Ministerstvo životného prostredia SR pripravuje zmenu pravidiel nakladania so sedimentmi vyťaženými z vodných tokov a vodných stavieb. Cieľom návrhu predstaveného v auguste 2026 je rozšíriť možnosti ich legálneho využitia namiesto toho, aby vyťažený materiál automaticky smeroval do režimu odpadového hospodárstva a na zneškodnenie.
Sedimenty tvorené najmä ílom, pieskom, štrkom a organickými zložkami sa prirodzene hromadia v riekach a vodných nádržiach. Vo väčšom množstve však znižujú ich kapacitu a môžu komplikovať vodohospodársku prevádzku. Problém je aktuálny napríklad v zdrži Hrušov, ale aj na vodných dielach Vážskej kaskády. Po ich vyťažení preto vzniká otázka ďalšieho využitia veľkého množstva materiálu.
Z pohľadu poľnohospodárstva pritom nejde o úplne novú myšlienku. Slovenská legislatíva už umožňuje aplikáciu vhodných dnových sedimentov do poľnohospodárskej pôdy, ale za presne stanovených podmienok. Zákon č. 188/2003 Z. z. definuje dnové sedimenty ako sedimenty vodných stavieb a vodných tokov vznikajúce eróznym zmyvom z pôdy. Do pôdy možno použiť iba materiál, ktorý neprekračuje stanovené limity rizikových látok. Kontrolovať sa musí zároveň samotná pôda, aby po aplikácii nedošlo k prekročeniu povolených koncentrácií.
Dávka čistiarenského kalu alebo dnových sedimentov nesmie podľa súčasných pravidiel v priebehu piatich rokov prekročiť 15 ton sušiny na hektár. Sediment musí obsahovať najmenej 1,8 % organických látok v sušine a zákon stanovuje aj ďalšie obmedzenia týkajúce sa napríklad pH pôdy, svahovitosti, hladiny podzemnej vody či ochranných pásiem vodárenských zdrojov. Zohľadniť sa musí aj množstvo živín dodaných sedimentom pri následnom hnojení plodín.
Aplikácia navyše nie je možná iba na základe dohody poľnohospodára so správcom toku. Vyžaduje písomnú zmluvu a projekt aplikácie sedimentov, ktorý musí prejsť odborným posúdením. Výskumný ústav vodného hospodárstva potvrdzuje, že takéto projekty aplikácie kalov a sedimentov do poľnohospodárskej a lesnej pôdy posudzuje ako poverená organizácia.
Kľúčovým problémom zostáva kvalita sedimentov. Materiál z vodných tokov môže okrem pôdnych častíc obsahovať aj ťažké kovy alebo ďalšie kontaminanty. Pri vysokých koncentráciách môže byť klasifikovaný dokonca ako nebezpečný odpad, takže jeho využitie na pôde neprichádza do úvahy.
Pripravovaná legislatívna zmena tak môže otvoriť ďalšie možnosti materiálového využitia sedimentov a znížiť množstvo materiálu smerujúceho na zneškodnenie. Pre poľnohospodárstvo môžu byť zaujímavé predovšetkým nekontaminované sedimenty vhodného pôvodu a zloženia, ich použitie však musí zostať podmienené chemickou analýzou a posúdením konkrétnej pôdy. V opačnom prípade by sa z potenciálne využiteľného materiálu mohol stať zdroj dlhodobej kontaminácie pôdy.
Zdroj: Voda-portal.sk, MŽP SR, MPRV SR, VÚVH.
