Používanie herbicídov pri pestovaní kukurice je neoddeliteľnou súčasťou ochrany proti burinám, ktoré v počiatočných fázach vegetácie tejto plodiny negatívne ovplyvňujú jej rast a úrodu. Z agronomického hľadiska je však nevyhnutné posudzovať nielen bezprostredný efekt herbicídov, ale aj ich dlhodobý dosah na pôdu a potenciálne riziká pre následné plodiny v osevnom postupe. Nesprávny výber účinných látok alebo ich nevhodná aplikácia môže viesť k reziduálnym účinkom, ktoré znižujú vitalitu a úrodu následných kultúr.
Terbutylazín (triazíny) patrí medzi často aplikované účinné látky v pred- aj postemergentných aplikáciách. Inhibuje fotosyntézu a má dlhý čas rozkladu (60 – 120 dní), čo z neho robí rizikový prvok pre citlivé následné plodiny ako repka, repa curková či zeleniny. Jeho perzistencia narastá najmä v pôdach s nízkym obsahom organickej hmoty.
Sulfonylmočoviny (napr. nicosulfuron, rimsulfuron) majú ALS-inhibičný mechanizmus a pôsobia v nízkych dávkach. Zároveň sú vysoko perzistentné, najmä v suchých, chladných alebo alkalických pôdach. Citlivé plodiny zahŕňajú pohánku, strukoviny (vrátane sóje) a koreňovú zeleninu.
Triketonové herbicídy (mesotrione, tembotrione) inhibujú enzým HPPD, čo vedie k poruche syntézy karotenoidov. V pôde zotrvávajú 30 – 90 dní, čo z nich robí stredne perzistentné látky s fytotoxickými rizikami pre plodiny ako repka, strukoviny, slnečnica a listová zelenina. Chloroacetamidy (S-metolachlor, dimetenamid-P) inhibujú delenie buniek a aplikujú sa pred vzídením burín. Ich rozklad trvá 50 – 70 dní a rizikovými následnými plodinami sú najmä cibuľoviny, repka a šalát. Perzistencia sa predlžuje za sucha.
Isoxaflutole sa premieňa na aktívny metabolit DKN, ktorý má dlhodobý herbicídny účinok a môže zotrvať v pôde viac ako 90 dní. Rizikové sú špenát, šalát, pohánka a slnečnica.
Pendimethalin, člen skupiny dinitroanilínov, je látka s veľmi pomalým rozkladom (nad 90 dní) a silnou adsorpciou na pôdne častice. Negatívne ovplyvňuje cibuľu, cesnak a aromatické byliny.
Medzi rastliny citlivé na zvyšky herbicídov v kukurici patrí predovšetkým repa cukrová, strukoviny vrátane sóje, pohánka a slnečnica. Škody možno pozorovať aj na jarnej a ozimnej repke, horčici a dokonca aj na ozimných obilninách, keď sa sejú krátko po zbere kukurice bez orby. Niekedy pozorujeme situáciu, keď úroda nasledujúca po kukurici začne slabnúť, žltnúť a krátko po vzídení odumierať. To môže naznačovať, že rastlina si vyvinula koreňový systém v pôdnej zóne, kde sa nachádzajú zvyšky kukuričného herbicídu. V niektorých prípadoch sa plodine podarí „prekonať chorobu“, ale inokedy úplne odumrie. Ak plánujeme siať sóju (alebo iné strukoviny) na pole po kukurici, k odburiňovaniu kukurice treba pristupovať opatrne, najmä pri použití mezotriónu alebo metyltienkarbazónu. V prípade pestovania cukrovej repy po kukurici je potrebná opatrnosť pri používaní účinných látok ako sú terbutylazín, mezotrión, tienkarbazón-metyl a sulfonylmočoviny.
Agronóm by mal pred aplikáciou herbicídov zvážiť nielen spektrum burín a podmienky aktuálnej sezóny, ale aj typy plodín, ktoré budú na danom pozemku nasledovať. Následné plodiny treba voliť s ohľadom na perzistenciu použitých látok, ich mobilitu v pôdnom profile a interakcie s pôdnym pH a mikrobiálnou aktivitou. V systémoch bez orby alebo v obdobiach sucha sa odporúča obmedziť používanie perzistentných látok alebo použiť kompenzačné opatrenia (napr. zapravenie organickej hmoty, medziplodiny zlepšujúce pôdnu štruktúru). Na zabezpečenie udržateľného a efektívneho osevneho postupu je potrebné, aby herbicídna ochrana v kukurici bola riadená komplexne, s dôrazom na interakciu medzi účinnou látkou, pôdnymi vlastnosťami a požiadavkami následných plodín. Takýto prístup umožňuje minimalizovať riziko fytotoxicity a maximalizovať ekonomickú efektivitu pestovania v dlhodobom horizonte.
Ing. Tomáš Baran, Naše Pole
