Spoločnosť Agrozel Dolná Streda s. r. o. hospodáriaca v okolí mesta Sereď sa už tri roky zameriava na pestovanie pšenice ozimnej v širších riadkoch. Širšie riadky umožňujú integráciu medziriadkovej mechanickej kultivácie, ktorá prináša viacero pozitívnych efektov, o čom sme sa rozprávali s Ing. Richardom Lošonským.
Spoločnosť na celkovej výmere 750 hektárov pestuje mäkkú a tvrdú pšenicu ozimnú, mak ozimný, repku a kukuricu. Miestny chotár definuje prevažne rovinatý reliéf terénu, kde dominujú stredne ťažké hnedozeme.
Smerovanie v agrotechnike je v ostatných rokoch zamerané na plytké obrábanie pôdy tanierovým náradím a aplikáciu kompostov. „S technológiou širších riadkov pri obilninách som sa prvýkrát stretol na poľnom dni neďaleko Prahy, kde sa prezentovalo pestovanie pšenice pri medziriadkovej vzdialenosti 0,30 m a jej mechanickej kultivácie opticky riadenou plečkou. Tento systém ma zaujal, a keďže sme v tom čase zakúpili novú sejačku Lemken Solitair so záberom 8 m a medziriadkovou vzdialenosťou 0,15 m, rozhodol som sa vyskúšať túto technológiu aj u nás.“ Opisuje rozhodnutie zväčšiť pestovateľský spon Ing. Lošonský.
V súčasnosti vysieva približne polovicu z 370 hektárov pšeníc na medziriadkovú vzdialenosť 0,30 m, čo rieši zaslepením každej druhej výsevnej bodky na sejačke. So vzdialenosťou 0,15 m ostáva len jeden stredový dvojriadok, ktorý slúži traktoristovi na lepšiu orientáciu.
Pre účely medziriadkovej kultivácie je podnik vybavený opticky riadenou plečkou Steketee so záberom 8 m, ktorá je okrem šípových radličiek vybavená aj dvojitými prútmi, ktoré zabezpečujú prekyprenie v tesnej blízkosti rastlín.
V systéme širších riadkov sa veľmi dobre osvedčila odroda Arkeos. Pri tejto odrode je výsevok na úrovni 140 kg/ha. V prípade tvrdých pšeníc a odrode Sambadur dosahuje veľmi dobré výsledky pri výsevku len 80 kg/ha.
Opticky riadenú plečku kombinuje s klasickými prútovými bránami. Tie majú svoje uplatnenie hlavne v porastoch siatych klasicky po kukurici na medziriadkovú vzdialenosť 0,15 m.
„V mechanickej kultivácii pšeníc vidíme niekoľko pozitívnych efektov. V prvom rade odburiňujúci efekt, ktorý nám umožnil výrazne znížiť spotrebu herbicídov. Jesenný herbicíd napríklad používame len na plochách po maku. Veľmi dôležitým prvkov je zapracovanie aplikovaných hnojív. Sledujeme veľmi pozitívny efekt v ich využití porastom, čo tiež vedie k ich nižšej spotrebe. V tejto sezóne sme napríklad regeneračne prihnojili tvrdé pšenice hnojivom DASA v dávke 130 kg/ha a uvažujeme, či budeme vôbec aplikovať ďalšie hnojivá. Taktiež nám klesá spotreba morforegulátorov, tento rok sú porasty bez aplikácie CCC. V neposlednom rade zisťujeme, že širšie riadky a kultivácia nevyhovuje hrabošom, ktoré je možno nájsť najmä na presiatych úvratiach,“ opisuje prínosy tejto technológie Ing. Lošonský.
Plečku agregujú s traktorom Hew Hollnad s výkonom 190 koní. Štandardná pracovná rýchlosť je pri plečkovaní 10 až 12 km/h, skúšali však aj 20 km/h, čo senzory na plečke taktiež zvládali. Pri bežnej rýchlosti je plošná výkonnosť súpravy približne 60 hektárov za 9 hodín pri spotrebe nafty na úrovni 1,8 litra na hektár.
Širšie riadky skúšajú aj pri pestovaní maku. Plečkovanie v prípade tejto plodiny rieši problematický vlčí mak a má tiež veľmi pozitívny efekt na zdravotný stav maku.
Aby technológia fungovala správne, je potrebné pracovať s pôdou v širšom kontexte. Dôležité je zamedziť utuženiu, na čo slúžia dvojmontáže kolies a citlivý prístup k jednotlivým operáciám. Medziplodiny a aplikácia kompostov riešia organický podiel pôdy, čo sa v konečnom dôsledku prejavuje v lepšej obrábateľnosti a úrodnosti pôd.
Tomáš Baran
