Na samotnú aplikáciu prípravkov na ochranu rastlín dronmi sa vzťahuje čl. 9 ods. 1 smernice 2009/128/ES, ktorou sa ustanovuje rámec na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov. Letecké aplikácie prípravkov na ochranu rastlín sú zakázané, pričom aplikácia dronmi sa považuje tiež za leteckú aplikáciu, a teda podlieha tomuto zákazu. Vo výnimočných prípadoch môže byť letecká aplikácia povolená, ale musí spĺňať všetky podmienky dané platnou národnou legislatívou aj legislatívou EÚ s cieľom zabezpečenia bezpečnosti takejto aplikácie.
Uvedená smernica je transponovaná do národnej legislatívy zákonom č.405/2011 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti, pričom samotné letecké aplikácie sú predmetom ustanovení § 31. V zmysle § 31 zákona o rastlinolekárskej starostlivosti môže byť letecká aplikácia prípravkov na ochranu rastlín povolená len vo výnimočných prípadoch, pričom súčasťou rozhodnutia o povolení sú osobitné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že pri leteckej aplikácii nedôjde k nepriaznivým účinkom na zdravie ľudí, zvierat a na životné prostredie. Fyzická osoba -podnikateľ alebo právnická osoba zodpovedná za zabezpečenie aplikácií prostredníctvom leteckého postreku musí byť držiteľom:
- osvedčenia o kontrole podľa § 30 ods. 6 zákona č.405/2011 Z. z. (osvedčenie o kontrole aplikačného zariadenia),
- osvedčenia podľa osobitného predpisu (pre „klasické“ letecké aplikácie podľa § 12 a 13 zákona č. 143/1998 o civilnom letectve (letecký zákon),
- osvedčenia o odbornej spôsobilosti podľa § 32 zákona č. 405/2011 Z. z.
Zároveň prípravky na ochranu rastlín aplikované letecky musia byť v Slovenskej republike posúdené odbornými pracoviskami a autorizované alebo povolené na leteckú aplikáciu.
Podrobnosti o podmienkach na udelenie výnimky zo zákazu, typy leteckých aplikácií, podmienky aplikácie vrátane poveternostných podmienok sú predmetom ustanovení vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 490/2011 Z. z.
Nakoľko v čase tvorby a schvaľovania smernice 2008/128/ES sa ešte využitie dronov na aplikáciu prípravkov na ochranu rastlín nepredpokladalo, tento typ leteckej aplikácie nie je ani v smernici ani vo vyhláške č. 490/2011 Z. z. konkretizovaný.
Vývoj v oblasti dronov a možnosti ich rozsiahleho využitia v rôznych oblastiach viedol k potrebe adaptácie EÚ legislatívy vo vzťahu k bezpilotným leteckým systémom a ich prevádzkovateľom. Bolo potrebné vypracovať požiadavky na projektovanie a výrobu týchto systémov, modulov na diaľkovú identifikáciu, zaviesť systém registrácie a osvedčovania. S týmto cieľom bolo v roku 2019 prijaté delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/945 o bezpilotných leteckých systémoch a o prevádzkovateľoch bezpilotných leteckých systémov z tretích krajín a vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/947 o pravidlách a postupoch prevádzky bezpilotných lietadiel, ktoré definujú systém registrácie používateľov dronov, triedy UAS zariadení a postupy pre ich bezpečnú prevádzku.
Tieto legislatívne predpisy EÚ sú implementované v zákone č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve, v ktorom sú v desiatej časti v § 45a – § 45e ustanovenia týkajúce sa bezpilotných leteckých systémov a bezpilotných lietadiel, napríklad ustanovenia týkajúce sa registra prevádzkovateľov bezpilotných leteckých systémov, registra bezpilotných lietadiel, poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou bezpilotného leteckého systému alebo bezpilotného lietadla a požiadavky a povinnosti pilota na diaľku.
