Donedávna boli z hľadiska škodlivosti stoklasy takmer bezvýznamné druhy. Rod u nás zahŕňa niekoľko druhov jednoročných až viacročných tráv z čeľade lipnicovité (Poaceae). Niektoré z nich patria medzi archeofyty a sprevádzajú poľné kultúry od vzniku poľnohospodárstva a možno v začiatkoch aj slúžili ako súčasť zbieraných rastlín, napr. stoklas roľný a obilný. Zmena podmienok prostredia často zvýhodňuje druhy burín voči kultúrnym plodinám. Zúžené osevné postupy s dominanciou ozimných obilnín a repky zrýchľujú rozširovanie stoklasov. Systémy obrábania pôdy bez obracania, prípadne systémy Strip-Till a No-Till, majú výhodu v tom, že semená ostávajú na povrchu pôdy a napr. plytkou podmietkou je možné väčšinu podnietiť k vyklíčeniu. Výhodou orby je zasa zaklopenie semien do hĺbky odkiaľ nemôžu vzísť, ale v nasledujúcich rokoch sa nesmú žiadnou operáciou vytiahnuť na povrch. 70 – 80 % semien za vhodných podmienok však klíči už v 1. roku. Veľmi skoré výsevy ozimných obilnín poskytujú dostatok času na vzchádzanie a rast týchto druhov. V posledných rokoch sa viac vyskytujú aj v priekopách popri cestách a na ruderálnych plochách, odkiaľ postupne prenikajú na ornú pôdu. Prechod je v prvých rokoch málo badateľný. V niektorých regiónoch teplejších oblastí dochádza k expanzii početnosti a stoklasy sa stávajú významnými poľnými burinami. Postupne sa deje prechod aj do chladnejších území, v prvej fáze ako ruderálne rastliny. U nás prevažujú ozimné formy. Semená dozrievajú od polovice júna, časť vypadne na pôdu už pred žatvou. 80 – 90 % semien klíči v skorej jeseni, prípadne už v neskorom lete, zväčša od konca júla do polovice októbra, a to záleží aj na rozdelení zrážok. Ak je sucho, klíčenie sa posúva aj do neskoršej jesene, v niektorých rokoch malá časť semien až v jari.
Regulácia: Stoklasy sa ako burina vyskytujú prevažne v oziminách, najmä v obilninách a okrem toho v porastoch repky a preriedených porastoch viacročných krmovín. V jarinách sa vyskytujú zriedkavo, ale pri vysokej zásobe semien v pôde a skorých termínoch sejby takýto jav môže nastať. Šírenie týchto druhov podporuje vysoký podiel ozimných obilnín v osevných postupoch, čiastočne aj minimalizačné technológie ak sa nevykonávajú dôsledne. Na poliach s históriou výskytu stoklasov je nutné po podmietke ošetrenie glyfosátom po vzídení rastlín alebo mechanická likvidácia. Na obmedzenie šírenia je potrebné kosiť alebo mulčovať priekopy, ale aj okraje polí, kde sa stoklasy vyskytujú.
Repka ozimná: Dobrý účinok pri preemergentnom ošetrení má dimethenamid, ostatné ú. látky majú slabší účinok, samozrejme, podmienkou dobrej účinnosti je dostatočná pôdna vlhkosť. Na post. aplikácie je nutné použiť graminicídy a ak sú stoklasy odnožené, na hornej hranici dávkovania. Neskoré aplikácie pri nižších teplotách a krátkom dni nemusia mať žiadúci účinok. Zároveň neskôr vzchádzajúce semená uniknú herbicídnemu zásahu a potom je v jari potrebná opravná aplikácia. Aj keď početnosť stoklasov v repke je zvyčajne nižšia ako v obilninách, je potrebná dôsledná regulácia, najmä ak je následnou plodinou pšenica. V prípade vyššej populačnej hustoty je potrebné nepestovať jačmeň ozimný. To platí aj pre jačmeň jarný a ovos, siaty veľmi skoro systémami Strip-Till a No-Till, kde ostáva časť alebo celá plocha mechanicky nedotknutá. Platí to však iba v prípade výskytu stoklasov na parcele a ak dochádza k jarnému vzchádzaniu, ktoré je zriedkavé, ale môže nastať. Podmietka po zbere podporí vzchádzanie semien. Následne je potrebná aplikácia glyfosátu alebo orba podľa uplatňovanej technológie obrábania pôdy.
