Rozvoj bezpilotných leteckých systémov v poľnohospodárstve v posledných rokoch výrazne zrýchlil. V segmente aplikácie prípravkov na ochranu rastlín bol však pokrok pomalší. Dôvodom nebol nedostatok technických možností, ale predovšetkým regulačné prekážky – od posudzovania rizík letu nad poľnohospodárskymi plochami až po otázku bezpečnosti úletu postreku. Situácia sa začína meniť.
Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA) vydala 29. septembra 2025 aktualizovanú metodiku hodnotenia rizík pre prevádzku dronov v kategórii „špecifických“ operácií, známu ako SORA 2.5. Ide o kľúčový dokument, ktorý opisuje, ako posúdiť a zvládnuť riziká pri prevádzke dronov mimo „otvorenej“ kategórie. Nová verzia prináša zjednodušenie pre operácie s nízkym rizikom, najmä pri vizuálnom lete v dohľade operátora (VLOS). Pre užívateľov to znamená menej administratívnej záťaže a rýchlejšie získanie povolení na aplikáciu prípravkov dronmi, pokiaľ sú splnené technické a bezpečnostné podmienky.
Súčasne Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) upozorňuje, že existujúce modely úletu postreku sú pre dronové aplikácie nedostatočné. Úlet postreku predstavuje jeden z najcitlivejších aspektov používania pesticídov: ide o podiel kvapiek, ktoré odídu mimo cieľovej plochy v dôsledku vetra, fyzikálnych vlastností kvapiek či manipulačných podmienok. Pri dronových aplikáciách sa používajú odlišné letové a aplikačné režimy než pri pozemných či konvenčných leteckých technikách – pracuje sa v nízkej výške nad porastom a s podstatne zníženými aplikačnými objemami. EFSA preto tlačí na aktualizáciu modelov a metodík hodnotenia, ktoré lepšie zohľadnia reálne prevádzkové podmienky dronov. Pre prax to znamená dvojakú výzvu. Na jednej strane bude získanie povolenia jednoduchšie, pretože SORA 2.5 vnáša do procesu viac predvídateľnosti. Na druhej strane sa zvyšuje dôraz na preukázanie, že aplikácia bude vykonaná bezpečne. Prevádzkovateľ – či už farma, alebo profesionálna servisná firma – musí byť pripravený doložiť, ako minimalizuje úlet postreku. To zahŕňa správnu voľbu trysiek s vhodnou veľkosťou kvapiek, stabilnú a nízku letovú výšku, kontrolu rýchlosti dronu, ako aj dokumentáciu o meteorologických podmienkach počas aplikácie. S tým je úzko spojená aj nutnosť zavedenej prevádzkovej dokumentácie. Každý zásah by mal byť zaznamenaný s dátumom, časom, typom použitého prípravku a parametrami letu. Takto vedená evidencia zvyšuje dôveryhodnosť operátora pri kontrolách aj v prípade potreby dokazovania správnosti postupu.
Vývoj naznačuje, že dronové aplikácie nadobúdajú charakter plnohodnotnej technológie ochrany rastlín, nie technologickej „kuriozity“. Pre farmy, ktoré hospodária na členitých pozemkoch, v porastoch so zlou prejazdnosťou alebo potrebujú vykonať zásah rýchlo a cielene, môže ísť o významnú konkurenčnú výhodu. Pre profesionálne poskytovateľské služby sa otvára nový trh, kde však bude kľúčová kvalifikácia a preukázateľná technická disciplína.
Záver je jasný: drony v ochrane rastlín už nie sú „budúcnosť“. Ich používanie v Európe vstupuje do praktickej fázy. Úspech bude patriť tým, ktorí dokážu spojiť technológiu, legislatívne porozumenie a agronomické rozhodovanie tak, aby aplikácia bola zároveň účinná aj bezpečná.
Autor: Tomáš Baran
Foto: shutterstock.com
