Nechemická ochrana proti burinám

Regulácia zaburinenosti je jedným z najväčších problémov poľnohospodárov hospodáriacich na ornej pôde, zvlášť v alternatívnych systémoch hospodárenia. Buriny svojou prítomnosťou pôsobia konkurenčne voči pestovaným rastlinám (svetlo, živiny, voda), komplikujú pestovanie a zber, zhoršujú kvalitu produkcie, sú zdrojom alergénov a pôsobia v poraste esteticky rušivo. Treba však podotknúť, že aj buriny majú niektoré pozitívne vlastnosti: poskytujú potravu, životný priestor pre iné organizmy, tvoria pôdny kryt, zapájajú sa do cyklov živín. Preto pri ich regulácii je treba voliť taký prístup, aby sme zamedzili škodlivosti a využili ich pozitívne pôsobenie.

Účinná ochrana proti burinám je možná len vtedy, keď poznáme ich biologické a ekologické vlastnosti, najmä spôsob ich rozmnožovania a životné cykly. 

Buriny vytvárajú spoločenstvá na poľnohospodárskej i nepoľnohospodárskej pôde. K výrazným zmenám v spoločenstve burín došlo počas 20. storočia vplyvom používania herbicídov, priemyselných hnojív, výkonných odrôd a najmä zmenou technológií pestovania. Uvedené vplyvy viedli napr. k ústupu mnohých burinových druhov (kúkoľ poľný, hlaváčik letný). Zostali konkurencieschopné druhy so širokou ekologickou amplitúdou (pichliač roľný, pýr plazivý, láskavec ohnutý). Zníženie druhovej diverzity burín viedlo k vzniku nových problémov, napr. vznik populácií rezistentných voči herbicídom.

Hoci zavedenie používania herbicídov znamenalo redukciu potreby ľudskej práce, bol preukázaný ich negatívny vplyv na životné prostredie. Z tohto dôvodu je nutné venovať zvýšenú pozornosť možnostiam regulácie burín takými spôsobmi, pri ktorých bude vylúčené použitie chemických prostriedkov.

Nechemická ochrana proti burinám spočíva v správnej diagnostike buriny, odhade miery škodlivosti a výbere komplexu dostupných metód ochrany pri preferovaní nepriamych a preventívnych opatrení.

 

 

Nepriame metódy regulácie

Význam nepriamych (preventívnych) metód regulácie zaburinenia spočíva v cielenom udržovaní burinových  spoločenstiev na požadovanej úrovni tak z hľadiska zloženia druhového, ako aj z hľadiska populačnej hustoty, čo uľahčuje pilotné podmienky pre uplatnenie rôznych metód ochrany.

Medzi hlavné prostriedky nepriamej ochrany proti burinám patria: striedanie plodín v osevných postupoch, obrábanie pôdy, čistenie osiva, manažment organických hnojív a podobne.

Správne zostavený osevný postup by mal prispievať aj k prirodzenému samočisteniu pôdy, k znižovaniu zásoby semien v pôde, ale nemožno počítať s tým, že by problémy zaburinenia zásadne vyriešil. Veľmi významné je zaraďovanie letných i ozimných medziplodín, ktoré majú účinok obdobný strukovinám – zabraňujú vzchádzaniu, resp. vysemeňovaniu burín. Pozoruhodný účinok majú letné medziplodiny na výskyt pýru plazivého. Podmienkou účinnosti medziplodín na buriny je ich kvalitné založenie a dobrá pokryvnosť povrchu pôdy.

Dôkladná a precízna príprava osivového lôžka, alebo toho, čomu sa hovorí “falošné osivové lôžko”, poskytuje vynikajúci prostriedok kontroly vzchádzania burín. Falošné osivové lôžko musí byť pripravené najmenej desať dní predtým, ako sa kultúrna rastlina vysieva alebo sadí. Pri príprave falošného osivového lôžka postupujeme nasledovne: na pozemku vykonáme orbu alebo iný kultivačný zásah, ktorý vyprovokuje semená burín k tomu, aby vyklíčili. Následne použijeme bránenie za účelom regulácie klíčiacich semien burín, ktoré predchádza vlastnej sejbe alebo výsadbe plodín. Hĺbka bránenia závisí od hĺbky sejby alebo výsadby kultúrnej plodiny a platí zásada, že by malo byť čo najplytšie. Hĺbka kultivácie by nemala presiahnuť 20 mm, inak ďalšie semená burín budú k povrchu pôdy vynesené z hlbších vrstiev pôdneho profilu. Ak to časové, poveternostné a pôdne podmienky dovolia, tento postup je možné zopakovať niekoľkokrát pred samotnou sejbou, respektíve výsadbou hlavnej plodiny.

