V minulosti významná súčasť slovenského poľnohospodárstva, v súčasnosti okrajová plodina pestovaná skupinou vizionárov. Konopárstvu na Slovensku sa aj napriek záujmu spotrebiteľov o konopné produkty zatiaľ len pomaly darí nadviazať na celosvetový trend. Oživiť využívanie konopy moderným spôsobom má klaster zameraný na výskum a vývoj nových alebo inovovaných konopných výrobkov. O cieľoch združenia právnických osôb Hemp Cluster sme sa rozprávali s výkonným riaditeľom Ing. Dušanom Knezovičom.
Odkedy sa v rámci vašich aktivít venujete konope?
Ako vyštudovaný agronóm som konopu a jej široké uplatnenie vnímal už od polovice 90. rokov. Keďže som však pôsobil v inom odvetví, táto téma bola len okrajovou. Situácia sa do veľkej miery zmenila v roku 2008, kedy bol novelizáciou zákonov vytvorený priestor na návrat tejto plodiny na slovenské polia. V roku 2014 vznikla pri občianskom združení Európske integračné centrum platforma Konopný dvor, z ktorej o dva roky neskôr vzniklo Konopné družstvo. K vzdelávacím aktivitám, seminárom, workshopom a všeobecnej osvete o tejto plodine u pestovateľov, ale aj spotrebiteľov, pribudlo vlastné pestovanie a spracovanie. V súčasnosti je ťažisko našej činnosti v budovaní regionálnych cyklov pestovania a spracovania konopy siatej na princípoch kooperatívnej a obehovej ekonomiky.
Ing. Dušan Knezovič
Akú rolu v tomto modely zohráva Hemp Cluster?
Kým konopné družstvo je organizácia pre zdieľanú ekonomiku, Hemp Cluster ako združenie právnických osôb predstavuje platformu pre aplikovaný výskum. Súčasťou klastra je aktuálne okrem Konopného družstva spoločnosť zaoberajúca sa recykláciou, ale aj stavebná firma a súkromný výskumný ústav, plus niekoľko špecializovaných partnerských subjektov. V rámci úloh klastra sa venujeme najmä technickému využitiu konopy. Aktuálne finalizujeme vývoj a výrobu mobilnej verzie lámačky tak, aby konopná slama nechodila za strojom, ale stroj za slamou a súbežne pracujeme na nových stavebných materiáloch z konopy. Ide najmä o dosky alebo panely z konopného pazderia a recyklovaných alebo kompostovateľných materiálov. Naším cieľom je udržateľný priemysel na konopnej báze v spojení s regionálnym rozvojom. Za ostatné dve dekády sme v SR mali neúrekom rozvojových projektov, cez ktoré prešli stovky miliónov eur bez výraznejšieho efektu na rozšírenie agrozákladne. Konopa je pritom plodina, ktorá naozaj môže v tomto regióne pomôcť.
Žiadna iná rastlina neposkytuje tak mnohostranné využitie ako konopa. Ktoré sú v súčasnosti podľa Vás hlavné smery jej potenciálneho využitia?
V prvom rade ide o potravinársky segment, kde sa bavíme o konopnom semene. To môže byť využité mnohými spôsobmi. Základom pre výrobky sú lúpané semienka, konopná múka, proteín a olej. V tejto oblasti je možné v ostatných rokoch pozorovať aj na Slovensku rastúci záujem spotrebiteľov a na to naviazaný počet producentov, najmä za studena lisovaného oleja, ktorý je žiadaný pre svoj vyvážený, zdraviu prospešný obsah vyšších mastných nenasýtených kyselín. Dokazuje to aj pestovateľská výmera konopy na semeno, ktorá zo 67 hektárov v roku 2014 stúpla na 393 až 477 ha v rokoch 2017 – 2019. Ostatné sezóny sa pohybuje na úrovni 200 – 300 ha. Okrem potravinárskej produkcie je tu badať aj rastúci počet výrobcov konopnej kozmetiky a doplnkov stravy, na čo sa používajú kvety. Keď sa pozrieme do minulosti, na Slovensku fungovalo päť až šesť konopársko-ľanárskych závodov, z ktorých sa zachoval len jeden (v Čadci), aj ten sa však pretransformoval na špeciálnu pradiarenskú výrobu. Textilné využitie konopy tu má svoju tradíciu. Pokiaľ na sviatky a slávnosti sa odievalo oblečenie z ľanu, to konopné – vďaka svojej pevnosti a odolnosti slúžilo ako odev na prácu. V súčasnosti je síce oblasť výroby textilnej konfekcie z konopy ekonomicky a obchodne najnáročnejší segment, kde však vidíme obrovský potenciál, je využitie konopných textílií na technické účely.
