Smernica o pôde je nová smernica Európskej únie o monitorovaní a odolnosti pôdy, ktorá bola prijatá v októbri 2025 s cieľom zabezpečiť zdravé pôdy v Európe do roku 2050. Stanovuje rámec pre monitorovanie pôdy, zavádza usmerňujúce zásady pre udržateľné obhospodarovanie pôdy a rieši problémy s kontamináciou pôdy. Smernica je odpoveďou na alarmujúci stav pôdy v EÚ, pričom viac ako 60 % pôd nie je v dobrom stave. Ide o nový návrh legislatívy, ktorý presadzuje povinné monitorovanie zdravia pôdy, aby sa lepšie riešili problémy s kontamináciou a udržateľným obhospodarovaním.
Smernica je logickým výstupom Stratégie EÚ o pôde do roku 2030 zo dňa 17. novembra 2021, ktorá stanovuje dlhodobú víziu mať do roku 2050 všetku pôdu v zdravom stave, aby sa ochrana, dlhodobo udržateľné využívanie a obnova pôdy stali normou a navrhuje kombináciu dobrovoľných a legislatívnych opatrení. Smernica navrhnutá Európskou komisiou by mala analyzovať niekoľko tém, ako sú indikátory a hodnoty pre zdravie pôdy, ustanovenia o monitorovaní pôdy a požiadavky na dlhodobo udržateľné využívanie pôdy.
Je súčasťou Zelenej dohody (Green Deal) a je podporovaná novelizovaným výskumným programom HORIZON 2030 v rámci Misie pre pôdu (a Soil Deal for Europe). Jej cieľom je vytvoriť sieť živých laboratórií a majákov pre zabezpečenie inovatívnych spôsobov hospodárenia na pôde.
Návrh pomôže členským štátom zabezpečiť schopnosť pôdy poskytovať viaceré ekosystémové služby, ktoré sú životne dôležité pre ľudské zdravie a životné prostredie. Navrhuje sa postupný prístup, v rámci ktorého sa členským štátom poskytne dostatok času na to, aby vytvorili svoj systém riadenia, zaviedli monitorovanie pôdy, posúdili zdravie pôdy a začali uplatňovať zásady dlhodobo udržateľného hospodárenia na pôde.
Konkrétna legislatívna implementácia smernice (zákona) na národnej úrovni je do troch rokov od jej vydania. Monitorovacia schéma bude mať sledovanie v cykle 6 rokov.
Prečo pôda?
Pôda je životne dôležitý, obmedzený, neobnoviteľný a nenahraditeľný zdroj. Zdravá pôda je nevyhnutná pre hospodárstvo, spoločnosť a životné prostredie a zvyšuje odolnosť EÚ voči klimatickej zmene, extrémnym výkyvom počasia, suchu a záplavám. Ukladá uhlík, má väčšiu kapacitu absorbovať, uchovávať a filtrovať vodu a poskytuje životne dôležité služby, ako sú bezpečné potraviny a biomasa a ich dostatočné množstvo.
Existujúce politiky EÚ pozitívne prispeli k zlepšeniu zdravia pôdy, ale nezaoberajú sa všetkými hybnými silami degradácie pôdy, a preto pretrvávajú značné nedostatky. Pôdy sa tvoria veľmi pomaly, avšak ich zdravotný stav možno zachovať alebo zlepšiť len ak sa prijmú a implementujú primerané opatrenia.
Európska Zelená dohoda stanovuje ambiciózny plán premeny Únie na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným, zdrojovo efektívnym a konkurencieschopným hospodárstvom s cieľom chrániť, zachovávať a zlepšovať prírodný kapitál Únie a chrániť zdravie a pohodu občanov pred rizikami a vplyvmi súvisiacimi so životným prostredím. V rámci Európskej Zelenej dohody Komisia prijala Stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, akčný Plán nulového znečistenia, Stratégiu EÚ na prispôsobenie sa zmene klímy a Stratégiu EÚ o pôde do roku 2030. Na obr. 1 je stratégia EÚ v oblasti pôdy.