Obilniny: Počet účinných látok je obmedzený. Pyroxulam, propoxycarbazone, mesosulfuron, sulfosulfuron patria všetky do skupiny ALS inhibítorov. Všetky je nutné používať so zmáčadlom. Teplota nad 15 °C a slnečné žiarenie zvyšujú účinnosť. Pre úspešnosť herbicídneho zásahu je potrebná aj dostatočná listová plocha. Stoklasy majú vysokú odnožovaciu schopnosť a plne odnožené majú aj vysokú odolnosť voči herbicídom. Zároveň majú aj mohutne vyvinutú koreňovú sústavu, čo umožňuje časti populácie prežiť kultiváciu radličkovým náradím. Aplikácie v kvapalnom hnojive DAM značne znižujú účinnosť. Znižovanie dávok vody zvlášť v suchých podmienkach môže mať negatívny vplyv na účinnosť. Aj pri optimálnych podmienkach časť populácie regeneruje. Takéto rastliny sú nižšie, v porastoch ich pri zbežnom pohľade nevidno. Počet semien je redukovaný, často iba na niekoľko kusov, ale semená sú plne klíčivé. Percentuálne vyššia regenerácia u všetkých post. herbicídov nastáva, ak po suchom období dôjde k výdatnejším zrážkam. V takýchto prípadoch je niekedy potrebná druhá aplikácia, zvlášť pri vysokej početnosti stoklasov.
Dobrú biologickú účinnosť majú prípravky v plných registrovaných dávkach. Pyroxulam (Corello. Amiral 75g/kg), 125 g/ha, v tejto dávke dochádza k potláčaniu stoklasov, ale časť prežíva. V zahraničí sú dobré výsledky s dávkou 250 g/ha. Propoxycarbazone (Attribut700 g/kg), 60 g/ha. Sulfosulfuron – Monitor, Apyros (750 g/kg), dávka 26 g/ha. Pinoxaden 33,3 g + pyroxulam 8,3 g/l – Avoxa v dávke 1,8 l/ha. Možná je kombinácia herbicídov Huricane 200 g/ha + Corello 125g/ha. Tieto prípravky nie je vhodné aplikovať v neskoršej jeseni kvôli klesajúcim teplotám. Účinná látka mesosulfuron (Atlantis) sa v SR nepoužíva, v zahraničí v dávke 1 – 1,5 l, možná je kombinácia s Attributom.
Účinnú látku flufenacet v prípravkoch Arnold, Battle Delta, Cougar Forte, Fluent 500 SC je možné aplikovať v jeseni s dobrou účinnosťou pri dostatočnej pôdnej vlhkosti. Výhodou je možnosť použitia v pšenici, jačmeni, raži a tritikale. Pri vysokej početnosti stoklasov v repke ako predplodine pre pšenicu je vhodné použiť po zbere repky a podmietke glyfosát a následne herbicíd s ú. l. flufenacet. V jari potom niektorý z ALS inhibítorov, ak je to potrebné.
Prevažná väčšina používaných herbicídov patrí do skupiny ALS inhibítorov. To zvyšuje možnosť vzniku rezistencie. Prípady rezistencie sú už známe zo západnej Európy, ale aj z ČR. V SR patria stoklasy v posledných rokoch medzi najrýchlejšie šíriace sa burinné druhy, prevažne ľudskou činnosťou.
Autor: Ing. Peter Mižík, Agrofert o. z. Agrochémia
