Obrábanie pôdy patrí medzi základné a najvýraznejšie opatrenia v systéme regulácie burín na ornej pôde. V minulosti bolo v podstate jediným účinným opatrením.
Z hľadiska regulácie burín je stále veľmi významná podmietka, ktorá umožňuje zaklopenie vypadnutých a na povrchu pôdy ležiacich semien ako aj poškodenie vzídených alebo vzchádzajúcich rastlín trvácich burín (pýr plazivý a pichliač roľný). Súčasne podmietka zabraňuje stratám pôdnej vlhkosti a umožňuje klíčenie burín z povrchových vrstiev pôdy.
Hlboká orba dokonale zaklopí pozberové zvyšky rastlín, korene a koreňové výbežky trvácich burín, ktoré v orbou vytvorených podmienkach strácajú schopnosť reprodukcie.
Snahy o minimalizáciu obrábania pôdy viedli k podstatnému zníženiu nákladov, ale po zavedení tohto systému už v druhom a ďalších rokoch viedli aj k nárastu zaburiňovania pozemkov. Burinové spoločenstvá sú v týchto systémoch vo väčšine druhovo chudobnejšie, ale nárast počtu burín na jednotke plochy má narastajúcu tendenciu. Rýchlo sa rozširujú napr. trváce buriny ako pichliač roľný, pýr plazivý, paliny obyčajná, mlieč roľný, roripa obojživelná, čistec močiarny a šašiny. Na takto obrábanú pôdu sa pritom ale rozširujú aj také druhy, ktoré sa pri orbovom systéme na nej nevyskytujú (púpava lekárska, štiavec kaderavý, štiavec tupolistý a i.). Z jednoročných burín prevládajú druhy ako metlička obyčajná, parumanček nevoňavý, lipkavec obyčajný, hviezdica prostredná, bolehlav škvrnitý, hluchavka objímavá a prostredná.
Pri zbere kombajnom, najmä obilnín a repky, sa väčšina semien burín dostane na povrch pôdy a stáva sa zdrojom ďalšieho zaburinenia. Nebezpečné sú taktiež rastliny obilnín a repky vzídené z vydrvených semien. Najmä v ostatnom čase sa tento výdrv stáva nepríjemným zaburinením.
V niektorých oblastiach sa stáva problematickým aj výdrv slnečnice a ostropestreca mariánskeho a ďalších plodín. Tieto buriny sú následne len veľmi ťažko eliminovateľné v iných plodinách. Preto je potrebné venovať primárne pozornosť nastaveniu zberovej techniky, spôsobu a kvalite samotného zberu a voľbe optimálnej doby zberu.
Veľkým problémom z pohľadu obrábania pôdy je tvorba utuženého podorničia pri orbovom systéme. V takýchto miestach dochádza k lokálnemu podmáčaniu a hrozí expanzia vlhkomilných druhov burín ako šašina, horčiak obojživelný praslička a i.
Ak nevykonáme podmietku včas, to je hneď po zbere plodiny, vytvárame optimálne podmienky pre rast burín. Buriny sú tak schopné vo veľmi krátkom čase vyrásť, vykvitnúť a vytvoriť obrovské množstvo semien.
Obrábanie pôdy má nepriamy (preventívny) a priamy protiburinový účinok. Ten bol často opomínaný a nesprávne nahrádzaný síce spoľahlivejšími a účinnejšími, ale nie vždy vhodnými herbicídnymi zásahmi.
Pre každú plodinu sa postupne ustálili pestovateľské postupy, ktorých významnou zložkou sú aj spôsoby základného a predsejbového obrábania pôdy a na to nadväzujúce ošetrenia porastov. Jednotlivé skupiny poľnohospodárskych plodín sa od seba odlišujú v požiadavkách na hĺbku sejby, s čím súvisia aj spomínané spôsoby obrábania pôdy a obdobie, v ktorom sa takéto zásahy vykonávajú. Každý burinový druh má pritom od vyklíčenia až po dozretie špecifický „životný rytmus“, a naším cieľom je ho aj pomocou vhodného obrábania pôdy narušiť. Ak sa nám to podarí, dochádza k ústupu jedincov tohto druhu. Nie je pritom vylúčené i negatívne pôsobenie, lebo je možné zasa iný burinový druh podporiť.
