Ambrózia sa objavila v Karpatskej kotline pred viac ako sto rokmi. Počas tohto obdobia sme jej venovali rôznu pozornosť. Na začiatku bola iba hviezdou botanických publikácií. Až po druhej svetovej vojne sme si začali všímať jej vplyv na transformáciu krajiny a poľnohospodárstvo.
História jej výskytu
Prvým odborníkom na túto problematiku bol profesor botaniky Dr. Miklós Ujváros. Práve v tomto období sa objavili prvé syntetické herbicídy, ktoré boli analógmi rastlinných hormónov, alebo ich napodobňovali. Prvá masovo vyrábaná molekula na ničenie buriny na poľnohospodárskej pôde je dodnes známa a používaná – 2.4D. Je to dostatočne selektívna molekula pre väčšinu pestovaných jednoklíčnolistových rastlín. Pri dodržaní odporúčaní pri aplikácii ide o účinnú látku s veľmi širokým spektrom ničenia buriny, preto sa používala veľmi často.
Ambrózia je citlivá na túto účinnú látku. Týmto sa zdal byť vyriešený boj proti tejto burine, ktorej sa v tom čase nevenovala osobitná pozornosť. Medzi dvojklíčnolistovými pestovanými druhmi bola v tomto období slnečnica len málo zastúpeným druhom s výmerov len niekoľkých tisíc hektárov. V plodinách, kde nebolo možné použiť žiadnu účinnú látku z tejto skupiny, boli nežiaduce buriny ručne mechanicky odstránené, medzi nimi aj ambrózia. V časoch socialistického poľnohospodárstva sa tak zvládala kontrola viacerých druhov, vrátane ambrózie. Tento status quo narušila rýchla transformácia vlastníckych vzťahov, ku ktorej došlo v krátkom čase po zmene režimu. Pribudlo nových obrábateľov pozemkov, no tí často nemali dostatok odborných vedomostí, finančných prostriedkov a techniky. To viedlo k priaznivým podmienkam pre rozširovanie ambrózie v Maďarsku.
Nárast problémov s ambróziou
Tieto historické udalosti spôsobili, že v Maďarsku ambrózia mohla vytvoriť bohatú zásobu semien na veľkej ploche. Negatívne dôsledky tohto stavu budeme riešiť ešte veľa desaťročí. Fatálne dôsledky zlých rozhodnutí sa už nedajú vrátiť, ale vzniknuté problémy sa museli riešiť novými nariadeniami.
V súčasnosti je ambrózia významný producent peľu spôsobujúceho alergiu. Zákonom je nariadené jej ničenie, pretože veľkosť populácie rok čo rok prekračuje kritické množstvo a len v Maďarsku sťažuje život státisícom ľudí. Tento primárny zdravotný problém sa stáva ešte komplikovanejším schopnosťou peľu ambrózie vyvolať tzv. skrížené alergie s inými alergénmi, napríklad niektorými potravinami.
Aj keď rozšírenie ambrózie spôsobuje rôznorodé problémy v poľnohospodárstve, ochrane prírody, či životného prostredia, je z pochopiteľných dôvodov najdôležitejší priamy negatívny vplyv na zdravie ľudí. Bohužiaľ, ako som spomenul, vo vojne s ambróziou sme prehrali, ale napriek tomu s ňou musíme rok čo rok podstupovať ďalšie bitky, aby našim občanom nespôsobovala zdravotné problémy.
Za posledné desaťročie došlo aj k viacerým zmenám v biológii rastliny. Výsledkom je, že zákonodarcom stanovený dátum, kedy sa začínajú tvoriť kvetné puky, a tým aj povinnosť likvidovať tieto rastliny, už nie je aktuálny. Zistilo sa, že viaceré biotypy sú schopné kvitnúť a šíriť peľ oveľa skôr. Je to dôkazom, že biologické vlastnosti sa môžu u daného druhu v krátkom časovom období výrazne zmeniť. Ambrózia patrí do čeľade astrovité, ktorá je vývojovo mladá, dynamická a plastická. Významné anomálie počasia, typické pre toto obdobie, prispievajú aj k zmenám rastliny.
