Glyfosát je totálny herbicíd, ktorý spoločnosť Monsanto uviedla na trh začiatkom 70. rokov 20. storočia. Európska únia pravidelne obnovuje licenciu tohto herbicídu, pričom problém spočíva v tom, že aj inštitúcie zaoberajúce sa hodnotením prípravkov na ochranu rastlín majú rozdielne názory, pokiaľ ide o ich škodlivosť. Týkalo sa to napríklad v roku 2015 stanovísk vydaných Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA) a Medzinárodnou agentúrou pre výskum rakoviny (IARC). Prvý orgán uviedol, že herbicíd nie je škodlivý pre ľudí, druhý ho zase klasifikoval ako látku „pravdepodobne pre človeka karcinogénnu“. Počas hlasovania členských štátov sa spor nemohol vyriešiť. EÚ potom požiadala Európsku chemickú agentúru o stanovisko k tomuto herbicídu. Výsledkom jej práce bolo, že na základe dostupných vedeckých dôkazov nemožno glyfosát klasifikovať ako karcinogénny, mutagénny alebo toxický pre reprodukciu. Odvolací výbor Európskej komisie vydal 27. novembra 2017 rozhodnutie o obnovení registrácie glyfosátu na ďalších päť rokov.
Týmto sa však diskusia o glyfosáte nekončí. Medzitým sieť mimovládnych organizácií pre pesticídy zhromaždila viac ako 1,3 milióna podpisov od občanov EÚ proti registrácii glyfosátu. Takéto aktivity organizovali aj rôzni aktivisti a zdravotnícke organizácie, ktoré sa neustále usilujú glyfosát z trhu úplne stiahnuť. Genon Jensen, zástupca Aliancie pre zdravie a životné prostredie (HEAL), dokonca hovoril o podozreniach o dôveryhodnosti výskumných inštitúcií EÚ. Tvrdil, že uvedenie „zeleného svetla“ pre tento herbicíd „je krokom späť, pokiaľ ide o prevenciu rakoviny.“
Súčasná licencia umožňuje použitie glyfosátu v prípravkoch na ochranu rastlín v poľnohospodárstve do roku 2022. Zároveň sa objavilo veľa názorov a analýz, ktoré ukazujú, že z ekonomického alebo dokonca ekologického hľadiska nie je zákaz glyfosátu odôvodnený.
Ekonomické dôsledky stiahnutia glyfosátu
Začnime s ekonómiou. Ekonomický efekt ukončenia používania prípravkov na báze glyfosátu môže spôsobiť vyššie náklady na na ničenie buriny a zároveň aj nižšie úrody. To môže mať za následok zníženie ziskov pre poľnohospodára a nerentabilnú výrobu, napríklad obilnín. To má zase negatívny vplyv na trh a nižšiu konkurencieschopnosť poľnohospodárskych výrobkov na svetových komoditných trhoch.
V správe „Možné následky stiahnutia glyfosátu z Poľska. Posúdenie ekonomických vplyvov,“ ktoré vypracovala skupina Kleffmann, sa uvádza, že stiahnutie glyfosátu môže viesť k 5-10 percentnému poklesu výnosu. Štúdia napríklad uvádza, aký efekt možno očakávať pri pestovaní repy bez tohto herbicídu. Štúdia odhaduje zvýšenie nákladov na ničenie buriny o 80 percent, vyššiu potrebu pracovnej sily o 6,5 hodiny na hektár, spotrebu nafty o 12,25 l/ha a emisie CO2 o 32,83 kg/ ha. Takéto štúdie sa vykonali aj v Nemecku. Výskum ekonomickej hodnoty glyfosátu a nákladov možného zákazu jeho používania sa uskutočnil na univerzite v Getyń. V analýzach sa v závislosti od zavedenej technológie obrábania pôdy odhaduje pokles príjmov poľnohospodárov od 6 % do 39 %.
A čo regeneratívne poľnohospodárstvo?