Udržateľný manažment ako základ zdravia pôdy
Z týchto dôvodov návrh zavádza systém monitorovania pôdy a vymedzuje, čo je zdravá pôda, čím sa stanovuje udržateľný manažment na pôde z hľadiska udržania alebo zlepšenie jej zdravia, a teda ako dosiahnuť zdravé a odolné pôdy v celej EÚ do roku 2050. Návrh pomôže členským štátom zabezpečiť schopnosť pôdy poskytovať viaceré ekosystémové služby, ktoré sú životne dôležité pre ľudské zdravie a životné prostredie. Navrhuje sa postupný prístup, v rámci ktorého sa členským štátom poskytne dostatok času na to, aby vytvorili svoj systém riadenia, zaviedli monitorovanie pôdy, posúdili zdravie pôdy a začali uplatňovať zásady dlhodobo udržateľného hospodárenia na pôde.
Monitorovanie pôdy pre všetky členské štáty EÚ
Návrhom sa zavádza pevný a koherentný rámec monitorovania pre všetky pôdy v celej EÚ, čo je kľúčové pre poskytovanie potrebných údajov a informácií na definovanie vhodných opatrení. Viedlo by to aj k technologickému rozvoju a inováciám a stimuloval by sa akademický a priemyselný výskum, napríklad využívanie riešení umelej inteligencie zo snímacích a meracích systémov v teréne. Bude tiež rozvíjať dopyt po službách na vykonávanie analýz pôdy a upevňovať podnikanie a postavenie špecializovaných SME v EÚ. Podporí sa aj rozvoj diaľkového prieskumu Zeme a umožní Komisii čerpať zdroje zainteresovaným členským štátom pri ponúkaní nákladovo efektívnych služieb, pričom sa bude spoliehať na existujúce mechanizmy a technológie (LUCAS, Copernicus). Očakáva sa, že tento technologický pokrok poskytne farmárom a lesníkom jednoduchší prístup k údajom o pôde, ale mohol by viesť aj k širšej škále, lepšej dostupnosti a finančne dostupnejšej technickej podpore pre udržateľné hospodárenie s pôdou, vrátane nástrojov na podporu rozhodovania. Členské štáty EÚ by mohli dostatočne podrobné údaje o zdravotnom stave pôdy využívať na lepšie monitorovanie a analýzu trendov v oblasti zvládania sucha a katastrof a odolnosti, a to aj vo vzťahu k potravinovej bezpečnosti, zmene klímy a tlakom na ľudské zdravie a biodiverzitu.
Eliminácia kontaminovaných pôd
Návrh sa zaoberá kontamináciou pôdy a požaduje, aby sa členské štáty zaoberali neprijateľnými rizikami pre ľudské zdravie a životné prostredie, ktoré sú spôsobené kontamináciou pôdy, a tým prispeli k životnému prostrediu bez toxických látok do roku 2050. Navrhovaný prístup založený na rizikách umožní, aby sa stanovili normy na národnej úrovni, a tým sa rozhodnutia o dekontaminácii prispôsobili špecifickým podmienkam lokality. Návrh povedie aj k lepšiemu uplatňovaniu zásady „znečisťovateľ platí“ a k väčšej spoločenskej spravodlivosti pre znevýhodnené domácnosti, ktoré žijú v blízkosti kontaminovaných miest.
Pôdne okrsky a pôdne jednotky
V súbore minimálnych kritérií sa stanoví pôdny typ a spôsob využívania pôdy. Medzi pôdne deskriptory sledované v monitoringu patria: elektrická vodivosť, úbytok pôdnej organickej hmoty, zhutnenie podložia, erózia pôdy, kontaminácia pôdy, zníženie zadržovania vody v pôde, nadmerný obsah živín v pôde, acidifikácia, zhutnenie vrchnej vrstvy pôdy, úbytok biologickej rozmanitosti pôdy, pokrytie pôd (soil sealing) a odstránenie pôdy. Pre každý sledovaný parameter je stanovená referenčná metodika, dostupná vo vedeckej literatúre alebo verejne dostupná. V ďalších prílohách sú stanovené opatrenia, napr. majú byť v súlade so SPP, Kódexom správnej poľnohospodárskej praxe, atď. Ďalšou prílohou je zoznam sanačných opatrení napr. kontaminovaných pôd. Je potrebné zabezpečiť register potenciálne kontaminovaných lokalít a kontaminovaných lokalít (v gescii MŽP SR).
Pred stanovením okrskov a pôdnych jednotiek je potrebné vytvoriť skupinu expertov pre každý parameter. Pre každý okrsok sa určí administratívna jednotka. Úloha bude náročná pre všetky zainteresované zložky a vyžaduje neodkladné riešenie.
Autor: doc. RNDr. Jaroslava Sobocká, CSc., NPPC, Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy Bratislava