Odroda Carmagnola vľavo a Finola vpravo.
Vaše zameranie na technické využitie konopy ste už naznačili. Môžete to prosím rozviesť?
Hlavným zdrojom pre technické využitie plodiny je stonka. Vlákno z nej získané sa dá v surovej forme vrstviť a vyrábať tak izolačné panely, veľmi podobné tým z minerálnej vaty, s ktorými sú stavebníci zvyknutí pracovať. Takéto panely obsahujú okrem vlákna aj 10 až 15 % pazderia. Stmelené sú pomocou lepivého vlákna na báze polyetylénu alebo škrobového PLA. Panely na izoláciu interiérov dosahujú objemovú hmotnosť 35 kg/m3, v prípade fasádnych izolačných dosiek je to až 100 kg/m3. Konopnú kúdeľ – ktorú používali celé storočie vodoinštalatéri, je možné vkladať do striech ako tepelnú izoláciu, a to aj v surovej, nespracovanej forme. Využitie pazderia, teda celulózovej „drevnatej“ časti stonky, vidíme v stavebníctve v podobe ľahkej výplňovej hmoty, ktorá vznikne jeho zmiešaním s vápenným hydrátom a je známa ako konopný „betón“. Je dobré zdôrazniť, že ide zatiaľ o jediný stavebný materiál so zápornou uhlíkovou stopou. U člena klastra KURUC-COMPANY spol. s r. o sme vyvinuli lisované dosky z pazderia a polyetylénového recyklátu z tetrapackov. Je to stabilný, difúzne otvorený materiál, z ktorého neunikajú prchavé látky, keďže neobsahuje žiadne syntetické lepidlá a oproti klasickým drevovláknitým doskám používaným v stavebníctve sú dosky z neho o tretinu ľahšie. Potiahnuté drevenou dyhou slúžia ako pohľadové, podlahové alebo nábytkárske dosky. Dá sa teda povedať, že okrem drevenej konštrukcie vieme konopné materiály široko využiť pri kompletnej realizácii stavieb.
Pri spracovaní konopnej stonky na vlákno a pazderie vzniká približne 5 – 8 % jemného prachu, čo je výborný materiál pre biokompozitné náplne v 3D tlači.
Ak by sme sa vrátili späť ku konopnému oleju, ktorý je náchylný na oxidáciu, vieme ho však miernou úpravou premeniť na technický olej, ideálny na napúšťanie dreva. Vďaka veľmi malej molekule dokáže prenikať hlboko do štruktúry dreva a zamedzuje jeho degradácii poveternostnými či biologickými vplyvmi, keďže má aj fungicídny účinok. Ako vidíte, využitie konopy v stavebníctve je obrovské. Pritom plodinu, ktorú dopestujeme na poli za sto dní – nemusíme čakať 30 rokov ako na drevo v lese, dokážeme lokálne spracovať a použiť na stavbu. O týchto možnostiach oboznamujeme prostredníctvom prednášok aj študentov Stavebnej fakulty STU. Treba tiež dodať, že samosprávy sú v súčasnosti povinné riešiť tzv. zelené obstarávanie, čo znamená, že majú uprednostňovať lokálne a ekologické materiály. To, ako to zatiaľ vyzerá v praxi je vec druhá.
Veľký potenciál je v uplatnení konopy ako stavebného materiálu.
Kľúčovou výzvou však ostáva spracovanie, na absencii ktorého sa doterajšie snahy o technické využitie konopy u nás spomalili. Svitá na lepšie časy?
