Pri kapuste systém výsadby do živého mulču funguje, už len doladiť detaily

V pôdoochranných pestovateľských systémoch predstavujú mulčovacie technológie účinný a overený spôsob. Vyšší level predstavuje výsadba plodín do žijúceho mulču, čím je možné získať ďalšie pozitívne efekty spočívajúce napríklad aj v odpudzovaní škodcov. O experimentovaní s pestovaním kapusty v žijúcom mulči ďateliny purpurovej sme sa rozprávali s Petrom Čakym, ktorý hospodári v Švábovciach neďaleko Popradu.

Rodinná farma obrába 60 hektárov v okolí obce Švábovce. Miestnu krajinu definuje zvlnený reliéf terénu s dominanciou ťažkých, stredne skeletovitýh rendzín a kambizemí. V osevnom postupe z hľadiska výmery dominujú obilniny. Na menších plochách pestujú trocha zemiakov, s plánom pestovať viku, ďateliny a hrach. Nosnou plodinou, ktorá ich podnikaniu prináša najvyššiu pridanú hodnotu, je hlávková kapusta, ktorú pod značkou Švábovská kapusta režú a kvasia. „Kapusta je pre nás nosná plodina, na ktorej vieme niečo zarobiť,“ dodáva Peter Čaky.

Rozhodnúť sa robiť veci inak

Charakter chotára, či už z hľadiska slabšej kvality pôd a problematickej svahovitosti spôsobuje miestnym gazdom viaceré problémy.

„Dlhé roky hľadáme spôsoby, ako s našimi pôdami pracovať efektívne. Kým na jeseň je obrábateľnosť ešte dobrá, v prípade ak do pôdy musíme vstúpiť na jar, zväčša si spravíme viac problémov ako úžitku. V skratke: hrudovitosť, potom prísušky a nakoniec erózia. Vnútorný pocit mi jasne hovoril, že to musí ísť aj inak. Ako teda pestovať kapustu aj na svahoch a bez erózie? Táto otázka mi blúdila hlavou dlho. Poznaním, že v hustosiatych plodinách je erózia minimálna, sme došli k záveru, čo tak pestovať kapustu v nejakej hustosiatej plodine. Veľkým posunom bola návšteva výstavy Techagro 2016, kde hneď prvým exponátom za bránou výstaviska bola strip-till sejačka Claydon, a tam to človeku hneď došlo. Veď ono sa to už tak robí!“

A začalo sa hľadanie, ako na to

O systémoch priamej sejby bežných plodín do mulču z pozberových zvyškov alebo medziplodiny existuje dnes už veľa štúdií aj praktických skúseností. Táto technológia je široko používaná za Atlantickým oceánom, kde je bežný výsev kukurice a sóje do valcovaného mulču. So špeciálnymi plodinami je to však komplikovanejšie.

„Získať k tejto téme vôbec nejaké informácie aj v dobe internetu je veľmi náročné. Veľkým posunom najmä v myslení boli prednášky o permakultúre lektorky Paulíny Urdovej na univerzite tretieho veku. Z permakultúrnych kruhov sú informácie, z ktorých je možné získať základy o tom, čo chceme vlastne živým mulčom z biologického hľadiska docieliť, rovnako tak sú aj skúsenosti na menších plochách. Praktických skúseností z poľnej výroby na hektárových výmerách je, bohužiaľ, veľmi málo.“

Ďalším technologickým postupom do skladačky bolo objavenie technológie valcovania krycej plodiny takzvaným pretláčacím valcom, originálny názov roller-crimper. Niektorým jednoročným plodinám s dutou stopkou je možné ukončiť rast mechanickým pretlačením stopky. Patrí sem napríklad raž, vika a jednoročné ďateliny.

Prvý pokus s ražou dokázal, že vzťah raže a kapusty nejde dokopy. Druhý pokus bol naplánovaný s viacerými krycími plodinami, a to s ďatelinou plazivou, purpurovou, vikou huňatou a pre porovnanie aj s ražou. Dobre sa podarilo založiť len porast viky a raže. Pokus ukázal, že kapuste vo vike sa celkom darí, výsadba kapusty ale prebehla ručne.