V júni 2022 predložila Európska komisia v rámci Stratégie Z farmy na stôl, ktorá je súčasťou Európskej zelenej dohody, návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o udržateľnom používaní prípravkov na ochranu rastlín, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2021/2115. Leteckej aplikácii vrátane využitia bezpilotných lietadiel boli venované čl. 20 a 21 návrhu nariadenia. Kým ustanovenia článku 20 návrhu nariadenia vychádzali zo súčasného stavu zákazu leteckých aplikácií podľa smernice 2009/128/ES, ustanoveniami článku 21 sa navrhovalo vyňatie určitých katégórií bezpilotných lietadiel z tohto zákazu, ak však aplikácie týmito bezpilotnými lietadlami spĺňajú požadované kritériá, týkajúce sa:
a) technických špecifikácií bezpilotných lietadiel, a to aj v súvislosti s úletom postrekovej hmly, počtom a veľkosťou rotorov, užitočným zaťažením, šírkou ramena a celkovou hmotnosťou, prevádzkovou výškou a rýchlosťou;
b) poveternostných podmienok vrátane rýchlosti vetra;
c) plochy, na ktorej sa má vykonať postrek, vrátane topografie;
d) dostupnosti prípravkov na ochranu rastlín autorizovaných na použitie ako prípravky s ultranízkoobjemovým obsahom účinnej látky v príslušnom členskom štáte;
e) potenciálneho použitia bezpilotného lietadla v určitých prípadoch v spojení s precíznym poľnohospodárstvom s kinematickým meraním v reálnom čase;
f) úrovne výcviku vyžadovanej v prípade pilotov prevádzkujúcich bezpilotné lietadlo;
g) potenciálneho súčasného používania viacerých bezpilotných lietadiel v rovnakej oblasti.
Zároveň bola Komisia splnomocnená na prijatie delegovaných aktov, ktorými tieto kritériá stanoví, čo sa však na základe navrhovaného nadobudnutia účinnosti článku 21 nepredpokladalo skôr ako po troch rokoch od prijatia nariadenia o udržateľnom používaní prípravkov na ochranu rastlín. Z uvedeného je zrejmé, že úroveň poznatkov o bezpečnosti aplikácie prípravkov na ochranu rastlín dronmi v tom čase nebola (a doteraz nie je) na takej úrovni, aby mohli byť tieto aplikácie zo zákazu leteckej aplikácie ako takej vyňaté a taktiež absentujú údaje a poznatky na stanovenie bezpečných podmienok aj pre udelenie výnimky zo zákazu.
Po dvoch rokoch rokovaní na úrovni pracovnej skupiny Rady EÚ Komisia návrh nariadenia stiahla, čo však neznamená, že niektoré ustanovenia návrhu nemôžu byť premietnuté do implementácie smernice 2009/128/ES, vrátane využívania bezpilotných lietadiel na aplikáciu prípravkov na ochranu rastlín, avšak za podmienok splnenie kritérií uvádzaných vyššie. Stále teda hovoríme o technickom probléme a nie legislatívnom. Ak nemáme dostatočnú úroveň poznatkov a údajov na stanovenie týchto kritérií, nemôžeme legislatívne používanie dronov na aplikáciu prípravkov na ochranu rastlín povoliť. Drony si však nepochybne nachádzajú miesto v ochrane rastlín, perspektívne sú hlavne v ťažko dostupných terénoch, pri parciálnej, cielenej aplikácii, pri riešení problémov inváznych burín a pod.
Na vypracovanie technických požiadaviek je potrebné:
- prispôsobenie metodiky hodnotenia rizík (modely expozície pre operátorov, jednotlivých zložiek životného prostredia, spotrebiteľov – konzumentov) prostredníctvom testov v teréne, výskumných projektov),
- vytvorenie referenčného scenára používania pesticídov dronmi vzhľadom na schválenie/povolenie pesticídov,
- vytvoriť samostatný modul školenia podľa § 32 zákona č. 405/2011 Z. z pre obsluhu dronov,
- integrovanie nových typov/vyvíjajúcich sa technológií do opatrení na zníženie rizika.
S cieľom urýchlenia prác na generovaní a zbere údajov pod pracovnou skupinou OECD pre pesticídy v Paríži, ktorej som v rokoch 2021 – 2024 predsedala, bola vytvorená expertná skupina pre bezpilotné letecké systémy (Drone/UASS Subgroup), ktorá slúži ako primárny kontaktný bod pre medzinárodné konzultácie a koordináciu zberu a spracovania informácií o vede a výskume v oblasti dronových aplikácií prípravkov na ochranu rastlín, zároveň predkladá odporúčania pre doplnenie chýbajúcich informácií. Slovensko je členom tejto expertnej skupiny.
V prvom rade bolo potrebné definovať aspekty technológie dronov, ktoré ovplyvnia charakterizáciu rizika v porovnaní s existujúcimi hodnoteniami pesticídnych prípravkov (napr. pre pozemnú a leteckú aplikáciu), aby sa zistilo, či existujú nejaké dodatočné požiadavky/informačné medzery a aby sa odporučil prístup na riešenie akýchkoľvek súvisiacich rizík v oblasti toxikológie a ekotoxikológie, ale aj biologickej účinnosti.