V západnej Európe, ale aj v Rumunsku a Litve sú dnes k dispozícii veľkokapacitné linky, ktoré sú však v súčasnom stupni rozvoja konopárstva na Slovensku investične príliš náročné. Preto ideme cestou mobilných zariadení a ako som už na začiatku spomínal, v súčasnosti finalizujeme vývoj mobilnej lámačky a prídavných zariadení na separáciu a čistenie, ktorá bude mať kapacitu spracovania do 1 tony hmoty za hodinu, aby sme surovinu prvotne spracovávali tam, kde sa vypestuje. Výstupom z tejto linky bude konopné vlákno, pazderie a prach pre ďalšie spracovanie na produkty s vysokou pridanou hodnotou.
Aká je situácia v agrotechnike? Vypestovať hmotu nebude až taký problém, ako je to však so zberom?
V prípade konopy na semeno, čo sú odrody nižšieho vzrastu, je možné využiť aj bežné kombajny. V prípade zberu stoniek vzniká problém, ktorý vyplýva z húževnatosti hmoty. Všetko je však technicky riešiteľné, no zatiaľ to vyžaduje od pestovateľov vyššiu mieru vynaliezavosti a improvizácie. Nemecký kolega napríklad vyvinul kombajn na 2-fázový zber, ktorým najprv pozberá z kombinovaných odrôd konopy kvety a následne semeno a stonky. Holandská firma, naopak, upravila kombajn na všetky 3 kroky v 1 pojazde. Na to, aby malo význam takýto stroj doviezť na Slovensko, by bolo potrebné, aby sme pestovali v rozumnom logistickom okruhu technickú konopu aspoň na 500 hektároch, čo je vecou budúcnosti, možno nie až tak vzdialenej. Najbližším strednodobým cieľom klastra je vybudovanie kompletnej fabriky na ďalšie spracovanie vlákna a pazderia na už spomenuté stavebné materiály.
Konopné pazderie má široké využitie.
Aká je úroda konopnej slamy a na akých úrovniach sa pohybujú výkupné ceny za takúto hmotu?
Úroda je závislá od pestovaných odrôd a, samozrejme, prírodných i klimatických pomerov. V prípade polovysokých odrôd, kde sa zberá aj semeno, je úroda stoniek približne 6 až 8 ton suchej hmoty z hektára. Vyššie odrody určené na produkciu stoniek vedia poskytnúť 12 i 14 ton. Pestovateľ môže za tonu narosenej, vysušenej, nezaburinenej, balíkovanej konopnej stonky inkasovať približne 100 eur. Dovolím si však zdôrazniť to, že naším cieľom je tvorba vyššej pridanej hodnoty, na čom sa môže podieľať aj prvovýroba spolupracujúca či v rámci Konopného družstva, alebo vlastných regionálnych združení.
Nemusíme chodiť ďaleko, aby sme na vlastné oči mohli vidieť, ako takéto organizácie výrobcov fungujú napríklad v Rakúsku, Taliansku, Francúzsku alebo Slovinsku, či v Poľsku. Družstevný systém poskytuje členom výhody plynúce z krátkych dodávateľských reťazcov a zdieľania nákladov, napríklad na potrebné technologické vybavenie.
Konopné tvárnice predstavujú, jediný uhlíkovo negatívny stavebný materiál.
Aký je aktuálne u nás záujem pestovateľov o konopu na technické využitie?
V súčasnosti sme v kontakte s 18 pestovateľmi a spolupracujeme so šiestimi z nich. Osievajú plochy od 2 do 40 ha, sú rozptýlení od Záhoria po Poloniny a sú pre nás veľmi dôležitými partnermi, keďže nám pomáhajú získavať „kolektívne“ skúsenosti s touto plodinou v rôznych podnebných, krajinných a pôdnych podmienkach. Naďalej sme však v štádiu vyhľadávania ďalších pestovateľov, ktorí majú záujem rozvíjať konopárstvo na Slovensku. Veď pred storočím osievali naši starí rodičia takmer 8 000 hektárov…
Ďakujem za rozhovor.
Autor: Tomáš Baran
