Optimálny rast a vývoj rastlín je podmienený fyzikálnym stavom pôdy, ktorý im zabezpečuje priaznivý vodno-vzdušný, tepelný príp. živinový režim. Fyzikálny stav pôdy je determinovaný zrnitostným zložením pôdy a obsahom humusu, ale hlavne ich priestorovým usporiadaním vo forme agregátov ako aj stabilnosťou (vodoodolnosťou) tejto pôdnej štruktúry. Na druhej strane dosiahnutie konkurencieschopnosti v trhovej ekonomike si vyžaduje intenzívne hospodáriť, čo nevyhnutne súvisí s využívaním výkonnej a ťažkej poľnohospodárskej techniky, ktorá pomáha zvyšovať produktivitu práce, znižovať výrobné náklady vzhľadom k nízkym realizačným cenám potravín a vyhnúť sa tak strate.
Zhutňovaním pôdy dochádza k tesnému uloženiu agregátov (štruktúrne zhutnenie) alebo až k ich deštrukcii (textúrne zhutnenie), a tým k zníženiu celkovej pórovitosti, hlavne makropórov. Zhoršenie pôdnej štruktúry (úbytok stabilnejšej prirodzenej štruktúry v prospech umelej, zlievavej) a s ňou súvisiacich vlastností pôdy sa premietne nielen na zhoršení produkčných vlastností (zníženie úrod plodín a tiež ich kvality), znížení rentabilnosti výroby (zvýšenie nákladov pri spracovaní pôdy, zníženie účinnosti hnojenia), ale aj na zhoršení ekologických funkcií pôdy, predovšetkým transportných a transformačných procesov. Fyzikálne vlastnosti pôdy sú značne dynamické, okamžite reagujú na zmeny v spôsobe obrábania, tak v pozitívnom (zúrodňovanie), ako aj negatívnom smere (degradácia pôdy vplyvom nedodržiavania preventívnych pôdoochranných opatrení). Preto je nutné starostlivo zvažovať každý vstup na pôdu.
Rastúca miera kompakcie
Reakcia pôd na spôsob ich využívania nie je rovnaká a závisí od ich vlastností, hlavne zrnitostného (pôdny druh), príp. mineralogického zloženia, obsahu humusu, stability pôdnej štruktúry a sekvencie pôdnych horizontov (pôdny typ). V rámci monitoringu pôd SR je sledovaná reakcia hlavných pôdnych typov a druhov voči utláčaniu na základe hodnôt hlavného indikátora kompakcie objemovej hmotnosti pôdy na asi 170 lokalitách na ornej pôde. Monitoring sa uskutočňuje v 5-ročných cykloch v rámci ornice (10 – 20 cm) a podornice (30 – 40 cm). Odber neporušených pôdnych vzoriek sa vykonáva v čase rovnovážnej objemovej hmotnosti na konci jarného obdobia (koniec mája až začiatkom júla), keď je pôda prirodzene uľahnutá a jej stav sa už nemení alebo len nepatrne. Momentálne sú zhodnotené údaje za 6 odberových cyklov. Namerané hodnoty objemovej hmotnosti boli porovnané s jej limitnými hodnotami, ktoré sú súčasťou vyhlášky MPRV SR 59/2013. Na obrázkoch 1 – 4 je uvedená miera kompakcie (% zhutnených lokalít zo všetkých sledovaných v rámci daného pôdneho typu a druhu) po jednotlivých pôdnych druhoch a typoch, tiež v rámci ornice a podornice a jednotlivých odberových cyklov. Celkovo sa miera kompakcie zhoršovala v poradí: ľahké pôdy < ornice stredne ťažkých pôd < ornice ťažkých pôd < podornice stredne ťažkých pôd < podornice ťažkých pôd. Najväčšie rozdiely sú medzi pravidelne kyprenou, humóznejšou ornicou a podornicou. S pôdnych druhov najviac odolné voči kompakcii sú ľahké pôdy, ktoré ale z hľadiska výživy a vlahy neposkytujú optimálne podmienky, čo súvisí s nízkym obsahom humusu a ílu. O málo nižšie riziko zhutnenia (menej ako 10%) bolo pozorované pri stredne ťažkých pôdnych druhoch oproti ťažkým pôdam s prísnejšími limitmi. Väčšie množstvo ílu nezlepšuje štruktúrnosť pôdy, ale, naopak, vedie skôr k intenzívnejšiemu ulíhaniu (väčšie riziko primárnej kompakcie). Celkovo medzi odolnejšie pôdne typy patria humóznejšie pôdy ako čiernice, černozeme a fluvizeme, a to v rámci celého pôdneho profilu, ako i stredne ťažkých aj ťažkých pôd, nakoľko ich humusový horizont siaha hlbšie aj do podornice. Pomerne vyššou mierou zhutnenia sa vyznačujú ornice černozemí (mimo posledného 6. cyklu), čo môže súvisieť s pestovaním intenzívnych plodín vyžadujúcich značné prejazdy. Najviac náchylné ku kompakcii sú textúrne diferencované pseudogleje s ťažko priepustnou vrstvou obohatenou o íl, nad ktorou stagnuje zrážková voda podporujúca ulíhanie vyššie položených pôdnych vrstiev. V rámci monotoringu pôd je pozorovaný mierny nárast obsahu humusu od 2. cyklu. Jeho vplyv sa prejavil aj vo vývoji rizika zhutnenia v jednotlivých odberových cykloch. Tento trend sa čiastočne odzrkadlil pri väčšine sledovaných pôdnych typov na postupnom znižovaní miery kompakcie od druhého cyklu v rámci ornice a u humóznejších čierníc, černozemí a fluvizemí aj v prípade podornice. Výsledky monitoringu fyzikálnych vlastností pôd ukazujú na význam pôdnej organickej hmoty a jej významný vplyv na štruktúru pôdy.
