Rok 2025 bol pestovateľsky veľmi originálny, málo podobný predchádzajúcemu roku 2024. Z hľadiska agronomickej bilancie je preto užitočné obzrieť sa za uplynulou sezónou obilnín a zanalyzovať ich zdravotný stav v súvislosti s vývojom počasia.
Zima na prelome rokov 2024-25 bola veľmi teplá. Vianoce, Silvester a takmer celý január bol bez snehu a výraznejšieho mrazu. Porasty ozimných obilnín boli koncom januára bez ujmy, ibaže v dôsledku absencie mrazov na rastlinách prežívali skoro všetky listy a na nich aj patogény. A práve to vyvolávalo obavy zo skorého nástupu infekcií a premnoženia škodcov. Nečudo, že v médiách sa už začiatkom februára začali skloňovať riziká teplej zimy. Množiace sa katastrofické úvahy stopol február, keď najmä v druhej polovici nastali mrazy, miestami aj celodenné, ktoré ukazujúci sa príliš skorý nástup jari oddialili. Mrazy ustúpili až začiatkom marca, čím umožnili sejbu jarných jačmeňov. Po sejbách jarín nastúpili ďalšie obavy z pretrvávajúceho sucha, pretože zima bola takmer úplne bez zrážok. Snehu nebolo ani v Tatrách, takže neboli žiadne zásoby zimnej vlahy, ktoré by naplnili rieky s nízkou hladinou vody. Ani napoly vypustené priehrady neveštili nič dobré. Jarným sejbám a zimným plodinám to však zatiaľ nevadilo, pretože mrazmi „upravená“ výborná štruktúra suchej pôdy umožnila dobrú sejbu jarín a prihnojenie ozimín. Zakrátko bola aj táto hrozba zažehnaná, pretože v marci prišli výdatné zrážky, rádovo aj v desiatkach milimetrov. V období kvitnutia prvých marhúľ (prvá polovica marca), tak, ako sa už takmer stalo zvykom, prišli jarné mrazy, aby ovocinárom v najjužnejších oblastiach zvýšili náklady na parafínové sviece a iné druhy protimrazovej ochrany. Ozimné obilniny však tieto mrazy nepoškodili. Druhá polovica marca bola pomerne normálna a vegetácia sa naplno rozbehla.
Začiatkom apríla boli porasty ozimín v dobrom kondičnom stave, pričom o tom, že by mierna zima a následne studený február spôsobili nejaké poškodenia, nebolo ani chýru. Úvod vegetácie ozimných obilnín bol teda štandardný, porasty boli v dobrom výživovom aj kondičnom stave, sejby jarín tiež prebiehali štandardne. Od marca už prebiehalo počasie štandardne, vrátane vývoja vegetácie ozimnej repky aj ozimných obilnín.
Apríl bol zrážkovo skôr podpriemerný, teplotne primeraný, búrky a výdatnejšie zrážky prišli až v druhej polovici apríla. Porasty ozimín sa vyvíjali dobre, bez výraznejšieho napadnutia chorobami. Koncom apríla boli ozimné pšenice na západnom Slovensku v rastovej fáze steblovania, po termíne T1 aplikácie fungicídov. Spomedzi chorôb sa na pšenici vyskytovala v malom rozsahu iba septorióza pšenice (Zymoseptoria tritici), miestami na bázach stebiel, príp. na listoch náchylných odrôd sa vyskytovali aj prvé symptómy múčnatky trávovej (Blumeria graminis). Z uvedeného prehľadu vyplýva, že T1 aplikácie fungicídov boli na väčšine lokalít preventívne a napadnutie hubovými chorobami bolo veľmi nízke. Zaujímavým javom bolo, že v ostatných rokoch, vrátane roku 2025, je z praxe hlásený minimálny výskyt viróz ozimín. Ide najmä o žltú zakrpatenosť jačmeňa (BYDV), ktorá v prípade masívnych infekcií na jeseň môže spôsobiť aj jarné zaorávky porastov ozimného jačmeňa.
Porasty jarného jačmeňa boli koncom apríla v rastovej fáze odnožovania až tvorby prvého kolienka. Zdravotný stav bol výborný, väčšinou na listoch neboli vytvorené ešte žiadne infekcie. Prekvapením bolo, že na jarnom jačmeni siatom na jeseň bola v tomto roku veľmi nízka infekcia rynchospóriovou škvrnitosťou (Rhynchosporium secalis). Teplotne síce rynchospóriovej škvrnitosti počasie vyhovovalo, limitujúcim faktorom boli zrejme zrážky. Na ozimnom jačmeni, ktorý koncom apríla vytváral už zástavový list, bola situácia podobná, teda takmer žiadna infekcia hubovými chorobami.