Činnosť expertnej skupiny je rozdelená do 5 tzv. pracovných balíčkov podľa riešených oblastí:
- pracovný balík – Modelovanie úletu (UASS drift Modelling)
- pracovný balík – Klasifikácia UASS
- pracovný balík – Manuál pre bezpečný výkon aplikácie prípravkov na ochranu rastlín dronmi
- pracovný balík – Vypracovanie správ a návrhov
- pracovný balík – Revízia existujúcich a vypracovanie nových ISO noriem
Na práci skupiny sa podieľajú experti z Austrálie, Brazílie, USA, Kanady, Japonska, Švajčiarska, Európskej komisie, Nemecka, Spojeného kráľovstva a Slovenska.
Európska komisia zvažuje financovanie modelu úletových kriviek (drift curve model), čo je jednou z kritických oblastí.
Zo záverov všetkých doterajších rokovaní na úrovni EÚ a OECD, či už ide o vyššiu úroveň rokovaní alebo rokovaní na expertnej úrovni, vyplýva, že pokiaľ ide o legislatívnu úpravu podmienok pre aplikáciu prípravkov na ochranu rastlín dronmi, musí byť najskôr jasné ako bezpečnosť takejto aplikácie vyhodnotiť a aké podmienky a požiadavky legislatívne nastaviť. Zopakujem, že ide teda predovšetkým o odborný a nie legislatívny problém. Bez vyriešenia technických problémov (na úrovni EÚ) nie je možné prakticky splniť základné požiadavky na povolenie aplikácie prípravkov na ochranu rastlín dronmi a garantovať bezpečnosť takejto aplikácie. Obdobná situácia ako na Slovensku je aj v iných štátoch Európskej únie, napríklad podľa našich informácií v Španielsku, Francúzsku, napriek tomu že prebieha intenzívny výskum v oblasti aplikácie prípravkov na ochranu rastlín dronmi, nie je možné túto špecifickú aplikáciu rutinne povoliť, nakoľko absentujú postupy na hodnotenie rizika a autorizáciu prípravkov na ochranu rastlín na dronovú aplikáciu. Aplikácia prípravkov na ochranu rastlín dronmi nie je povolená ani v Poľsku, Litve, Lotyšsku, Estónsku, Írsku, Slovinsku, Rumunsku, Grécku, Holansku, Taliansku. V Českej republike je aplikácia dronmi povolená len pre granuláty na báze bioagens (užitočné makroorganizmy), v Nemecku je povoľovaná vo vinohradoch, ale len v konkrétnych prípadoch na výnimku.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky vníma potrebu urýchlenia vývoja a zabezpečuje aktívnu účasť na všetkých rokovaniach na úrovni EÚ a OECD k problematike dronov a aplikácie prípravkov na ochranu rastlín a zdôrazňuje potrebu koordinácie prác na príprave technických štandardov a na príprave legislatívnych požiadaviek podľa nariadenia (ES) č. 1107/2009, ako aj na príprave technických konfigurácií a ďalších požiadaviek na základe výstupov OECD Európskou komisiou.
Zatiaľ bol opakovane realizovaný pokusný projekt v spolupráci s Národným lesníckym centrom a VSE a. s. – išlo o aplikáciu herbicídov dronom na náletový porast pod elektrickým vedením a v novembri 2024 sa uskutočnili pod dohľadom ÚKSÚP prvé pokusy s aplikáciou granulátov dronmi. Tieto prvé pokusy jasne preukazujú, že v tejto oblasti je ešte veľa nejasností a je potrebné venovať náležitú pozornosť verifikácii nastavenia aplikačných podmienok a verifikácii jednotlivých parametrov, a to zatiaľ len v rámci výskumu a vývoja podľa § 21 zákona č.405/2011 Z .z., kým sa nezozbiera dostatok údajov na navrhnutie technickej špecifikácie.
V nasledujúcom roku ministerstvo plánuje spustenie špecifického modulu odborného vzdelávania v oblasti prípravkov na ochranu rastlín aj pre oblasť dronov.
Autor: Ing. Bronislava Škarbová, PhD., Odbor rastlinnej výroby, Sekcia poľnohospodárstva MPRV SR
Foto: Archív redakcie
