Sója je plodina, ktorá má na začiatku vegetačného obdobia slabšiu konkurenčnú schopnosť až do zapojenia porastu, čo trvá aj 2 mesiace, pri chladnejšom počasí viac. Od sejby do zapojenia porastu majú buriny dostatok času a priestoru na rast. Správne načasovanie herbicídnej ochrany je jedným z rozhodujúcich faktorov, ktoré sa podieľajú na dobrej úrode.
Pri výbere pozemku je potrebné vychádzať z prognózy zaburinenia, ktorá vychádza z dlhodobého stavu pozemku, ale aj okolitých poľnohospodárskych aj ostatných plôch. Diferencie výskytu burín na pozemkoch spolu s pôdnymi podmienkami, mikroklímou, systémom striedania plodín a spracovania pôdy ovplyvňujú početnosť burinných populácií a zmeny v nich. Systémy pestovania s redukovaným spracovaním pôdy alebo bez (strip-till, no-till) sú náchylnejšie na zaburinenie trvácimi druhmi, ale to sa dá riešiť aplikáciou glyfosátu primeraný čas pred sejbou. Problémy nastávajú na pozemkoch silne zaburinených palinou obyčajnou a v poslednom čase aj glejovkou americkou, ktoré majú dostatočnú listovú plochu vytvorenú dosť neskoro. Postrek vykonaný koncom apríla až začiatkom mája nemá zvyčajne dostatočnú účinnosť.
V konvenčnom systéme v prípade výskytu týchto burín je vhodné aspoň čiastočne vyrovnať povrch pôdy už v jeseni. Pri strip-till a no-till toto odpadá.
Významné druhy burín
Trváce dvojkličnolistové buriny, ktoré sa najčastejšie vyskytujú, sú pichliač roľný (Cirsium arvense), mlieč roľný (Sonchus arvensis), pupenec roľný (Convolvulus arvensis) a glejovka americká (Asclepias syriaca). Z dvojročných burín je to šalát kompasový (Lactuca seriola). Najviac druhov je zo skupiny jednoročných dvojklíčnolistových burín. V porastoch sóje sú najškodlivejšie neskoré jarné druhy, a to ambrózia palinolistá (Ambrosia artemisifolia), voškovník polabský (Xanthium albinum), ktorý je normovanou burinou v osivárskych porastoch, podslnečník Theofrastov (Abutilon theophrasti), mrlíky (Chenopodium sp.), horčiaky (Persicaria sp.), láskavce (Amaranthus sp.), loboda konáristá (Atriplex patula), durman obyčajný (Datura stramonium) a výmrv slnečnice (Helianthus annus). V hojnom počte sa vyskytujú jednoročné trávy, hlavne ježatka kuria (Echinochloa crus-gallii) a moháre (Setaria sp.). Najdôležitejším druhom z jednoklíčnolistových trvácich burín je pýr plazivý (Elytrigia repens).
Tieto druhy vzchádzajú zvyčajne pri teplotách pôdy nad 10 °C od konca apríla až do neskorého leta a dorastajú do výšky viac ako 100 cm. Plodia veľké množstvo semien, ktoré si dlhodobo udržujú klíčivosť v pôde aj niekoľko desiatok rokov. Väčšina z nich klíči až v nasledujúcich rokoch a zvyšuje zásobu semien v pôde. Vzchádzajú vo vlnách, zvlášť po letných dažďoch, čo sťažuje herbicídnu ochranu.
Regulácia burín
Použitie glyfosátu pred sejbou
Pri aplikácii herbicídov s ú. l. glyfosát musia mať trváce buriny vytvorenú dostatočnú listovú plochu. Zároveň sa zlikvidujú aj vzídené jednoročné buriny. Potom nasleduje aspoň 5 – 10 dní bez akýchkoľvek mechanických zásahov podľa prevažujúcich druhov burín.
Aplikácia preemergentných herbicídov
Podstatná časť burín vzchádza až po sejbe sóje, je potrebná aplikácia niektorého z pôdnych herbicídov alebo ich kombinácie. Pri výbere herbicídu zohľadňujeme súčasný stav zaburinenia pozemku a spektrum účinnosti zvoleného herbicídu alebo kombinácie. Niektoré herbicídy zahŕňajú takmer celé spektrum problémových burín v sóji a za vhodných podmienok potláčajú aj ťažko ničiteľné druhy ako podslnečník, ambrózia, voškovníky a. i. V posledných rokoch veľký problém spôsobujú láskavce rezistentné voči ALS inhibítorom. Ide najmä o láskavec ohnutý a zelenoklasý a ich krížence. Pri ich výskyte je nutné použiť pre. herbicídy. Aplikácia preemergentných prípravkov vyžaduje urovnaný povrch bez hrúd, pri no-till tento problém nevzniká. Dávka vody okrem odporúčania pre použitý herbicíd záleží aj na používanom aplikačnom zariadení a aktuálnych poveternostných podmienkach. Pri suchších podmienkach je vhodné použiť hornú hranicu dávky vody. Nižšie dávky vody nezaručujú vytvorenie dokonalého filmu na povrchu pôdy. Silné slnečné žiarenie a vysoké teploty urýchľujú rozklad preemergentných prípravkov. Pri slnečnom a teplom počasí rozklad účinnej látky prebieha oveľa skôr ako počas zamračeného počasia a dostatočnej vlhkosti pôdy. Preemergentné ošetrenie tvorí jedno zo základných opatrení v ochrane sóje a pri dodržaní aplikačných podmienok herbicídy účinkujú v závislosti na priebehu počasia aj niekoľko týždňov. Početne prevažujúce druhy ako ambrózia, mrlíky a láskavce vzchádzajú počas celého leta a vtedy je účinná látka pôdneho herbicídu rozložená. Sucho môže spôsobovať aj výpadky pri klíčení sóje a uvoľnený priestor následne obsadzuje burinná vegetácia. U nás registrovaných účinných látok je niekoľko.