Spôsoby obrábania pôdy môžu prostredníctvom štruktúry pestovaných plodín významne ovplyvniť intenzitu zaburinenia pozemkov. Ak sa rozhodneme pre zmenu systému obrábania pôdy, čo je väčšinou sprevádzané vysokými investíciami, je potrebné zohľadniť nielen potreby rastu a vývinu plodín, ale aj prípadné dopady na situáciu v zaburinení a následné možnosti jej riešenia.
Podmietka – po zbere obilniny býva zvyčajne pomerne dlhé medziporastové obdobie, ktoré je možné v prípade potreby využiť k potláčaniu predovšetkým trvácich burín, najmä pýru plazivého. Veľmi často býva nadhodnotený vplyv podmietky na jednoročné buriny v tom zmysle, že sú pri nej ich dozreté semená zapravené do pôdy, a tým sú aj vyprovokované ku klíčeniu a vzchádzaniu. Často však z dôvodu nedostatku vlahy býva v letnom období vzchádzanie burín minimálne. Buriny vzídené po podmietke pochádzajú prevažne z pôdnej zásoby semien. To však nijako neznižuje význam podmietky pri potláčaní jednoročných burín práve pre likvidáciu burín zo semien z predchádzajúcich období. V pôdnej zásobe býva 5 000 až 10 000 semien na m2. Pre vykonanie podmietky je možné vybrať zo širokej ponuky rôznych druhov náradia. Jedným z kritérií je stav zaburinenia pozemkov. Ak prevládajú trváce buriny, sú vhodnejšie podmietacie pluhy alebo podmietacie kypriče so šípovými radličkami, ktoré pracujú v rovnomernej hĺbke a v celej šírke záberu sú schopné súčasne odrezať príslušnú vrstvu pôdy s koreňovou hmotou burín a dostatočne zaklopiť vegetujúcu listovú plochu. V prípade jednoročných burín a výdrvu sa snažíme o čo najplytšie zaklopenie semien a dobré premiešanie pôdy. Preto volíme spomínané podmietacie kypriče, alebo tanierové podmietače. Podmietka sama o sebe však problém zaburinenosti nevyrieši. Je iba jedným z článkov z celej sústavy regulácie burín.
Orba – v oblasti regulácie zaburinenia rozhoduje celý systém obrábania pôdy. Ide predovšetkým o rozmiestnenie semien a vegetatívnych orgánov burín v ornicovom profile. Prevažná väčšina semien burín vzchádza z hĺbky do 30 mm, čo je približne z optimálnej hĺbky sejbového lôžka pestovaných plodín. Semená plodín, ktoré podmietkou alebo orbou zapravíme hlbšie, môžu reagovať nasledujúcimi spôsobmi:
- sú znehodnotené tzv. „samočistiacou schopnosťou pôdy“, ktorá predstavuje podľa biologickej aktivity pôdy ročný priemerný úbytok 25 – 50 % semien z pôdnej zásoby,
- vyklíčia v takej hĺbke, z ktorej nemá burinová rastlina schopnosť dosiahnuť povrch pôdy,
- pretrvajú v pôde i niekoľko rokov až do doby, kedy sú opäť vynesené na povrch, do vhodných tepelných a svetelných podmienok, ktoré prerušia ich dormanciu a umožnia ich vzídenie.
Pred rozhodovaním o hĺbke obrábania ornicového profilu a voľbe medzi orbou a bezorbovým obrábaním by mal byť vždy kvalifikovane posúdený stav zaburinenia predmetného pozemku. Rozhodujúcim by malo byť posúdenie burinového spektra a biologických vlastností prevažujúcich druhov burín, najmä trvácnosť, dormancia a životnosť v pôde. V ostatnej dobe sa však z ekonomických a technologických dôvodov (udržiavanie vlahy v pôde) rozširujú bezorbové systémy. Orba sa pritom veľmi účinne podieľa na potláčaní burín s krátkou životnosťou semien v pôde (metlička obyčajná), ako aj drobnosemenných druhov burín (hviezdica prostredná), ktoré nie sú schopné klíčiť a vzchádzať z väčšej hĺbky.