Východisko z problému pedokompakcie spočíva v prevencii a v komplexnom dodržaní viacerých zásad (uvedené nižšie). Samotné hĺbkové kyprenie môže mať bez uplatňovania preventívnych opatrení len krátkodobý účinok. Len takýto komplexný prístup pomôže eliminovať alebo aspoň oddialiť nežiaduci vplyv zhutnenia. Neriešenie problému kompakcie pôd môže viesť k jej erózii, čo je prirodzene nevratný proces.
* % zhutnených lokalít zo všetkých sledovaných v rámci daného pôdneho typu
Preventívne pôdoochranné opatrenia
• znižovanie tlaku na pôdu (odľahčenie pojazdových mechanizmov, dvojmontáže kolies, radiálne, nízkotlakové a flotačné pneumatiky, pásové mechanizmy, zaťaženie osí – rozloženie hmotnosti na viacero osí, ťahané mechanizmy uprednostniť pred nesenými) – limit: 6 t na nápravu alebo 150 kPa, príp. 8 t na tandem, vyšší tlak siaha do hĺbky viac ako 0,4 m; v ideálnom prípade aplikácia bezpojazdových technológií (agrotechnické mosty, agrokruhy),
• dodržanie technologických podmienok pri každom zásahu do pôdy:
– vstup na pole len keď má pôda primeranú vlhkosť (vylúčenie prejazdov pri nadmernej vlhkosti pôdy) – limit: 80 % PVK (poľnej vodnej kapacity) pre stredne ťažké a ťažké pôdy, 90 % PVK pre piesčité pôdy;
– optimálne využívanie sily mechanizmov (pri preťažení dochádza k prešmykovaniu, v opačnom prípade dochádza k zbytočnému zaťaženiu pôdy ťažným mechanizmom);
– optimálna rýchlosť (pri nízkej rýchlosti vyšší utláčací efekt, pri vysokej jeho znásobovanie vibráciami);
• vylúčenie alebo aspoň obmedzenie dopravy po poli (oddelenie poľnej a cestnej dopravy, agregácia operácií, aplikácia technológií s riadenými prejazdmi po poli – koľajové medziriadky),
• zvyšovanie odolnosti pôdy voči zhutneniu – vhodné osevné postupy (štruktúra osevu, dodržanie zásad striedania plodín, dostatočné zastúpenie štruktúrotvorných plodín), dostatočné organické hnojenie, zelené hnojenie, racionálne vápnenie.
Regulačné pôdoochranné opatrenia
• Hĺbkové mechanické kyprenie (zahrňujúce prípravu pozemku – výber vhodnej predplodiny včas opúšťajúcej pozemok, voľbu vhodného kypriaceho náradia, dodržanie technologickej disciplíny pri vhodnej vlhkosti pôdy 25 – 30 %);
• Následné zúrodňovacie opatrenia stabilizujúce účinok hĺbkového kyprenia:
– následné prejazdy oddialiť pokiaľ možno až do jari, najmenší odstup 3 týždne;
– niektoré operácie spracovania pôdy je možné vďaka hĺbkovému kypreniu vynechať;
– diferencovaná úprava osevného postupu s voľbou hlbokokoreniacich štruktúrotvorných plodín;
– diferencované hnojenie (vápnenie podľa potreby, voľba nekyslých a nepeptizujúcich hnojív, profilová aplikácia hnojív podľa potreby podporujúca biologické oživenie hlbších častí pôdneho profilu).
Autor: Ing. Miloš Širáň, PhD., NPPC- Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany Banská Bystrica
