V súčasnosti sú burinové spoločenstvá našich polí druhovo pomerne obmedzené. Terajšia úroveň zaburinenia je tvorená všeobecne rozšírenými taxónmi. Na ústupe sú buriny, ktorým moderná úroveň agrotechniky obmedzuje ich prirodzenú existenciu. Zvyšuje sa podiel druhov s vysokou škodlivosťou, s vysokou úrovňou nákladovosti pri ich regulácii a druhov obťažne ničiteľných.
V súčasnosti k hospodársky najvýznamnejším druhom burín pšenice ozimnej na našich poliach patria agresívne druhy jednoročných burín, ktoré majú s ozimnými obilninami zosúladený životný cyklus. Ide predovšetkým o lipkavec obyčajný, parumanček prímorský, psiarku lúčnu, metličku obyčajnú a taktiež niektoré trváce druhy burín ako pichliač roľný a pýr plazivý. Burinové spoločenstvá však podliehajú neustálym zmenám v závislosti od zmien prostredia, v ktorom sa nachádzajú. Reagujú citlivo nielen na úroveň ochrany proti nim, ale aj na skladbu plodín v osevnom postupe, charakter pestovateľskej technológie jednotlivých plodín a ďalšie faktory. Mierne zimy umožňujú dobre prezimovať menej odolným ozimným druhom a dokonca niektorým jarným burinám vzídeným na jeseň, čím je im daný značný náskok vo vegetácii. Úzke spektrum pestovaných plodín vedie k dominancii niektorých druhov. Voľbou osevného postupu možno tlmiť, ale aj premnožiť jednotlivé druhy, prípadne biologické skupiny burín. Preto pestrý osevný postup je základom trvalo udržateľného poľnohospodárstva.
V pokusoch VÚRV zisťujeme, ako podiel obilnín v osevných postupoch (40 %, 60 % a 80 %) až po monokultúrne pestovanie pšenice ozimnej (ďalej len pšenice) ovplyvňuje úrodu zrna a jej aktuálnu zaburinenosť. Výskum bol realizovaný v rokoch 2015 a 2016 na dlhodobom poľnom pokuse založenom v roku 1974 v Borovciach pri Piešťanoch.
Plodiny zaradené do osevných postupov so 40 %, 60 % a 80 % podielom obilnín sú uvedené v tabuľke 1. Boli použité dve úrovne hnojenia. Pri úrovni H1 bolo použité minerálne hnojenie – dávky živín boli vypočítané podľa bilančnej metódy a zároveň bolo na tomto variante zaorávané organické hnojivo Veget® v dávke 5 t.ha-1. Pri úrovni H2 bolo aplikované len minerálne hnojenie, dávky živín boli vypočítané ako pri úrovni H1. V druhej časti pokusu bola pšenica ozimná pestovaná v monokultúre a v krátkych sledoch. V monokultúre pšenice ozimnej (sled 1) boli použité 3 varianty hnojenia: K – minerálne hnojenie vypočítané bilančnou metódou; SL – minerálne hnojenie a zaorávanie slamy obilnín; SL + VG – minerálne hnojenie spolu so zaorávaním slamy a organického hnojiva Veget v dávke 5 t.ha-1. V slede 2 sa striedala pšenica ozimná a jačmeň jarný a boli použité 2 varianty hnojenia: K – minerálne hnojenie vypočítané bilančnou metódou; SL + VG – minerálne hnojenie spolu so zaorávaním slamy a Vegetu v dávke 5 t.ha-1. V slede 3 monokultúrne pestovanie pšenice ozimnej bolo prerušené každý druhý rok prerušovacou plodinou kukuricou na siláž a v slede 4 ovsom siatym. Bola použitá odroda pšenice ozimnej Bertold. Zrážky v rokoch 2015 a 2016 boli rozložené veľmi nerovnomerne.
Tab. 1: Osevné postupy so 40 %, 60 % a 80 % zastúpením obilnín v štruktúre osevu.
|
40 % obilnín |
60 % obilnín |
80 % obilnín |
| 1. hrach siaty | 1. hrach siaty | 1. pšenica ozimná |
| 2. pšenica ozimná | 2. pšenica ozimná | 2. jačmeň jarný |
| 3. kukurica na siláž | 3. jačmeň siaty ozimný | 3. hrach siaty |
| 4. jačmeň jarný | 4. kukurica na siláž | 4. pšenica ozimná |
| 5. kukurica na zrno | 5. jačmeň jarný | 5. jačmeň ozimný |
Najnižšia aktuálna zaburinenosť v rokoch 2015 a 2016 bola v osevnom postupe s 60 % podielom obilnín (26 ks.m-2). Aktuálna zaburinenosť na jar sa v osevnom postupe s 80 % podielom obilnín sa zvýšila o 30 % v porovnaní s osevným postupom so 40 % podielom obilnín (graf č. 1). V lete bola aktuálna zaburinenosť pšenice po hrachu siatom v osevnom postupe s 80 % podielom obilnín 2,5 krát vyššia a po jačmeni ozimnom 3 krát vyššia ako v osevnom postupe so 40 % podielom obilnín.
