CROP ARENA – NAJ PŠENICA 2027 vstupuje do ďalšej fázy príprav. Pred sejbou bol na súťažnej parcele v Rastislaviciach vykonaný komplexný rozbor pôdy systémom DEEPSoil. Výsledky ukázali dobrý produkčný potenciál pôdy, ale zároveň výrazné rozdiely v zásobenosti jednotlivými živinami. Najvýraznejším limitom sa javí draslík, pri fosfore bude dôležitá jeho dostupnosť a pri dusíku najmä správne načasovanie výživy.
CROP ARENA je založená na jednoduchom princípe – rovnaké podmienky, ale rozdielne pestovateľské stratégie. Účastníci si sami zostavia technológiu pestovania ozimnej pšenice a počas vegetácie sa bude porovnávať vývoj a zdravotný stav porastov, kvalita produkcie, náklady aj výsledná ekonomika.
Jedným zo základných podkladov pri tvorbe technológie je preto čo najpresnejšie poznanie pôdnych podmienok.
Širší pohľad na pôdu
Vzorka pôdy bola odobratá 1. augusta 2026 z hĺbky 0 až 30 cm a analyzovaná systémom DEEPSoil. Rozbor zahŕňal základné pôdne vlastnosti, stav sorpčného komplexu, makroživiny aj mikroživiny.
Stanovený bol obsah humusu a uhličitanov, pôdna reakcia vo vode a KCl aj potenciálna katiónová výmenná kapacita – CEC. Hodnotilo sa tiež zastúpenie jednotlivých katiónov v sorpčnom komplexe, predovšetkým vápnika, horčíka, draslíka a sodíka.
Pri makroživinách analýza rozlišuje medzi aktuálne dostupnou frakciou a celkovou pôdnou zásobou. Pri fosfore navyše osobitne hodnotí jeho organickú a minerálnu frakciu. Súčasťou interpretácie sú aj pomery C, C a C, ktoré môžu napovedať o podmienkach mineralizácie živín z organickej hmoty.
Samostatne bola hodnotená dostupnosť mikro- a sprievodných prvkov vrátane B, Cu, Zn, Mn, Fe, Mo, Si, Na, Se, Ni a Co.
Výsledky analýzy nemožno priamo porovnávať s hodnotami získanými u nás bežne používanou metódou Mehlich III. Tá predstavuje konkrétnu extrakčnú metódu využívanú pri hodnotení zásobenosti pôdy viacerými živinami. DEEPSoil pracuje so širším súborom parametrov a okrem aktuálnej dostupnosti živín sleduje aj ich celkové zásoby, stav sorpčného komplexu, pH, humus, uhličitany či vzájomné pomery vybraných prvkov. Pri fosfore navyše rozlišuje medzi minerálnou a organickou frakciou.
Číselné hodnoty získané oboma postupmi preto nie sú priamo zameniteľné. V podmienkach CROP ARENY je cieľom analýzy DEEPSoil predovšetkým vytvoriť širší obraz o pôdnom prostredí, z ktorého môžu účastníci vychádzať pri tvorbe vlastnej pestovateľskej technológie.
Analyzovaná pôda bola zaradená medzi hlinité pôdy. Obsah humusu dosiahol 3,61 % a potenciálna CEC 21,75 cmolc/kg, čo podľa laboratórnej interpretácie predstavuje dobrý sorpčný potenciál. Odhadovaná dostupná vodná kapacita dosahuje približne 14 mm vody na 10 cm pôdneho profilu.
Pôdna reakcia bola pH 7,7 vo vode a 6,9 v KCl. Vápnik tvoril 75,4 % sorpčného komplexu a horčík 12,3 %. Podiel draslíka však dosiahol iba 1,1 %. Práve zásobenosť jednotlivými živinami ukázala pomerne výrazné rozdiely, ktoré môžu ovplyvniť rozhodovanie účastníkov už pri zostavovaní základnej výživy.
Draslík je najvýraznejším limitom
Najväčší deficit analýza ukázala pri draslíku. Aktuálne dostupné množstvo predstavovalo iba 8 kg K/ha, zatiaľ čo referenčná hodnota je 38 kg/ha. Nízka bola aj celková pôdna zásoba – 254 kg K/ha oproti referenčným 778 kg/ha. Laboratórna interpretácia preto hodnotí zásobenie draslíkom ako výrazne obmedzené.
Pre účastníkov CROP ARENY tak vzniká jedna z prvých dôležitých technologických otázok: koľko draslíka doplniť a do akej miery sa vyššia investícia do hnojenia premietne do úrody a ekonomiky pestovania?
