Zahraničné odborné diskusie v rámci iniciatívy 2025 Growing Agricultural Resilience sa zamerali na prepojenie výživy rastlín s ich fyziologickou odolnosťou voči abiotickým stresom. Zaznelo, že v podmienkach častejšieho sucha a teplotných extrémov sa výživa plodín stáva jedným z rozhodujúcich nástrojov stabilizácie výnosov, pričom dôraz sa presúva z celkových dávok živín na ich dostupnosť v kritických rastových fázach.
Výskumné poznatky prezentované počas diskusií poukazujú na to, že pri obilninách môže nedostatočná dostupnosť dusíka v období odnožovania a začiatku steblovania viesť k zníženiu počtu produktívnych stebiel o 10 až 25 %. Zároveň sa potvrdilo, že pri suchých podmienkach sa účinnosť pôdne aplikovaného dusíka znižuje o 15 až 40 % v závislosti od pôdneho typu a obsahu organickej hmoty. V takýchto podmienkach sa zvyšuje význam cielenej listovej výživy, ktorá umožňuje preklenúť krátkodobý deficit prijateľných foriem živín.
Významná pozornosť bola venovaná mikroživinám. Dlhodobé pokusy v Európe a Severnej Amerike ukazujú, že latentný nedostatok zinku môže znížiť úrodu obilnín o 5 až 20 % bez viditeľných symptómov na poraste. Pri kukurici a olejninách sa nedostatok bóru a mangánu spája so zhoršeným vývojom generatívnych orgánov a poklesom nasadenia zrna alebo semien. Experimentálne dáta uvádzajú, že doplnenie mikroživín v skorých fázach rastu môže zvýšiť efektivitu využitia dusíka o 8 až 15 %.
Diskusia sa venovala aj biologickým a stimulačným prvkom výživy. Aplikácia biostimulačných látok na báze aminokyselín, humínových kyselín alebo morských rias preukázala v pokusoch zvýšenie hmotnosti koreňového systému o 10 až 30 % v porovnaní s kontrolou. Silnejší koreňový systém zlepšuje schopnosť rastlín čerpať vodu z hlbších vrstiev pôdy, čo má priamy vplyv na odolnosť porastov počas suchých období. Pri opakovaných stresoch sa zaznamenalo aj rýchlejšie obnovenie rastu po zrážkach alebo po poklese teplôt.
Odborníci zdôraznili, že efektívna výživa plodín je úzko viazaná na stav pôdy. Pôdy s obsahom organickej hmoty pod 2 % vykazujú nižšiu pufračnú schopnosť a výraznejšie výkyvy dostupnosti živín. Naopak, zvýšenie obsahu organickej hmoty o 0,5 % môže podľa dlhodobých pokusov zlepšiť retenčnú schopnosť pôdy o 10 až 20 mm vody na hektár, čo má zásadný význam pre priebeh vegetácie v suchých rokoch.
Záver diskusií poukázal na potrebu komplexného prístupu k výžive rastlín. Výživa už nie je vnímaná len ako nástroj maximalizácie výnosu v priaznivých rokoch, ale ako systémový prvok, ktorý rozhoduje o stabilite produkcie v podmienkach klimatickej neistoty. Pre agronomickú prax to znamená väčší dôraz na priebežné hodnotenie stavu porastu, flexibilnú úpravu výživových zásahov a prepojenie hnojenia s dlhodobým manažmentom pôdy.
Zdroj: FORUM FOR THE FUTURE OF AGRICULTURE. 2025 Growing agricultural resilience through innovative crop nutrition – summary. Forum for the Future of Agriculture, 20. 11. 2025.
Spracoval: Ing. Tomáš Baran
