Rezistencia burín na herbicídy sa v európskych obilninárskych systémoch definitívne zaradila medzi kľúčové produkčné riziká. Rok 2025 potvrdzuje, že nejde o izolované prípady jednotlivých parciel, ale o dlhodobý systémový problém, ktorý sa dotýka intenzívnych aj menej intenzívnych oblastí. Najväčší tlak je zaznamenaný v obilninách, kde sa opakovane stretávame s trávovitými burinami schopnými rýchlej adaptácie na herbicídne zásahy. Európske vedecké práce, odborné siete a tematické čísla časopisov (napr. Agriculture (MDPI), European Weed Research Society) sa v roku 2025 zhodujú na tom, že úspešná regulácia burín už nemôže stáť len na výmene účinnej látky.
Najproblematickejšie rezistentné druhy v Európe
Z európskeho pohľadu dominujú predovšetkým trávovité buriny v obilninách, ktoré kombinujú vysokú biologickú plasticitu, bohatú semennú produkciu a schopnosť vyvíjať viacnásobnú rezistenciu.
V Nemecku je dlhodobo najvážnejším problémom psiarka roľná (Alopecurus myosuroides. Populácie s rezistenciou na ALS a ACCase inhibítory sú dnes bežné a čoraz častejšie sa potvrdzuje aj necieľová (metabolická) rezistencia, ktorá znižuje účinnosť viacerých herbicídnych skupín súčasne. Pre prax to znamená, že ani formálna rotácia mechanizmov účinku nemusí priniesť očakávaný efekt. Psiarka sa v týchto podmienkach správa ako „systémová burina“ – reaguje na celé pestovateľské nastavenie, nielen na konkrétny postrek.
Francúzsko čelí silnému tlaku rodu mätonohov (Lolium), najmä v obilninách a systémoch s úzkou rotáciou plodín. Rezistencia tu vznikala dlhodobým opakovaným používaním rovnakých herbicídnych mechanizmov účinku, často v kombinácii s minimalizačným spracovaním pôdy. Typické je, že rezistentné populácie vykazujú kombináciu cieľovej aj necieľovej rezistencie, čo sa v praxi prejavuje veľmi kolísavou účinnosťou herbicídov v závislosti od termínu, veľkosti buriny a stresu porastu.
V Poľsku sú v centre pozornosti najmä metlička a mak vlčí. Pri metličke sa potvrdzuje rastúci význam ALS-rezistencie aj v regiónoch, ktoré donedávna neboli považované za rizikové. Mak vlčí predstavuje typický príklad širokolistej buriny, pri ktorej opakované ALS programy viedli k selekcii rezistentných biotypov s vysokou schopnosťou vysemeňovania a rýchleho zapĺňania pôdnej semennej banky.
Mechanizmy rezistencie
Kým v minulosti dominovala cieľová rezistencia (mutácia cieľového enzýmu), európske práce z posledných rokov upozorňujú na prudký nárast necieľovej metabolickej rezistencie. Tá umožňuje burinám rozkladať herbicídy skôr, než stihnú pôsobiť a často zasahuje viacero mechanizmov účinku naraz. Pre agronóma je to zásadná informácia: zlyhanie herbicídu nemusí znamenať „zlú voľbu prípravku“, ale zmenu biologickej reakcie buriny na celý systém ochrany.
Práve kombinácia cieľovej a necieľovej rezistencie vysvetľuje situácie, keď herbicídy z rôznych skupín vykazujú len čiastočný alebo nestabilný účinok. V roku 2025 sa preto vo vedeckých prácach opakovane zdôrazňuje potreba viacnásobného tlaku na buriny – chemického aj nechemického.
V praxi je prvým signálom rezistencie opakované prežívanie burín po správne vykonanom zásahu. Typické sú ostrovčeky alebo pásy prežívajúcich rastlín, ktoré kopírujú históriu prejazdov alebo dlhodobo rovnaký manažment parcely. Moderný výskum však ide ďalej a využíva, skleníkové testy a molekulárne metódy, ktoré dokážu presne určiť typ rezistencie. Hoci tieto metódy nie sú bežne dostupné na každej farme, ich výsledky sa premietajú do odporúčaní, ktoré majú jedno spoločné posolstvo: pri podozrení na rezistenciu treba meniť systém, nielen prípravok.