Rovnako aj v osevných sledoch dvoch ozimín (pšenica ozimná – jačmeň ozimný) predstavuje orba v podstate jediný možný spôsob ako eliminovať konkurenciu výdrvu.
Pri uplatnení bezorbových spôsoboch je vždy potrebné počítať s väčším tlakom burín, lebo najviac semien sa nachádza v povrchovej vrstve pôdy. To z krátkodobého hľadiska platí predovšetkým pre výdrv predplodiny a z dlhodobého hľadiska pre semená všetkých problematických druhov burín, nachádzajúcich sa v pôde viacero rokov. Úloha mechanických zásahov proti nim spočíva v opakovanom prerušovaní celistvosti koreňového systému a v ich celkovom oslabovaní, čo zvyšuje účinnosť nasledujúcich chemických zásahov. Najmä pokiaľ ide o hlboko koreniace buriny (napr. pichliač roľný), je veľmi ťažké docieliť spoľahlivý účinok iba samostatným mechanickým zásahom. V hlbokých pôdach sa podstatná časť zásobných rozmnožovacích orgánov nachádza vo väčšej hĺbke, než na akú sa vykonáva orba.
Predsejbová príprava pôdy – tradičná predsejbová príprava umožňuje využiť časový odstup medzi jednotlivými operáciami na hubenie postupne vzchádzajúcich burín. Súčasná prax pri väčšine plodín toto neumožňuje, lebo sa zlučujú jednotlivé operácie v snahe ušetriť čas a náklady. Motívom je aj znížiť počet vstupov na pozemok. Dôvodom je aj požiadavka nových odrôd na skoršiu sejbu pri snahe o čo najvyššiu úrodu.
Pri niektorých neskoro na jar siatych či sadených plodinách je z hľadiska eliminácie burín i z hľadiska zachovania pôdnej štruktúry vhodné, aby vlastnej príprave sejbového lôžka predchádzalo s istým odstupov vláčenie ornice. Pri ťažkých pôdach je vhodné toto opatrenie vykonať už na jeseň, ak nehrozí jarné zamokrenie.
Pri jednoročných druhoch burín má toto opakovanie predsejbovej prípravy výrazný účinok najmä na ovos hluchý. Pri jeho zvýšenom výskyte je toto opatrenie vhodné začleniť do systému regulácie i za cenu oneskorenej sejby. Predsejbovou prípravou je možné dosiahnuť čiastočný účinok aj pri trvácich burinách. Ide však iba o ich poškodenie alebo oslabenie, pre želateľný efekt je preto potrebná neskoršia aplikácia účinných herbicídov.
Na pozemkoch, kde je zvýšený výskyt pýru plazivého, príp. podbeľa, sa priaznivo prejavuje použitie vibračných brán, ktoré ako vedľajší účinok vyťahujú podzemky týchto burín na povrch, kde hynú alebo len obťažne regenerujú. Vibrácia radličiek a stĺpic pri práci kombinátorov s pružnými stĺpicami majú obdobný účinok, aj keď v menšej miere. Spôsobujú skôr vytrasenie zeminy z koreňového systému burinových rastlín a ich vynesenie na povrch.
Systémy obrábania pôdy sú iba súčasťou integrovanej regulácie burín, ktorá je súborom viacerých možných spôsobov udržiavania pozemku a porastu v bezburinovom stave (striedanie plodín, technológia zberu jednotlivých plodín, aplikácia herbicídov a pod). Žiadna technológia obrábania pôdy sama o sebe nezaručí účinné potlačenie burín na našich poliach bez nadväzných ďalších opatrení.
Autor: doc. Ing. Jan Mikulka, CSc., Výzkumný ústav rostlinné výroby, v. v. i. Praha Ruzyně
Preložil: P. Zubal