V prvej dekáde mája postúpili ozimné obilniny (pšenica, jačmeň, raž a tritikale) do rastovej fáze zodpovedajúcej T2 aplikácii fungicídov, ktorá bola na západnom Slovensku aplikovaná približne v prvej až druhej dekáde mája. Až do T2 aplikácie neboli na oziminách žiadne výrazné infekcie, z čoho možno usudzovať, že na mnohých lokalitách bolo možné T1 aplikáciu vynechať. Zaujímavým javom bolo, že v tomto roku sa o slovo takmer vôbec neprihlásila hrdza plevová. Mohlo to byť spôsobené počasím alebo lokálne aj zmenenou skladbou odrôd, keď pestovatelia uprednostnili odolné odrody. Podstatný vplyv na nízkom výskyte hrdze plevovej (Puccinia striiformis) zohrala skôr absencia zrážok, nakoľko teplota bola pre tento patogén ideálna. Máj bol až do tretej dekády pocitovo chladný, čo evokovalo známu pranostiku – studený máj, v stodole raj. Tomu zodpovedal aj vývoj porastov, ktoré boli vitálne a bujne rastúce. Z hľadiska zdravotného stavu boli oziminy počas mája vystavené iba nízkemu infekčnému tlaku chorôb. Tento stav súvisel pravdepodobne s nízkym úhrnom zrážok. Iba nižšie teploty a absencia horúčav spôsobili, že pri nedostatku zrážok porasty netrpeli suchom. Keby boli teploty vyššie, zvýšil by sa výpar a spotreba vody, čo by viedlo k podstatne horšej kondícii porastov. Z meteorologického hľadiska bol máj teplotne aj zrážkovo podpriemerný (graf 1 a 2). V pokusných a demonštračných pokusoch sa preto nezriedka stávalo, že v polovici mája boli vizuálne najkrajšie políčka neošetrenej kontroly. V máji sa na oziminách objavili aj fyziologické škvrnitosti (PLS), a to na mäkkých, aj na tvrdých pšeniciach. Ich symptomatika však nebola taká ako v predchádzajúcich rokoch, teda typické PLS škvrny podobné škvrnám spôsobených helmintosporiózou pšenice (DTR). Išlo skôr o drobnú bodkovitú chlorózu, usychanie odnoží a miestami aj žltnutie listov. Symptómy na mnohých porastoch pripomínali vírusové choroby (mozaiky a prúžkovitosť). Výskyt viróz však nebol laboratórne skúmaný a je možné, že pomedzi fyziologické škvrnitosti sa mohli vyskytnúť aj tieto virózy. Výskyt kohútikov bol v roku 2025 opätovne veľmi vysoký, v praxi veľké problémy spôsobovala ich rezistencia voči autorizovaným insekticídom, najmä pyretroidom.
Koncom mája sa oteplilo a na prelome mája a júna už prišli aj prvé horúčavy s teplotami nad 30 °C. Porasty však od teplotnej spály a deficitu zrážok zachránil prechod búrok dňa 2. 6. 2025. Na tento deň si mnohí poľnohospodári iste spomenú, pretože to bolo tesne pred prvým dňom CDP v Seliciach. Počasie sa tak postaralo o to, aby na CDP bolo solídne bahno, ako sa na poľnohospodársku výstavu pod holým nebom patrí… Tento výdatný búrkový systém (20 – 40 mm zrážok) s následným ochladením (cca 20 °C cez deň) priniesol rozvoj hubových chorôb listov a klasov. Začiatkom júna sa na pšenici objavila už aj hrdza pšenicová (Puccinia recondita), helmintosporióza a na vyššie položené listy (F3 a F2) postúpili aj septórie, najmä septorióza pšenice. Porastom ozimín ochladenie prospelo a tvorba úrody (nalievanie zrna) prebiehala úspešne. Samozrejme, iba na porastoch s dobrou fungicídnou ochranou. Nebolo totiž zriedkavosťou vidieť aj porasty so zanedbanou fungicídnou ochranou, ktoré decimovali hubové choroby, dosahujúce až na zástavový list.
V tomto roku sa na rozdiel od dvoch predchádzajúcich rokov vo zvýšenej miere na pšenici na západnom Slovensku vyskytovala helmintosporióza pšenice (DTR). V porastoch, kde kvitnutie klasov pripadlo na daždivé počasie, sa objavili aj stredne silné infekcie fuzariózy klasov. V druhej polovici júna možno hodnotiť napadnutie ozimín hubovými chorobami ako stredné až vysoké, miestami boli pozorované aj vyššie výskyty fuzariózy klasov. Na jarných jačmeňoch sa v priebehu júna vytvoril silný tlak múčnatky, stredný infekčný tlak hnedej škvrnitosti a v závere vegetácie došlo opäť miestami k vysokému napadnutiu porastov ramuláriovou škvrnitosťou.