Odlišná situácia sa ukázala pri fosfore. Jeho celková pôdna zásoba dosiahla 2 279 kg/ha, teda mierne viac ako referenčných 2 000 kg/ha. Aktuálne dostupná frakcia však predstavovala iba 1,0 kg/ha oproti referenčným 1,5 kg/ha.
Z celkovej zásoby pripadá 989 kg/ha na organickú a 1 291 kg/ha na minerálnu frakciu. Podľa laboratórnej interpretácie je teda celková zásoba fosforu mierne zvýšená, jeho aktuálna dostupnosť je však mierne znížená.
Aj tu bude zaujímavé sledovať rozdielne prístupy účastníkov. Jednou možnosťou je priame doplnenie fosforu minerálnym hnojením, ďalšou snaha efektívnejšie využiť zásobu, ktorá sa už v pôde nachádza, napríklad podporou biologických procesov a uvoľňovania menej dostupných foriem fosforu.
Aktuálne dostupného dusíka bolo v čase odberu stanovených približne 37 kg N/ha, pri referenčnej hodnote 40 kg/ha. Celková pôdna zásoba však dosiahla 6 483 kg N/ha, teda podstatne viac ako uvádzaná referenčná hodnota 3 500 kg/ha.
Pomer C 1:10 bol vyhodnotený ako optimálny a analýza poukazuje na vysoký potenciál dlhodobého uvoľňovania dusíka z pôdnej zásoby. Pre pestovateľskú technológiu preto nebude dôležitá iba celková dávka minerálneho dusíka. Rozhodovať môže predovšetkým jej rozdelenie počas vegetácie a schopnosť reagovať na aktuálny stav porastu, priebeh mineralizácie a poveternostné podmienky.
Úplne opačná situácia bola zaznamenaná pri síre. Aktuálne dostupné množstvo dosiahlo 93 kg S/ha, zatiaľ čo referenčná hodnota predstavuje iba 13 kg/ha. Celková zásoba bola 1 645 kg/ha oproti referenčným 600 kg/ha.
Analýza zároveň poukazuje na vysoký potenciál ďalšieho uvoľňovania síry z pôdnych zásob. Výsledok dobre ilustruje, že intenzívna technológia nemusí automaticky znamenať vysoké dávky všetkých živín. Pri správnej diagnostike možno niektoré vstupy obmedziť a náklady presunúť tam, kde môže byť ich efekt výraznejší.
Pri mikroživinách rozhodne presnosť zásahov
Pri mikroelementoch analýza upozornila najmä na nízku aktuálnu dostupnosť medi, zinku, mangánu a železa. Nižšie hodnoty boli zaznamenané aj pri bóre a molybdéne. Naopak, obsah sodíka v pôdnom roztoku bol zvýšený.
Aj pri mikroživinách sa preto môže ukázať rozdielny prístup jednotlivých účastníkov – od preventívnej listovej aplikácie širšieho spektra prvkov až po cielené zásahy podľa aktuálneho stavu a diagnostiky porastu.
Výsledky pôdnej analýzy neposkytujú univerzálny návod, ako súťažnú pšenicu pestovať. Ukazujú však, kde sa môžu nachádzať hlavné limity a kde, naopak, pôda disponuje dostatočnými zásobami.
Najvýraznejším problémom je draslík. Pri fosfore bude dôležitejšia jeho dostupnosť než celkové množstvo. Síry je dostatok a pri dusíku možno počítať s významným potenciálom mineralizácie. Pri viacerých mikroelementoch sa, naopak, ukazuje nízka aktuálna dostupnosť.
Práve interpretácia týchto údajov bude jednou z prvých skúšok pestovateľských stratégií jednotlivých účastníkov.
Rovnaká pôda, rozdielne rozhodnutia
Všetci účastníci CROP ARENY vstupujú do súťaže s rovnakými informáciami o pôde. Rozdiel bude v tom, ako ich dokážu využiť pri zostavovaní technológie.
Koľko draslíka doplniť? Má význam aplikovať ďalší fosfor, alebo sa pokúsiť lepšie využiť jeho existujúcu pôdnu zásobu? Ako rozdeliť dusík medzi tvorbu úrody a požadovanú kvalitu zrna? A pri ktorých mikroelementoch bude cielený zásah ekonomicky opodstatnený?
Odpovede prinesie až priebeh vegetácie a konečné porovnanie úrody, kvality produkcie a ekonomiky jednotlivých technológií.
Sejba prvého ročníka CROP ARENA – NAJ PŠENICA 2027 je predbežne naplánovaná na 15. októbra 2026 v Rastislaviciach.
Kompletná analýza pôdy je zverejnená na croparena.sk/dolezite-informacie/. Registrácia do projektu prebieha na www.croparena.sk.
Autor: Tomáš Baran
