Už citát prof. Heubnera týkajúci sa humánnej medicíny: „Každý liek má nevyhnutne nežiaduce a často škodlivé vedľajšie účinky,“ hovorí, že efektívne používanie chemických substancií má svoju odvrátenú stranu. Konkrétna aplikácia je užitočná vtedy, ak jej výhody výrazne prevyšujú nevýhody. V tom prípade môžeme počítať s konzistentným pozitívnym účinkom, ktorý sa dá plánovať, zatiaľ čo na nevýhody sa môžeme pripraviť.
Dve strany dlhodobého účinku herbicídov
Táto úvaha platí aj v prípade ochrany rastlín, najmä pri ničení burín. Dôvod je naozaj jednoduchý. Herbicíd nepôsobí pri ošetrení len na burinu, ale pochopiteľne ovplyvňuje aj kultúrne rastliny, ktoré chceme chrániť, pretože pestovaná plodina je zasiahnutá rovnako a musí detoxikovať herbicíd, s ktorým prišla do styku. Prežije vďaka tomu, že jej odbúravanie toxickej látky je rýchlejšie alebo efektívnejšie, a tak nespôsobí jej zničenie. Túto priaznivú vlastnosť sa snažíme využiť pri ničení burín.
Ak by tomu tak bolo, priaznivý účinok aplikácie herbicídu by sme mohli využiť aj na neskôr vzchádzajúce rastliny. Tak by sme našim plodinám zabezpečili čistú plochu počas celého vegetačného cyklu. Toto by bol ideálny herbicíd – s flexibilnou aplikáciou, širokým spektrom kontroly buriny a neobmedzeným striedaním plodín. Bohužiaľ, tento ideálny stav sa nám podarilo dosiahnuť len v niekoľkých málo prípadoch, napriek tomu, že sa o to snaží už viacej generácií výskumníkov.
V prípade väčšiny pestovaných rastlín chýba aspoň jedna, no väčšinou viacero ideálnych vlastností. Napríklad zakázaním s-metolachlóru nie je pre fazuľu schválený žiadny preemergentný herbicíd. Znamená to aj, že chemické ničenie buriny v chrene a šošovici, aspoň nateraz, skončilo.
Ľan je dobrým príkladom neflexibility – tých pár herbicídov, ktoré sú do neho povolené. Všetky sa však môžu aplikovať iba maximálne do 10 cm výšky ľanu a väčšina z nich nemá trvalý účinok. Podobne je to v prípade liečivých bylín a korenín, pri ktorých spôsobuje najväčšie problémy úzkosť spektra regulácie burín.
V prípade viacerých veľkoplošných plodín je veľkým problémom škodlivý vplyv herbicídov na následnú úrodu. V tomto článku sa budeme zaoberať týmto škodlivým efektom ochrany proti burinám.
V odbornom žargóne sa používajú pojmy trvanie efektu a následný efekt, často však ako synonymá. Pritom si viac-menej uvedomujeme, že následný efekt je neželaný, no napriek tomu tieto pojmy nie sú vedecky definované. Pre mňa je význam týchto dvoch slov absolútne odlišný, pretože trvanie účinku je súčasťou charakteristiky ideálneho herbicídu – bráni rozvoju neskôr klíčiacich rastlín iba v aktuálnom roku vegetácie. Naproti tomu následný efekt účinku sa prejaví nad rámec trvania vegetačnej sezóny. Preto som trvanie (perzistenciu) účinku definoval takto: čas účinku, biologicky overiteľného, s inhibičnou efektom.
Význam následného (dlhodobého) účinku herbicídov môžem zhrnúť nasledovne: veľmi dôležitý dôsledok aplikácie herbicídov na rentabilné pestovanie následnej plodiny. Môže byť spôsobený účinnou látkou prípravku alebo účinkom biologicky aktívnych rezíduí.
Čo vplýva na negatívny účinok herbicídu v následnej plodine
Vyhnutie sa negatívnemu účinku aplikácie herbicídu na následnú plodinu vyžaduje od pestovateľov integrovaný prístup, zohľadňujúci ekologické a ekonomické aspekty, vrátane plánovania optimálneho striedania plodín a výberu najviac vhodných účinných látok.
Faktory vplývajúce na účinok herbicídu pre následné plodiny:
– aplikovaná dávka,
– koncentráciu prípravku,
– polčas rozpadu,
– rozpustnosť vo vode,
– dĺžka zotrvania v koreňovej zóne,
– samotné vlastnosti účinnej látky, to znamená, že konkrétna molekula (napr. terbutylazín) má vlastnosti, ktoré sa vyznačujú pomalou degradáciou,
– vedomé predĺženie polčasu rozpadu účinnej látky pridaním ďalších látok (napr. benzyltrietylamónia),
Existujú aj parametre nezávislé od účinnej látky, ktoré môžu ovplyvniť intenzitu poškodenia následnej plodiny. Sú nimi:
– citlivosť a fenologická fáza rastliny,
– textúra pôdy, obsah organickej hmoty v nej,
– pH pôdy, teplota, obsah voľnej vody,
– pôdna aktivita (aeróbna/anaeróbna).
Nežiaduce následky môžu vzniknúť aj kvôli subjektívnej chybe, napr. predávkovanie.
