Rod zahŕňa asi 150 druhov rozšírených po celom svete. Ide zväčša o vlhkomilné až močiarne rastliny.
Horčiak broskyňolistý – Persicaria maculata
Botanická charakteristika:
Jednoročná rastlina. Stonky vzpriamené, vystúpavé, poliehavé až plazivé, 0,10 – 1,20 m vysoké, zväčša rozkonárené, niekedy jednoduché, s uzlinami nápadne zhrubnutými, lysé, niekedy chlpaté, zelené až červenkasté. Koreň kolovitý, rozkonárený, hlboko zasahujúci. Čepeľ listov kopijovitá, vajcovitá až široko vajcovitá, lícna strana lysá až riedko chlpatá často s tmavou škvrnou v tvare polmesiaca, rub listu riedko chlpatý až lysý, bez žliazok. Rúrky valcovité, k stonke viac-menej pevne pritlačené, riedko plstnaté až lysé, na vrchole uťaté, porastené odstávajúcimi alebo pritlačenými chĺpkami, výrazne brvité, brvy 1,5 – 3,5 mm. Súkvetia sú paklasy, vzpriamené alebo previsnuté, do 70 mm dlhé, stopkaté, kvetné stopky bez žliazok. Okvetie 2 – 3 mm dlhé, na báze zrastené, červenkasté, ružové, biele alebo zelenkavé, nežliazkaté. Nažky šošovicovité až srdcovité, na vrchole s mäkkým hrotom, sploštené alebo z jednej strany mierne vypuklé, 2 – 2,5 mm, čiernohnedé až čierne, lesklé.
Klíčne listy podlhovasto oválne, na vrchole tupo zakončené, tmavozelené až červenkasté, 10 – 15 x 2 – 3 mm. Hypokotyl červenkastý.
Rozšírenie: Celé územie SR.
Ekológia: Rozmnožuje sa výlučne generatívne. Klíči nepravidelne a klíčenie trvá až do leta. Dôležitá burina v neskôr siatych plodinách, kde často vytvára bohaté populácie. Okrem toho sa vyskytuje na ruderálnych stanovištiach, priekopách a obnažených dnách rybníkov aj vodných tokov. Nažky klíčia po prezimovaní z hĺbky do 60 mm, z hĺbky viac ako 0,10 m neklíči. Teplota pôdy 12 – 22 °C, v apríli až máji. Vyskytuje sa v okopaninách, najmä zemiakoch, ale aj v ostatných plodinách. Klíčivosť semien v pôde 5 – 10 rokov, hlboko v pôde viac, klíčivosť vo vode si udržia 3 roky. Semená dozrievajú od júla do neskorej jesene. Šíri sa hydrochórne, endozoochórne a činnosťou človeka.
Horčiak štiavolistý – Persicaria lapathifolia
Botanická charakteristika: jednoročná rastlina, vysoká 0,10 – 1,50 m. Stonky vzpriamené až poliehavé, rozkonárené, s nápadne zhrubnutými uzlinami, často s čiernymi škvrnami. Čepeľ listov kopijovitá až vajcovitá, okraje listov sú často zvlnené, lícna strana často s tmavou škvrnou, rub listu plstnatý až lysý. Rúrky valcovité, v mladosti pevne pritlačené k stonke, neskôr voľné, na vrchole uťaté, lysé alebo krátko brvité. Súkvetia sú paklasy, vzpriamené alebo previsnuté. Okvetie ružové, biele alebo zelenkasté. Nažky srdcovité, obojstranne sploštené, v prostriedku preliačené, 2 – 2,5 mm, čiernohnedé, lesklé.
Klíčne listy podlhovasto oválne, na vrchole tupo zakončené, tmavozelené až červenkasté, 10 – 15 x 2 – 3 mm. Hypokotyl červenkastý.
Rozšírenie: Celé územie SR.
Ekológia: Preferuje ťažšie pôdy s vyšším podielom ílovitých častíc a kyslou reakciou, ktoré sú v jari často podmáčané alebo plytko zaplavené a neskôr presychajú. V neskôr siatych plodinách vytvára početné populácie. Vyskytuje sa aj na obnažených dnách rybníkov, kanálov aj vodných tokov. Nažky klíčia po prezimovaní z hĺbky do 50 mm, pri teplote pôdy 12 – 20 °C. V terénnych depresiách na ornej pôde alebo na dnách rybníkov sa vyskytuje masovo ako dominantný druh. Klíčivosť semien v pôde je 5 – 10 rokov. Semená dozrievajú od júla do neskorej jesene.
Horčiak pieporný – Persicaria hydropiper
Botanická charakteristika: Jednoročná rastlina pálčivej chuti. Stonky vzpriamené až vystúpavé, do 1,00 m vysoké, lysé, často s fialovým odtieňom. Listová čepeľ kopijovitá, často zvlnená, lícna strana lysá až krátko chlpatá, často s tmavou škvrnou. Rub listov riedko chlpatý až lysý. Rúrky valcovité, voľné, brvité. Súkvetia sú riedke paklasy, zvyčajne previsnuté. Okvetie zelenkasté, ružové až biele, hojne žliazkaté. Nažky tupo trojhranné, 2 – 2,5 mm, čiernohnedé až čierne, lesklé.