Clomazone 360 – pridáva sa zvyčajne do tankmixov na vylepšenie účinnosti. Má dobrú účinnosť na podslnečník, na ostatné problémové druhy v registrovanej dávke slabú alebo žiadnu.
Dimethenamid – P – dobrá účinnosť na láskavce a ježatku.
Metobromuron – dobrá účinnosť na ambróziu, podslnečník a láskavce v dávke 3 l/ha. Na ľahkých piesočnatých pôdach 2 l, ale táto dávka má nižšiu účinnosť. V prípade výskytu voškovníka je nutná aj post aplikácia.
Metribuzin – registrovaná dávka je 240 až 330 g/ha účinnej látky. V takýchto množstvách má na problémové buriny priemernú účinnosť. Biologicky je na voškovník potrebných min. 500 g/ha, čo je už rizikové z hľadiska fytotoxicity. Vylúčiť z ošetrenia odrody citlivé na metribuzin.
Metribuzin + Flufenacet – rozšírenie účinnosti na ježatku a niektoré druhy burín.
Pendimethalin – na láskavce, mrlíky, lobodu, podslnečník, účinok na ambróziu je slabý aj na hornej hranici dávkovania, na voškovník neúčinkuje. Aj tu je citlivosť odrôd sóje rozdielna.
Pendimethalin + imazamox – zlepšuje účinnosť voči ambrózii, voškovníku a podslnečníku.
Prosulfocarb – je vhodný do tankmixov, pôsobí na láskavce, mrlíky a lobodu.
S-metolachlor – do tankmixov, z podstatnejších burín v sóji funguje iba na ježatku a láskavce.
Pôdne zmáčadlá zvyšujú účinnosť preemergentných aplikácií, zvlášť pri suchších podmienkach. Pri výskyte problémových burín by mali byť súčasťou postrekovej kvapaliny.
Problémom je výskyt výmrvu CL a Expres slnečníc, ktorý vzchádza postupne, u žiadnej z uvedených účinných látok nie je zaručená dobrá účinnosť v registrovaných dávkach.
Použitie postemergentných herbicídov
Sú registrované iba 3 účinné látky – bentazon, imazamox a thifensulfuron-methyl (+zmáčadlo). Dlhodobým používaním týchto látok (okrem bentazonu) sa u láskavcov v niektorých oblastiach vyvinuli rezistentné populácie (okolie Rimavskej Soboty, Zemplín). Toto postupne hrozí aj u ambrózie, prípadne aj u iných druhov. Všeobecne pri ich použití platí, že buriny by mali mať maximálne 2 až 3 pravé listy. Na skorú postemergentnú aplikáciu je vhodné použiť imazamox. Pri výskyte populácií láskavcov rezistentných voči ALS inhibítorom imazamox a thifensulfuron nefungujú. Čiastočne možno problém riešiť kombináciou bentazonu a imazamoxu vo fáze klíčnych listov (platí aj na výmrv slnečnice, ambróziu, durman a iné jednoročné buriny). Každý list buriny navyše výrazne znižuje účinnosť. Pri aplikácii postemergentných herbicídov je potrebné dodržať niekoľko podmienok. Optimálne je aplikovať večer, najmä thifensulfuron, zvlášť ak sú cez deň vyššie teploty. Teplota vzduchu nemá presiahnuť 23 °C, inak hrozí poškodenie listov. Odporúčaná dávka vody je od 200 do 400 l, pri kontaktnom bentazone aspoň 300 l, ale aj tu platí, aký aplikačný prostriedok sa používa a za akých podmienok. V praxi sa často používajú nižšie dávky postrekovej kvapaliny s dobrým výsledkom, napríklad ak je vyššia vzdušná vlhkosť a zamračené. Dôležitá je veľkosť kvapiek, ktorá má byť približne 200 mikrometrov. Pri väčších kvapkách klesá účinnosť kontaktného herbicídu. Na dosiahnutie dobrej účinnosti povrch burín musí byť dobre zmáčaný. Pri veľmi prerastených burinách sú tieto prípravky takmer neúčinné. Väčšie rastliny prežívajú a prinášajú fertilné semená. Trávovité buriny regulujeme akýmikoľvek graminicídmi registrovanými v sóji.
Prejavy fytotoxicity a poškodenia vplyvom herbicídov
Sója je dosť citlivá aj na účinné látky do nej registrované. Najvýraznejšie poškodenie nastáva pri prudkých dažďoch, kde sa na listy dostávajú čiastočky pôdy s účinnou látkou. Na ľahších pôdach dochádza k splaveniu účinnej látky do nižších vrstiev. Zvýšenú pozornosť je potrebné venovať rezíduám herbicídov. Relatívne časté sú poškodenia porastov úletom herbicídov pri ošetrovaní susedných parciel.
Autor: Ing. Peter Mižík, Agrofert, o. z. Agrochémia