Metódy zisťovania škodlivosti
Ako môžeme zistiť riziko následného účinku spôsobené reziduálnym efektom? Najjednoduchším spôsobom sú testy. Tieto by mali mať tieto vlastností: môžu sa vykonať rýchlo, lacno a bezpečne. Treba si uvedomiť, že neexistuje jeden univerzálne použiteľný postup. Jednotlivé typy sa navzájom dopĺňajú a potvrdzujú. Inými slovami, možno konštatovať, že všetky detekčné postupy majú výhody a nevýhody, použiteľnosť a presnosť.
Spomedzi viacerých metód teraz upriamime pozornosť na tú, ktorá je pre prax najhodnovernejším a najdostupnejším riešením. Navyše ju dokážeme aj vykonať sami, s minimálnymi nákladmi. Nie je to nič iné ako biotest.
Jeho hlavné výhody sú:
– ukazuje skutočnú fytotoxicitu,
– extrakt herbicídu nie je potrebné oddeľovať od substrátu,
– je lacný,
– je jednoduchý,
– netreba veľa vybavenia a priestoru,
– nahrádza (modeluje) poľné pokusy.
Nevýhody:
– Použitie nevhodnej testovacej rastliny, pretože ak je rastlina, ktorú chceme pestovať citlivejšia na problematickú účinnú látku ako testovacia, môže ju testovaná látka, napriek negatívnemu pokusu poškodiť. Všeobecne sa ako skúšobná rastlina odporúča hlávkový šalát.
– Pri nákupe semien týchto rastlín nemusíme mať vždy k dispozícii štandardné klíčiace malé semienka.
– V prípade zlého výberu testovacej rastliny môžu niekedy chýbať špeciálne príznaky alebo jej semená prirodzene horšie klíčia, čo môže poskytnúť nepravdivé informácie.
Na čo by sme si mali dávať pozor pri biotestoch
Náš postup je väčšinou ovplyvnený tým, aký mechanizmus účinku má skúmaná účinná látka, pretože inhibítory klíčenia spôsobujú predovšetkým letalitu a len zriedkavo, v malej miere, inhibíciu rastu (subletalitu). Iné môžu súčasne spôsobiť smrteľnú deštrukciu aj subletálne zastavenie klíčenia a rastu. V druhom prípade možno ekonomicky škodlivý účinok merať nielen poklesom počtu jedincov, ale aj depresiou úrody.
Možno konštatovať, že tieto metódy bez ohľadu na to, či sú kvalitatívne alebo kvantitatívne, sa zameriavajú iba na letalitu počas klíčenia alebo štádia klíčnych lístkov. Venujú malú pozornosť následným nepriaznivým biologickým účinkom (subletalita). Zatiaľ čo pri zisťovaní smrteľných dávok, v určitých špeciálnych prípadoch, môže byť analytika konkurencieschopná s biologickými skúškami, určite to neplatí v prípade detekcie biologicky aktívnych produktov rozkladu a v indikácii menej prebádaných subletálnych dávok, ktoré spôsobujú útlm úrod!
Samozrejme, dobré a užitočné informácie vieme získať aj z iných dôveryhodných zdrojov a nemusíme ich zisťovať sami. Takými sú napríklad:
– obsah licenčného dokumentu, etiketa prípravku,
– odporúčania a pripomienky držiteľov licencií a výrobcov,
– vlastné pozorovania a skúsenosti,
– odborná literatúra.
Tu by som chcel upozorniť na skutočnosť, že tieto informácie a odporúčania sa týkajú následných plodín v osevnom postupe a teda neplatia, alebo len obmedzene, v prípade bez striedania plodín, to znamená, že po plodine ide tá istá plodina.
Perspektíva tohto problému
V súhrne možno konštatovať, že optimálna perzistencia účinných látok je „požehnaním“, zatiaľ čo ich veľmi zdĺhavý rozklad je pre pestovateľov rastlín „prekliatím“. Brusel sa pri rozhodnutiach o zákazoch používania účinných látok pri ochrane rastlín zameriava na existenciu alebo absenciu perzistencie účinku. Sťahovanie účinných látok začalo najskôr veľmi perzistentnými účinnými látkami (imazapir, imazetapir), čo bolo podľa mňa skutočne opodstatnené. Potom sa zamerali na skupinu účinných látok kontaminujúcich podzemné vody. Väčšina z nich je už zakázaných. V súčasnosti sa do centra pozornosti dostali predpokladané riziká vplyvu na pôdny život.
Na základe tohto všetkého je možné vidieť, že v prípade syntetických chemikálií je tendencia, aby nemali žiadny dlhodobý účinok, nieto ešte na následnú plodinu. To spôsobí, že časom budú dostupné a použiteľné iba listové herbicídy. To bude mať za následok zhoršený stav našich polí, kvôli zaburineniu. Na dosiahnutie čistoty porastov na aké sme zvyknutí, budeme musieť zasahovať častejšie.
To však predraží pestovanie a je v rozpore s racionalizáciou a obmedzením aplikácie pesticídov. Zatiaľ je to iba vízia do budúcnosti, avšak súčasné trendy naznačuje, že tam smerujeme. Výhodou tohto trendu však je, že nebudeme musieť venovať pozornosť aktuálne dôležitému rizikovému faktoru aplikácie herbicídov: vplyvu na následné plodiny.
Zatiaľ sa snažme hospodáriť tak, aby sme využili čo najviac fyzikálno-chemických vlastností účinných látok a aby sa na našich poliach objavilo čo najmenej negatívnych vplyvov.
Autor: doc. Roland Szabó, Maďarsko
Foto: autor
