Sucho patrí medzi hlavné faktory, ktoré v posledných rokoch limitujú pestovanie pšenice ozimnej v podmienkach Slovenska aj celej strednej Európy. Pri hodnotení jeho vplyvu nestačí sledovať iba celkový úhrn zrážok. O výslednej úrode rozhoduje najmä termín, v ktorom sa deficit vody objaví, jeho intenzita, dĺžka trvania a schopnosť pôdy zadržať využiteľnú vodu. Podľa prehľadovej práce Sarto a kol. je citlivosť pšenice na vodný stres úzko viazaná na fenologickú fázu, pretože jednotlivé úrodotvorné prvky sa formujú postupne počas vegetácie.
Úroda pšenice je výsledkom troch základných zložiek: počtu klasov na meter štvorcový, počtu zŕn v klase a hmotnosti zrna. Každá z týchto zložiek sa vytvára v inom období rastu. Podľa štúdie Sarto a kol. deficit vody v skorších rastových fázach najčastejšie redukuje počet klasov, stres počas kvitnutia znižuje počet zŕn a neskoré sucho po odkvitnutí sa prejavuje predovšetkým poklesom hmotnosti tisíc zŕn.
Jesenné sucho a slabší štart porastu
Po sejbe potrebuje ozimná pšenica dostatok pôdnej vlahy na klíčenie, prerastanie koleoptilu a rýchle zakorenenie. Pri suchom povrchu pôdy býva vzchádzanie zdĺhavé a nerovnomerné. Semená často klíčia postupne podľa lokálnych zrážok, čo vedie k nevyrovnanému porastu a rozdielnej vyspelosti rastlín pred zimou. Na ľahkých pôdach býva tento problém ešte výraznejší.
Podľa viacerých poľných pokusov citovaných Sarto a kol. jesenný deficit vody zvyčajne nespôsobuje najvyššie úrodové straty, pokiaľ má porast možnosť regenerovať počas miernej zimy alebo vlhkej jari. Rastliny dokážu vytvoriť dodatočné odnože a posilniť koreňový systém. Riziko rastie najmä pri neskorej sejbe, keď pšenica vstupuje do zimy slabo vyvinutá a bez dostatočného počtu odnoží.
Steblovanie a začiatok rozhodovania o úrode
Prvé skutočne kritické obdobie nastáva vo fáze steblovania (BBCH 30–39). Rastlina prudko zvyšuje rastovú aktivitu, predlžuje steblo, buduje listovú plochu a súčasne pokračuje diferenciácia klasu. Spotreba vody aj dusíka v tomto období rýchlo rastie. Ak sa objaví deficit vlahy, rastlina obmedzuje počet produktívnych odnoží, skracuje internódiá a znižuje počet kláskov v klase.
Podľa štúdie Zeeshan a kol. patrí obdobie tesne pred vyklasením medzi najcitlivejšie etapy rastu práve z dôvodu redukcie reprodukčných orgánov ešte pred kvitnutím. V praxi to znamená, že porast môže zostať zelený a vizuálne zdravý, no jeho úrodový potenciál je už citeľne nižší.
Podľa práce Khan a kol. reagujú porasty s vyššou hustotou a silnejšou dusíkatou výživou na jarné sucho často citlivejšie, pretože majú vyššiu transpiráciu a rýchlejšie spotrebujú zásoby vody v pôdnom profile.
Klasenie a kvitnutie ako absolútne najkritickejšia fáza
Za rozhodujúce obdobie z pohľadu výnosu sa považuje klasenie až kvitnutie (BBCH 51–69). V tomto čase prebieha tvorba peľu, klíčenie peľových zŕn, oplodnenie a nasadzovanie zŕn. Rastlina je extrémne citlivá nielen na nedostatok vody, ale aj na vysoké teploty, ktoré účinok sucha ešte zosilňujú.
Podľa experimentálnych výsledkov Zeeshan a kol. spôsobovalo sucho počas kvitnutia vyšší pokles úrody než stres vo vegetatívnych fázach. Hlavným dôvodom bol nižší počet oplodnených kvetov a vyšší podiel sterilných kláskov. Podobné výsledky uvádzajú aj viaceré zahraničné pokusy realizované v suchších oblastiach pestovania pšenice.
Z agronomického hľadiska je dôležité, že aj krátka epizóda sucha trvajúca niekoľko dní môže mať v tejto fáze väčší dopad než dlhšie sucho na jeseň. Ak sa k vodnému stresu pridajú teploty nad 28 až 30 °C, poškodenie býva ešte výraznejšie.
Nalievanie zrna a strata cez HTZ
Po odkvitnutí je počet zŕn prevažne určený, no rozhoduje sa o ich konečnej veľkosti a hmotnosti. Rastlina potrebuje funkčný vlajkový list, aktívnu fotosyntézu a dostatok vody na transport asimilátov do zrna. Pri tzv. terminálnom suchu sa nalievacie obdobie skracuje, listy predčasne starnú a zrno ostáva menšie.
Podľa štúdie Sarto a kol. spôsobuje stres po kvitnutí predovšetkým zníženie hmotnosti tisíc zŕn a vyšší podiel drobného zrna. Pri potravinárskej pšenici sa môže meniť aj kvalita lepku a sedimentačné hodnoty.
Ak bol porast oslabený už počas kvitnutia, následné sucho znamená dvojitú stratu – menej zŕn a zároveň nižšiu hmotnosť zrna.
Ing. Tomáš Baran, Naše Pole