Graf 1: Aktuálna zaburinenosť pšenice letnej formy ozimnej (ks.m-2) pri rôznom zastúpení obilnín.
HS – hrach siaty; JO – jačmeň siaty ozimný
Pri monokultúrnom pestovaní pšenice bola aktuálna zaburinenosť na jar 83 ks.m-2 (graf č. 2). Pri striedaní pšenice s jačmeňom jarným (sled 2) sa znížila aktuálna zaburinenosť o 43,4 % v porovnaní s monokultúrou pšenice. Pri použití prerušovacej plodiny kukurice na siláž (sled 3) sa znížila aktuálna zaburinenosť o 38,6 %. Najvýraznejšie zníženie aktuálnej zaburinenosti sme dosiahli pri použití prerušovacej plodiny ovsa siateho (sled 4), pokles aktuálnej zaburinenosti predstavoval 71,1 % v porovnaní s monokultúrou pšenice ozimnej. Ako možno pozorovať z grafov 1 a 2 pri monokultúrnom pestovaní pšenice bola aktuálna zaburinenosť takmer dvojnásobná v porovnaní s osevným postupom s 80 % podielom obilnín.
Graf 2: Aktuálna zaburinenosť pšenice letnej formy ozimnej (ks.m-2) pri monokultúrnom pestovaní a v krátkych sledoch.
V lete v monokultúre pšenice bola aktuálna zaburinenosť 8 ks.m-2. Pri striedaní pšenice s jačmeňom jarným a pri použití prerušovacej plodiny kukurice na siláž klesla aktuálna zaburinenosť na 3 ks.m-2. V lete bola najnižšia aktuálna zaburinenosť pšenice v slede s prerušovacou plodinou ovsom siaty (2 ks.m-2).
V osevných postupoch sa na jar vyskytovali burinové druhy z piatich biologických skupín: jednoročné efemérne (57,3 %), jednoročné ozimné (34,1 %), jednoročné jarné skoré (0,85 %), jednoročné jarné neskoré (2,3 %) a trváce hlbšie zakoreňujúce (5,35 %). Pri monokultúrnom pestovaní pšenice sme na jar zaznamenali burinové druhy zo skupiny jednoročných efemérnych (26,2 %), zo skupiny jednoročných ozimných (33,2 %), zo skupiny jednoročných jarných skorých (9,1 %), zo skupiny jednoročných jarných neskorých (31,2 %) a zo skupiny trvácich hlbšie zakoreňujúcich (0,3 %). Na jar boli prevládajúcimi burinami v osevných postupoch Veronica hederifolia (veronika brečtanolistá), Lamium aplexicaule (hluchavka objímavá) a Viola arvensis (fialka roľná). Pri monokultúrnom pestovaní pšenice ozimnej boli prevládajúcimi druhmi na jar Veronica hederifolia (veronika brečtanolistá), Echinochloa crus-gali (ježatka kuria), Viola arvensis (fialka roľná) a Lamium aplexicaule (hluchavka objímavá).
V lete sa v osevných postupoch nachádzali burinové druhy zo skupiny jednoročných ozimných (42,0 %), zo skupiny jednoročných jarných neskorých (50,1 %), zo skupiny jednoročných jarných skorých (3,1 %) a zo skupiny trvácich hlbšie zakoreňujúcich (4,9 %). V monokultúre a v krátkych sledoch sa vyskytovali burinové druhy zo skupiny jednoročných ozimných (20,4 %), zo skupiny jednoročných jarných neskorých (56,6 %), zo skupiny jednoročných jarných skorých (16,9 %) a zo skupiny trvácich hlbšie zakoreňujúcich (6,1 %). Prevládajúcimi druhmi v osevných postupoch v lete boli Echinochloa crus-galli (ježatka kuria) a Viola arvensis (fialka roľná). Pri monokultúrnom pestovaní prevládali burinové druhy Echinochloa crus-galli (ježatka kuria), Viola arvensis (fialka roľná)a Anagalis arvensis (drchnička roľná).
Fialka roľná patrí medzi najpočetnejšie sa vyskytujúci druh na jar i v lete.