Nástup hubových chorôb bol však oproti predchádzajúcim rokom oneskorený o 1-2 týždne, najmä kvôli chladnejšiemu a studenému počasiu v priebehu apríla a mája. Oneskorené zrážky a chladnejšie počasie v júni na druhej strane zase predĺžili vegetáciu a umožnili tvorbu dobrých úrod. Neopakoval sa tak scenár niektorých predchádzajúcich rokov, keď horúce počasie zvyklo koncom júna predčasne ukončiť vegetáciu ozimín a porasty na koreni takpovediac „zahoreli“.
Zber obilnín bol v priebehu júla miestami prerušovaný výdatnými zrážkami, ale celoslovenský priemer úrody ozimných obilnín napokon prevyšoval 5-ročný priemer. Miestami boli problémy s jej kvalitou, ktorú zhoršil priebeh počasia, oneskorený zber alebo aj silnejšie poškodenie porastov hubovými chorobami.
Záver – skúsenosti z roku 2025
- Rok 2025 bol z hľadiska zdravotného stavu obilnín priaznivý už od jarných mesiacov. Až do konca mája bol na väčšine lokalít pozorovaný nízky infekčný potenciál hubových chorôb. K masívnemu rozvoju hubových chorôb došlo až začiatkom júna, vďaka vlhkému počasiu a nižším teplotám.
- Nepotvrdili sa obavy pestovateľov o vysokom napadnutí porastov chorobami a škodcami po extrémne teplej zime.
- Najvýznamnejším patogénom na nižších listoch pšenice bola septorióza pšenice, na vyšších helmintosporióza a hrdza pšeničná, v závislosti od odrody. Významný patogén predchádzajúcich ročníkov – hrdza plevová (Puccinia striirformis) sa objavila iba sporadicky. Výskyt fuzariózy klasov možno hodnotiť ako stredný až vysoký, v závislosti od odrody a lokality.
- Z hľadiska posúdenia opodstatnenosti aplikácie fungicídov možno konštatovať, že v niektorých lokalitách a porastoch bolo možné aplikáciu T1 vynechať. Naopak, opodstatnenosť aplikácie T2 sa plne prejavila na všetkých lokalitách. Miestami bola potrebná aj T3 aplikácia, najmä proti fuzarióze klasov.
- Na ozimných a jarných jačmeňoch bol výskyt hubových chorôb nižší až stredne vysoký, na listoch dominovala múčnatka, hnedá škvrnitosť a vegetáciu miestami predčasne ukončila ramuláriová škvrnitosť.
- Na jarných jačmeňoch siatych na jeseň bolo napadnutie hubovými chorobami prekvapivo nízke. Výnimočným boli nízke výskyty najmä rynchospóriovej škvrnitosti, ktorá v minulých rokoch jarné jačmene siate na jeseň decimovala už od skorých fáz. Limitujúcim faktorom jej škodlivosti bol zrejme nižší úhrn zrážok v jarných mesiacoch.
- Z hľadiska zdravotného stavu obilnín možno celkovo rok 2025 zhodnotiť ako rok so stredným až vyšším výskytom hubových chorôb, ale až v jej závere (v priebehu júna). Napriek tomu boli úrody obilnín nadpriemerné, v súlade s pranostikou o studenom máji. Limitujúcim faktorom bola v niektorých oblastiach kvalita úrody.
- Dobrý zdravotný stav a kvalitnú úrodu v prípade ozimnej pšenice poskytovali systémy pestovania s tromi fungicídnymi ošetreniami – T1, T2 a T3, ale dobré výsledky boli pozorované aj pri systémoch dvoch (T1 + T2) a dokonca aj pri systéme jednej fungicídnej aplikácie (T2). V jarných jačmeňoch to boli minimálne 2 fungicídne ošetrenia (T1 a T2). Opodstatnenosť T2 aplikácie však zostala neotrasená, aj v roku 2025 bola na oziminách kľúčovým termínom ochrany proti listovým chorobám.
- Posun v spektre patogénov a ich výskyte (menej hrdze plevovej, viacej helmintosporiózy) poukazuje na premenlivosť a nevyspytateľnosť ročníkov. Nemožno zostaviť univerzálnu schému ani trendy vývoja o potrebných fungicídnych aplikáciách, pretože akonáhle sa v priebehu niekoľkých rokov začne určitý trend rysovať, nasledujúci ročník tieto tendencie úplne zneguje. Preto sa v prípade fungicídnej ochrany nedá držať žiadneho paušálu, ale treba sledovať vývoj počasia a situácie a tomu prispôsobiť stratégiu ochrany.
Autor: prof. Ing. Kamil Hudec, PhD., Ústav agrochémie a pôdoznalectva SPU v Nitre
Foto: autor článku