Ďalší negatívny aspekt súvisí s možnosťou zavedenia technológií obrábania pôdy. Je ťažké pokračovať v zachovaní kultivácie s použitím medziplodín, bez použitia glyfosátu. Možno predpokladať, že ak je glyfosát zakázaný, dôsledná pôdoochranná kultivácia bude nakoniec nahradená kombinovanou kultiváciou, napríklad použitím pluhu. Táto téma bola nedávno nastolená vo Francúzsku, kde od roku 2021 už nebude možné používať glyfosát. Ako však uviedol minister pôdohospodárstva Didier Guillaume vo februári tohto roku, poľnohospodári využívajúci konzervačný systém obrábania pôdy, budú môcť tento herbicíd naďalej používať na svojich poliach.
Jedným z negatívnych javov zákazu používania glyfosátu môže byť zvýšená erózia pôd.
Glyfosát a životné prostredie
Okrem zvyšujúcich sa výrobných nákladov by zákaz glyfosátu mal tiež negatívne ekologické účinky. Nasledujúce problémy by boli závažnejšie: erózia na orných pôdach, najmä tých, ktoré nepokrývajú v medziobdobí žiadne rastliny, je vystavená erózii vetra a vody. Intenzifikácia obrábania pôdy v reakcii na zákaz glyfosátu môže zvýšiť vylúhovanie, povrchový odtok a eróziu pôdy, a to tým skôr, že sa častejšie vyskytujú extrémne poveternostné udalosti. Okrem toho v dôsledku častejších prejazdov strojov na ničenie buriny pôda zhutnie. Zvýšené znečistenie podzemných vôd, keďže konzervatívne obrábanie pôdy má za následok zníženú mobilitu dusíka a následne znížené riziko vyplavovania živín. Zintenzívnenie obrábania pôdy môže preto viesť k zvýšenému ukladaniu dusičnanov v podzemnej vode.
Zvýšené znečistenie životného prostredia, keďže vyššia frekvencia obrábania je spojená so zvýšenou spotrebou nafty. Podľa vyššie uvedenej štúdie skupiny Kleffmann Group by zákaz glyfosátu viedol k zvýšeniu emisií CO2 z 25 na 55 kg/ha v závislosti od typu plodiny. Očakáva sa tiež zvýšenie spotreby herbicídov, keďže dôsledkom zákazu glyfosátu by bolo zvýšenie používania selektívne pôsobiacich herbicídov. Odhaduje sa, že na ochranu rastlín sa použije 2 až 3 krát viac takýchto prípravkov. To, či možno tento účinok považovať za pozitívny, vyvoláva pochybnosti. Okrem toho sa neustále znižuje počet povolených účinných látok, čo znižuje účinnosť ničenia burín a buriny sa stávajú odolnejšie voči účinkom prípravkov.
Podmienky pre ďalšie použitie
Stručne povedané, ak Európska komisia povolí ďalšie používanie glyfosátu, malo by podliehať ďalším obmedzeniam. V tejto súvislosti je potrebné znížiť frekvenciu užívania glyfosátu. Použitie tohto herbicídu by sa malo považovať za doplnok k nechemickým agrotechnickým opatreniam. Malo by sa vziať do úvahy, že hlavným účelom použitia herbicídov nesmie byť zníženie nákladov na pracovnú silu a strojové vybavenie. Avšak v období pred spoločnou aplikáciou glyfosátu by sa malo obmedziť na výnimočné situácie (roky s mimoriadne nepriaznivými podmienkami).
Výsev medziplodín je ďalším problémom. Splnenie požiadaviek na ekologizáciu môže viesť k zvýšenej spotrebe glyfosátu najmä v kombinácii s miernymi zimami. Vtedy sa používa glyfosát na umŕtvenie medziplodín. V tejto súvislosti by sa mala zvážiť možnosť použitia nechemických metód, napríklad mechanického ničenia týchto rastlín.
Zdroj: bezpluga.pl
