň na ďatelinovom pozemku preveril zúčastnených možno ešte dôkladnejšie. Mimoriadne tvrdá pôda komplikovala prácu všetkým súťažiacim. Práve v týchto podmienkach však naplno vynikol výkon Adama Hegeduša, ktorý predviedol technicky veľmi kvalitnú orbu a vyslúžil si uznanie nielen od slovenských fanúšikov, ale aj od viacerých zahraničných účastníkov. Výborné 17. miesto bolo zaslúženou odmenou za niekoľkoročnú poctivú prípravu a systematickú prácu.
Celkové umiestnenie slovenských reprezentantov na 21. a 22. mieste bolo vyhlásené počas slávnostného galavečera. Absolútnym víťazom kategórie jednostranných pluhov sa stal Matej Sinic zo Slovinska, čo nás úprimne potešilo aj z osobného hľadiska. So slovinskou reprezentáciou nás spájajú dlhoročné priateľské vzťahy a spoločné spomienky na mnohé svetové podujatia. V kategórii otočných pluhov triumfoval Mathieu Comoreche z Francúzska.
Keď sa dnes niekto opýta, ako bolo a ako sme dopadli, odpoveď nemožno vyjadriť len pohľadom do výsledkovej listiny. Číselné umiestnenie je síce dôležitou súčasťou každého šampionátu, no tentoraz malo oveľa väčší význam samotné to, že sa Slovensko po dlhých sedemnástich rokoch opäť postavilo na štart majstrovstiev sveta medzi najlepšími oráčmi planéty.
Do Osijeku sme nepricestovali ako favoriti. Prišli sme ako reprezentanti krajiny, ktorá po rokoch obnovila svoju prítomnosť v medzinárodnom orebnom hnutí a opäť sa stala aktívnou súčasťou svetovej orebnej rodiny. Počas náročných dní sme získali nové skúsenosti, nadviazali nové kontakty, obnovili staré priateľstvá a presvedčili sa, že slovenská orba má stále čo ponúknuť.
Poďakovanie patrí všetkým, ktorí sa na tomto návrate podieľali. Organizátorom domácich súťaží, členom Slovenskej orebnej spoločnosti, partnerom, podporovateľom, fanúšikom, rodinám a všetkým nadšencom, ktorí svojou prácou, časom či podporou pomáhajú udržiavať tradíciu súťažnej orby na Slovensku. Každý jeden z nich sa stal súčasťou príbehu návratu Slovenska na svetovú scénu.
Majstrovstvá sveta v Osijeku preto nevnímame ako vyvrcholenie našej snahy, ale ako začiatok novej etapy. Etapy, v ktorej chceme ďalej budovať slovenské orebné hnutie, vytvárať podmienky pre novú generáciu súťažiacich a dôstojne reprezentovať našu krajinu na medzinárodnej úrovni.
Brázda, ktorú slovenskí reprezentanti vyorali v chorvátskej pôde, nezostala iba súčasťou jedného šampionátu. Stala sa symbolom návratu, odhodlania a viery, že aj krajina s malou orebnou základňou môže opäť nájsť svoje miesto medzi rešpektovanými orebnými národmi sveta. Cesta pred nami bude dlhá a náročná, no prvý krok je spravený.
A práve preto považujeme účasť na 71. majstrovstvách sveta v orbe za úspech. Nie preto, kde sme dnes skončili, ale preto, že sme sa po rokoch vrátili. Slovensko je opäť súčasťou svetovej orebnej rodiny. S pokorou voči tradícii, s úctou k práci našich predchodcov a s odhodlaním pokračovať ďalej.
Dovidenia, Keňa 2027.
Slovensko bude opäť pri tom.
Daniel Neštický