Nástielka (mulč) bráni klíčeniu a vzchádzaniu burín. Taktiež udržuje pozemky v čistom stave, čo má význam obzvlášť pri pestovaní plodín, ako je napr. šalát a jahody.

V súčasnosti sa na nastielanie používajú rôzne prírodné materiály, ako napr. slama, drevené triesky, komposty (neobsahujúce semená burín) alebo nastielacie fólie, ktoré môžu byť napr. papierové alebo zhotovené z rôznych biodegradovateľných plastov. Vo vývoji sú disperzné a tekuté nastielacie produkty. Použitie nastielacích materiálov je rentabilné iba pri trvácich kultúrach a pri tých plodinách, kde je vysoký zisk. Nástielka ovplyvňuje teplotu a obsah vody v pôde, ako aj obsah živín. Najmä v skorom jarnom období sa použitím nástielky môže zvyšovať riziko poškodenia rastlín nočnými mrazmi. Riziko vo veľkej miere závisí od izolačných vlastností špecifických nastielacích materiálov, ako aj od ďalších faktorov.

Jednotlivé skupiny kultúrnych plodín sa od seba líšia hĺbkou a spôsobom obrábania pôdy a obdobím, kedy sa zásahy vykonávajú. Každé burinové spoločenstvo má svoj špecifický „životný“ rytmus, ktorý môže byť obrábaním pôdy narušený. Avšak aj nevhodné obrábanie pôdy môže rozvoj burín podporiť. Väčšina semien burín vzchádza z hĺbky do 30 mm. Ak semená burín zapravíme hlbšie, nevzídu a môžu byť samočistiacou schopnosťou pôdy znehodnotené alebo vyklíčia neproduktívne, nedosiahnu povrch pôdy, a teda nie sú schopné života. Časť semien burín pretrvá v pôde niekoľko rokov, dokonca až desaťročí, do doby, kým nie sú vynesené opäť k povrchu pôdy do vhodných tepelných, svetelných a vlhkostných podmienok.

V bezorbových systémoch je treba počítať s vyšším tlakom burín, pretože ich semená sa nachádzajú v povrchovej vrstve pôdy. Trváce buriny sa môžu okrem semien rozmnožovať vegetatívnymi rozmnožovacími orgánmi. Je nutné ich regulovať opakovaným porušovaním celistvosti koreňového systému, až kým dôjde k celkovému oslabeniu rastliny. V prípade plodín siatych na jar je výhodné, aby pred prípravou osivového lôžka došlo k bráneniu ornice, ktoré vyprovokuje vzchádzanie burín a tieto sú pri vlastnom siatí mechanicky ničené.

V maštaľnom hnoji, hnojovici i v kompostoch sa vyskytuje množstvo semien burín, ktoré pochádzajú zo zažívacieho traktu zvierat, prípadne z rastlinných zvyškov. Pre maximálnu možnú redukciu výskytu semien burín by mali byť všetky hnojivá dlhodobo skladované a mali by prejsť procesom fermentácie, kedy väčšina semien stratí klíčivosť v dôsledku  zvýšenej teploty a mikrobiologických pochodov. Je tiež dôležitá starostlivosť o okolie kompostovísk a úložísk maštaľného hnoja. Je účelné buď komposty prikryť netkanou textíliou, alebo tieto plochy proti burinám ošetrovať mechanicky.

 

 

Priame metódy regulácie

Významnú úlohu v procese regulácie burín na ornej pôde zohrávajú priame metódy regulácie. Sú založené na cielených zásahoch proti existujúcemu alebo očakávanému zaburineniu s cieľom nežiaducu vegetáciu odstrániť alebo obmedziť jej škodlivosť na prijateľnú úroveň.