Ako najvhodnejší druh ku kapuste hlávkovej sa ukazovala ďatelina purpurová – na jeseň vysievaná leguminóza fixujúca vzdušný dusík s dobrou pokryvnosťou pôdy a schopnosťou potláčať buriny a podľa viacerých štúdií aj odpudzovať škodcov. S experimentovaním na menších plochách tak v Švábovciach začali už pred dvoma rokmi. V procese vývoja bola aj špeciálna súprava na výsadu. Výsledky naznačovali, že by to naozaj bola mohla byť schodná cesta. V roku 2023 sa tak rozhodli v tomto systéme vysadiť skoro celú 9-hektárovú plochu kapusty.

Technicko-biologická výzva

Porast viky huňatej čiastočne prežil valcovanie a ďalej pekne pokojne kvitol a vika rástla, až kým prirodzene nedozrela a trocha konkurovala kapuste. Ako lepší kandidát pre kryciu plodinu sa javila daťelina purpurová, ktorá je skoršia a má priamy vzrast. Porast ďateliny purpurovej seje v jesennom agrotechnickom termíne v režime minimalizačnej technológie, ideálne s predsejbovým zapravením maštaľného hnoja. Cieľom je založiť hustý porast ďateliny. Ten sa ponecháva rásť až do plného zakvitnitia a potom sa môže výsadzať kapusta. Tú Peter Čaky realizuje špeciálnou súpravou, ktorá pozostáva z nosiča, ktorým je starší pásový traktor DT-75, ktorý po stranách nesie 2 000 l vody. Na prednom závese je agregovaný pretláčací valec s nastaviteľným hydraulickým prítlakom, ktorý pretlačí stopky ďateliny. Vzadu je agregovaná presádzačka priesad Checchi Magli Trium no-till, ktorá prešla miernou úpravou a bola doplnená o zavlažovanie. Stroj tak pracuje v podstate ako strip-till výsadbová jednotka. Odhŕňacia sekcia čistí riadok od mulču, rezací disk prereže to, čo ostalo z mulču, radlička pripravuje pôdu v úzkom páse do hĺbky 70 – 100 mm a výsadbové ústrojenstvo ukladá priesadu do takto vytvoreného riadku. Na konci procesu je ešte vysadená priesada sekvenčne zavlažená 150 ml vody, ak chceme, tak aj s prímesou hnojiva.

V čase výsadby je ďatelina v štádiu plného kvitnutia, kedy je najcitlivejšia na prejazd pretláčacieho valca, ale určité percento rastlín prežije a pokračuje v kvitnutí a neskôr prirodzene dozreje a uschne. Cieľom nie je ďatelinu kompletne usmrtiť, ale zvaliť na pôdu a potlačiť ju v raste. „Všimol som si, že pokiaľ je v poraste kapusty kvitnúca ďatelina, ktorá funguje ako maskovacia plodina, je výskyt najmä skočiek na kapuste výrazne menší. Bohužiaľ, na úplné vysadenie insekticídnej ochrany to zatiaľ nie je, ale mulč poskytuje životné prostredie rôznym chrobákom, teda aj predátorom.“

Ako však farmár dodáva, je to len empirické pozorovanie. Čo je však nepochybné, kapuste sa v takomto mulči darí. Štruktúra pôdy pod ním je neporovnateľná s tou na vedľajšej ploche, ktorá bola obrábaná konvenčne. Povrch pôdy zakrytej mulčom takmer nevysychá, je bez prísušku a voda do pôdy dokáže vsakovať aj pri prívalových dažďoch, ktoré sa už vyskytujú pravidelne, takže hlavný ciel zabrániť erózii pôdy je splnený.  Bonusom pestovania ďateliny by mal byť aj nafixovaný vzdušný dusík.

Ukazuje sa, že hlavným problémom v tejto technológii budú buriny. „V tomto roku nás prekvapili najmä rumany, ktoré prezimovali a valcovaním ich nie je možné len tak zničiť. Do budúcna tak bude potrebné zamerať sa na to, aby v poraste ďateliny neprezimovali takéto problematické buriny. O vylúčení herbicídov z tejto technológie je ešte priskoro hovoriť. Čomu sa však chcem vyhnúť je používanie glyfosátu, o ktorom mám silné podozrenie, že kazí život v pôde,“ opisuje problémy novej agrotechniky Peter Čaky.

Porast kapusty v Švábovciach je jasným dôkazom, že inovatívne pôdoochrané technológie majú svoju budúcnosť aj v oblasti špeciálnej rastlinnej výroby. Tento sektor však potrebuje viac inovátorov, ako je Peter Čaky.

Autor: Tomáš Baran, Naše pole

Máte záujem o viac podobných článkov? Predplaťte si časopis Naše Pole.