Klíčne listy podlhovasto oválne, až oválne, 8 – 12 x 4 – 6 mm.
Rozšírenie: Celé územie SR po nižšie horské polohy.
Ekológia: Vlhkomilná rastlina vyskytujúca sa na obnažených a vlhkých a humóznych pôdach a ako burina v okopaninách a zelenine. Na stanovištiach bohatých na dusík vytvára husté porasty. Mierne jedovatá rastlina, v minulosti využívaná v ľudovom liečiteľstve.
Horčiak obojživelný – Persicaria amphibia
Botanická charakteristika: Trváca vodná alebo suchozemská rastlina s dlhým plazivým a rozkonáreným podzemkom. Suchozemská forma má stonky vzpriamené, vystúpavé alebo poliehavé, nerozkonárené alebo riedko rozkonárené, 0,20 – 0,80 m vysoké. Listová čepeľ kopijovitá, krátko chlpatá až lysá. Súkvetia sú husté paklasy, okvetie ružové až červené, zriedkavejšie biele. Na suchozemskej forme sa kvety vyskytujú zriedkavo. Nažky sú hnedočierne až čierne, lesklé.
Rozšírenie: Celé územie SR, zvlášť vlhké miesta pri rybníkoch a riekach, odkiaľ preniká na ornú pôdu.
Ekológia: Rastliny so širokou ekologickou amplitúdou, ktoré sa vyskytujú v stojatých alebo mierne tečúcich vodách. Suchozemské formy vytvárajú mohutný systém podzemkov siahajúcich až do metrovej hĺbky a sú často sterilné, rozmnožujú sa prevažne generatívne. Rastliny z vyšších polôh bývajú úplne sterilné. Vyskytujú sa na poliach s vysokou hladinou spodnej vody alebo v terénnych depresiách zjari zaplavených, neskôr vysychajúcich. Tento druh nie je náročný na kvalitu pôdy, ale preferuje ťažšie pôdy s kyslou reakciou. Na ornej pôde sa šíri najmä činnosťou človeka.
Ostatné druhy: Na ornej pôde sa môže vyskytnúť horčiak riedkokvetý (Persicaria mitis), horčiak menší (Persicaria minor) a krížence vyššie uvedených druhov.
Regulácia: Pri horčiaku obojživelnom je regulácia sťažená životnou formou, okrem chemickej regulácie sú potrebné agrotechnické opatrenia formou podrývania a úpravy pH vápnením. Ostatné druhy, ktoré sa rozmnožujú generatívne, sa vyznačujú bohatou plodnosťou a často masovým výskytom, najmä na plochách s väčšou pôdnou vlhkosťou.
Obilniny: V ozimných obilninách je výskyt zriedkavý, v čase vzchádzania horčiakov už sú porasty zapojené, v jarných sa môže vyskytnúť u neskôr siatych, ale bežne používané prípravky majú dobrú účinnosť.
Kukurica: Výber je rozsiahly, takmer všetky herbicídy registrované do kukurice majú dobrú účinnosť.
Zemiaky: Preemergentne aclonifen, clomazone, prosulfocarb, metribuzin (podľa odrodovej citlivosti), metobromuron, fluorochloridone. Skoro postemergentne metribuzin, podľa odrodovej citlivosti, prosulfocarb, metribuzin + prosulfocarb. Postemergentne rimsulfuron, bentazon.
Strukoviny: Pri hrachu a bôbe možnosť použiť preemergentne aclonifen, sója a bôb preemergentne prosulfocarb, pri všetkých clomazone, pendimetalin, sója a hrach kombinácia pendimetalin + imazamox. V sóji metobromuron, dimethenamid-P. Postemergentne pri všetkých bentazone, u sóje imazamox, thifensulfuron-methyl.
Slnečnica: Preemergentne pendimetalin, aclonifen, prosulfocarb, metobromuron, dimethenamid-P, fluorochloridone. Postemergentné aplikácie: tribenuron-methyl u expressSun a imazamox u CL a CL+ hybridov.
Repka: Preemergentne clomazone, napropamide, dimetachlor, ich kombinácie. Dimethenamid P + quinmerac, metazachlor + quinmerac, aminopiralid, + metazachlor + picloram, pethoxamid + picloram, preemergentne a skoro post. Postemergentne clopiralid, clopiralid + picloram, halauxifen-methyl + clopiralid.
Mak: Preemergentne clomazone, chlortoluron, mesotrione. Postemergentne tembotrione + isoxadifen-ethyl, pyridate, chlortoluron, mesotrione.
Autor: Ing. Peter Mižík, Agrofert, o.z. Agrochémia