Najvyššia úroda zrna pšenice bola v osevnom postupe so 40 % podielom obilnín (6,84 t.ha-1). Pri 60 % zastúpení obilnín sme zaznamenali úrodu zrna 6,74 t.ha-1, pri 80 % po hrachu siatom 6,47 t.ha-1 a pri 80 % po jačmeni ozimnom 6,11 t.ha-1 (Tab.2). Pri hnojení minerálnymi hnojivami a zaorávaním hnojiva Veget bola úroda štatisticky preukazne vyššia v osevnom postupe so 60 % podielom obilnín a v osevnom postupe s 80 % podielom obilnín.
Tab. 2: Úroda zrna pšenice letnej formy ozimnej [t.ha-1] v osevných postupoch.
| ZO v OP | Hnojenie | Predplodina | Roky | Priemer | |
| 2015 | 2016 | ||||
| 40 % | H1 | hrach | 6,67 | 7,46 | 7,07 |
| H2 | siaty | 6,44 | 6,80 | 6,62 | |
| Priemer | 6,55 | 7,13 | 6,84 | ||
| 60 % | H1 | hrach | 7,14 | 7,53 | 7,34 |
| H2 | siaty | 5,35 | 6,93 | 6,14 | |
| Priemer | 6,24 | 7,23 | 6,74 | ||
| 80 % | H1 | hrach | 7,27 | 7,02 | 7,15 |
| H2 | siaty | 5,58 | 6,02 | 5,80 | |
| Priemer | 6,42 | 6,52 | 6,47 | ||
| 80 % | H1 | jačmeň | 6,60 | 7,03 | 6,82 |
| H2 | ozimný | 4,83 | 6,00 | 5,42 | |
| Priemer | 5,71 | 6,51 | 6,11 | ||
Hnojenie + HD0,05 =0,30
Roky + HD0,05 =0,30
Hnojenie x zastúpenie + HD0,05 =0,77
Rozdiel v priemernej úrode zrna v osevných postupoch (6,54 t.ha-1) a pri monokultúre a krátkych sledoch (5,44 t.ha-1) predstavoval 1,10 t.ha-1 (20,2 %). Ak však porovnáme úrodu medzi 60 % podielom obilnín na variante s minerálnym hnojením a aplikáciou organického hnojiva (7,34 t.ha-1) s monokultúrou pšenice hnojenou len minerálnymi hnojivami (4,19 t.ha-1), vidíme rozdiel v úrode zrna až 3,15 t.ha-1 (75 %). Najvyššia úroda z krátkych sledov bola v slede 2 (Tab. 3).
Tab. 3: Úroda zrna pšenice letnej formy ozimnej [t.ha-1] pri monokultúrnom pestovaní.
| Sled | Hnojenie | Roky | Priemer | |
| 2015 | 2016 | |||
| K | 3,88 | 4,50 | 4,19 | |
| 1 | SL | 4,68 | 5,40 | 5,04 |
| SL + VG | 6,24 | 6,88 | 6,56 | |
| Priemer | 4,93 | 5,59 | 5,26 | |
| K | 5,62 | 5,53 | 5,58 | |
| 2 | SL + VG | 7,20 | 7,11 | 7,16 |
| Priemer | 6,41 | 6,32 | 6,37 | |
| JJ | 4,26 | 5,03 | 4,65 | |
| 3 | K/z | 5,65 | 5,60 | 5,63 |
| Priemer | 4,95 | 5,31 | 5,13 | |
| PO | 4,98 | 5,43 | 5,21 | |
| 4 | ovos | 4,73 | 4,76 | 4,75 |
| Priemer | 4,86 | 5,09 | 4,98 | |
Symboly K, SL a SL + VG sú vysvetlené v metodickej časti.
Záver:
Zvyšovanie podielu obilnín v osevných postupoch malo za následok znižovanie úrody a zároveň zvyšovanie aktuálnej zaburinenosti pšenice ozimnej. Aktuálna zaburinenosť pri monokultúrnom pestovaní pšenice ozimnej bola 2,5 krát vyššia ako v osevnom postupe so 40 % podielom obilnín. Úroda zrna pšenice ozimnej v osevnom postupe so 60 % podielom obilnín na variante s minerálno-organickým hnojením bola až o 75 % vyššia ako pri monokultúrnom pestovaní. Uvedené výsledky potvrdili dôležitosť striedania plodín nielen z hľadiska zvyšovania úrod, ale aj z pohľadu regulácie zaburinenosti.
Autor: Ing. Mgr. M. Babulicová, PhD., VÚRV Piešťany