Integrovaný manažment burín ako nevyhnutnosť
Európske publikácie z roku 2025 sa zhodujú, že integrovaný manažment burín (IWM) už nie je alternatívou, ale základom úspešnej ochrany. V praxi to znamená kombinovať viacero opatrení tak, aby sa znížil selekčný tlak na buriny.
Veľký význam má rotácia plodín, ktorá narúša životný cyklus špecializovaných burín. Rovnako dôležitý je posun termínu sejby ozimín, ktorý umožňuje zničiť prvé vlny vzchádzajúcich tráv ešte pred založením porastu. Falošné výsevné lôžko, vyššia konkurencieschopnosť porastu (hustota, odroda) a dôsledná práca s okrajmi parciel a ohniskami výskytu patria medzi opatrenia s vysokou účinnosťou a nízkymi nákladmi.
Chemická regulácia má v tomto systéme stále svoje miesto, ale v inej úlohe než v minulosti. Herbicídy majú byť súčasťou sekvencie a kombinácie zásahov, nie jediným riešením. Skoré aplikácie, využívanie rozdielnych mechanizmov účinku v rámci ročníka aj medzi rokmi a vyhýbanie sa opakovanému používaniu rovnakých schém sú základnými pravidlami, ktoré vyplývajú z európskych skúseností.
Pre agronóma v strednej Európe prináša rok 2025 jasný odkaz: rezistencia burín nie je problémom budúcnosti, ale realitou súčasnej sezóny. Najväčšie riziko nepredstavuje samotná existencia rezistentných biotypov, ale zotrvávanie pri starých postupoch v nových podmienkach. Úspech v regulácii burín bude čoraz viac závisieť od schopnosti plánovať ochranu na úrovni celého systému pestovania, nielen jednej aplikácie.
Komplexný prístup, ktorý kombinuje poznatky z výskumu, pozorovania z poľa a dlhodobé plánovanie, je dnes jedinou cestou, ako si udržať účinnosť herbicídov aj produkčnú stabilitu porastov.
V pšenici patria rezistentné buriny dlhodobo medzi najvážnejšie produkčné riziká a MDPI publikácie ich označujú za jeden z najvýraznejších príkladov dôsledkov jednostrannej herbicídnej stratégie. Najväčší selekčný tlak je zaznamenaný u druhov, ktoré boli opakovane regulované herbicídmi s ALS mechanizmom účinku (HRAC 2), pričom v mnohých regiónoch už nejde len o jednoduchú cieľovú rezistenciu, ale o kombináciu viacerých mechanizmov vrátane necieľovej metabolickej rezistencie.
Pšenica: nástup viacnásobných mechanizmov
Z trávovitých burín má v pšenici dominantné postavenie psiarka roľná (Alopecurus myosuroides), ktorá je v západnej aj strednej Európe považovaná za modelový druh viacnásobnej rezistencie. MDPI štúdie opakovane dokumentujú populácie rezistentné na ALS aj ACCase inhibítory, pričom čoraz častejšie sa potvrdzuje aj metabolická rezistencia. Tá výrazne znižuje spoľahlivosť herbicídnych zásahov a spôsobuje kolísavú účinnosť v závislosti od rastovej fázy buriny, termínu aplikácie a stresových podmienok porastu. V praxi to znamená, že ani zdanlivo správne zvolený herbicíd nemusí zabezpečiť dostatočnú reguláciu.
Podobný trend sa zaznamenáva aj u metličky obyčajnej (Apera spica-venti), ktorá bola ešte donedávna považovaná za druh s regionálnym významom. MDPI publikácie však potvrdzujú rýchle šírenie ALS rezistencie aj v oblastiach s nižšou intenzitou pestovania, čo poukazuje na vysokú adaptačnú schopnosť tohto druhu. Metlička obyčajná veľmi citlivo reaguje na pestovateľský systém ako celok, najmä na skoré sejby pšenice, vysoký podiel ozimín a opakovanie rovnakých herbicídnych schém v rámci osevného postupu…
Viac sa dočítate v aktuálnom vydaní časopisu Naše pole 2/2026.
Zdroj: odborné publikácie MDPI (2025), spracoval Ing. Tomáš Baran