Z hľadiska pestovateľa patrí medzi najdôležitejšie kritériá výberu spôsobu ochrany účinnosť a časová a ekonomická efektívnosť zásahu. V ostatnom čase sa čoraz väčší dôraz kladie i na ekologické hľadisko.

Mechanické odburiňovacie zásahy vykonávané počas vegetácie (okopávanie, plečkovanie, bránenie) sú náročné na ľudskú prácu, resp. na vykonanie zásahu. Efektívnosť zásahu je silne obmedzovaná počasím, ktoré je pred zásahom (vlhkostný stav pôdy) a po ošetrení (možnosť regenerácie burín). Mechanické metódy ochrany používané u nás v súčasnosti majú pomerne nízku účinnosť (50 – 60 %). Napr. v Holandsku sa však účinnosť moderných strojov na reguláciu burín blíži k 100 %.

Pri mechanických zásahoch je nutné zabezpečiť, aby pracovné orgány pracovali čo najbližšie k riadku pestovanej plodiny.

V tomto prípade platí: „čím bližšie, tým lepšie”. Termické metódy využívajú efekt prehriatia, kedy dochádza k nezvratným zmenám až k úhynu rastlín. Optimálny účinok náradia závisí od množstva a spôsobu prenosu energie, ktorá spôsobuje zvýšenie teploty. K poškodeniu pletív postačuje krátkodobé zvýšenie teploty na asi 45 ^oC. V súčasnej dobe sa overujú a používajú rôzne typy náradia využívajúce účinok plameňa vznikajúceho spaľovaním plynu, sálaním infračerveného žiarenia z keramickej dosky a podobne.

Pri plameňových plečkách je pre dobrý účinok náradia odporúčané urobiť test tzv. predkličovacím oknom. Jedná sa o okno, ktoré môže byť použité na predpovedanie presného obdobia vzchádzania plodín. Sklenná tabuľa alebo plastová fólia sa položí na malú plochu vysiateho poľa. Teplota pôdy pod oknom alebo fóliou je vyššia. V dôsledku vyššej teploty semená rastlín budú klíčiť a vzchádzať rýchlejšie o niekoľko dní ako semená v nezakrytej pôde. Táto metóda môže byť použitá pre presné načasovanie zásahu plameňovou plečkou.

Efekt regulácie burín sa zvyšuje s každým dodatočným centimetrom mechanického zásahu. Na precíznu reguláciu burín boli vyvinuté a sú v procese vývinu riadené stroje. Rám s pracovným náradím je väčšinou umiestnený v prednej časti traktora a vodič má dokonalú kontrolu nad rámom s náradím a má zabezpečený očný kontakt so zameriavačom. Medzi mechanicky riadené systémy patrí napr. Ecodan, systém Mutsaers QI a iné.

V ostatných rokoch zaznamenali obrovský pokrok systémy využívajúce kamery a softvér na vyhodnotenie snímok, ako napr. Robocrop. Populárne sú tiež plečkynavigované rastlinami, ako napr. Rosko. V zahraničí sa už v praxi bežne na reguláciu burín používajú stroje, ktoré majú navigačné a GPS systémy.

A aká bude budúcnosť v nechemickej regulácii burín? Viacerí odborníci pracujúci v oblasti mechanickej regulácie burín (z Wageningen UR, Holandsko; FIBL, Švajčiarsko; ICROF, Dánsko a iní) zhodne tvrdia, že keď pokrok pôjde tak dopredu, ako je tomu v súčasnosti, do desiatich rokov takmer nebude potrebné vykonávať reguláciu burinových spoločenstiev chemickými prostriedkami. Napríklad v Holandsku sa každoročne koná medzinárodná výstava strojov a zariadení v oblasti mechanickej regulácie burín. Už teraz existujú prototypy robotov, ktoré sú schopné pracovať na poli bez toho, aby bola nutná prítomnosť farmára.

 

Autor: Ing. Zuzana Lehocká, PhD., Ing. Marta Klimeková, Slovenské združenie pre trvalo udržateľné poľnohospodárstvo „SASA“