Nový morfotyp
Skoršie kvitnutie bola prvá významná zmena v domácej populácii ambrózie. Má pre tento druh výhody, pretože je schopný produkovať viac semien a väčšiu biomasu. Tento proces, samozrejme, nemôže pokračovať neohraničene, pretože kvety veľmi skoro kvitnúcich rastliny môžu zničiť neskoré mrazy. Rastlina ambrózie je schopná nielen významných zmien vo svojom životnom cykle, ale už sa zistil biotyp s morfologickou štruktúrou, ktorej hlavnou výhodou je schopnosť maximalizácie tvorby biomasy súčasne s odolnosťou voči herbicídom!
Je dobre známe, že guľa má najmenší povrch pri rovnakom objeme oproti iným tvarom. Preto zmeny morfológie rastliny smerom k tomuto tvaru ovplyvňujú účinnosť herbicídov, v tomto prípade znižujú penetráciu postreku. Okrem toho pod najširším priemerom nie sú listy zasiahnuté, pretože kvapky stečú na zem. To, samozrejme, platí, ak je plocha listov dostatočne hustá a prekrývajú sa.

Nový morfotyp je takmer guľovitý, s hustými listami, ktoré sa navzájom dotýkajú a prekrývajú. Tým tvorí malú kompaktnú priestorovú štruktúru. Tento tvar sa dosiahol prekvapivo jednoduchým spôsobom na základe morfologických kritérií, ktoré sú známe a charakteristické pre tento druh. Bočné vetvy vyrastajú pri tomto biotype zo stonky v rovnakom uhle ako pri pôvodnom. Rozdiel je v tom, že sú od seba menej vzdialené. Vyrastajú asi 2 cm od seba. To znamená, že počet konárov je rádovo vyšší a tým sú listy usporiadané do súvislého plášťa, v ktorom sa navzájom chránia. Vďaka tomu rastlina dosiahla maximálnu veľkosť povrchu na fotosyntézu. Vďaka „šindľovej“ štruktúre prekrytia listov, je tiež lepšie odolná voči škodlivým vplyvom prichádzajúcim zvonku, napríklad postreku herbicídom.
Väčšina parametrov tohto nového biotypu sa nezmenila, s výnimkou dvoch dôležitých. Jedným z nich je veľmi hrubá, viac drevnatá stonka (priemer asi 2 cm), ktorá je tak schopná staticky uniesť rádovo väčšie rozvetvenie, čo je druhá významná zmena. Obe sú predpokladom vzniku tohto veľmi masívneho biotypu, ale nevysvetľujú samotný sférický tvar, ktorý predstavuje významnú výhodu pri prežití druhu.
Tieto „jednoduché“ zmeny sú však markantné, pretože tento biotyp je rozoznateľný z diaľky (100 – 150 m) a tvorí siluetu pevného tmavého kruhu. Jeho vzhľad silne kontrastuje s okolím a je výrazný. Jeho jedinečnosť sa nemení ani pri pohľade zblízka. Zo vzdialenosti 1 – 2 m vyzerá prekvapivo impozantne. Rastlina má proporcionálny a krásny habitus. Masa listov a kvetenstva je usporiadaná na povrchu guľovitého plášťa.
Diskutovaný biotyp sa v súčasnosti vyskytuje vo veľmi malom počte na močaristých poliach v blízkosti medzinárodného letiska Ferenca Liszta v Budapešti.
Samozrejme, je známych veľa iných morfologických typov ambrózie, ale tento kompaktný guľovitý tvar sa značne líši od všetkých predchádzajúcich.



Citlivosť na chemické ošetrenie
Nakoniec, čo vieme o citlivosti nového biotypu na herbicídy. Keďže k detekcii došlo už v dospelom veku rastliny, rozsah herbicídov, ktoré bolo možné použiť, bol veľmi obmedzený. S prihliadnutím na všetky okolnosti bol zvolený 1 %-tný roztok účinnej látky diquat-dibromide. Pri aplikácii sme dbali na to, aby bol postrek súčasne aplikovaný na jedincov s „klasickým“ habitom, ako aj na prechodné formy.
Počas hodnotenia, ktoré sa konalo v 10. deň po aplikácii, bolo možné konštatovať, že účinnosť oproti „tradičnej“ ambrózii bola očakávaných 90 – 99 %. V prípade prechodných foriem táto koncentrácia zabránila tvorbe a rozptýleniu peľu, ale nezaručila úplné odumretie jedincov. Podiel prežívajúcich zelených plôch dosiahol minimálne 30 %, čo dáva predpoklad na čiastočnú regeneráciu a teda neskoršiu obmedzenú produkciu peľu.
V prípade novo popísaného biotypu toto množstvo účinnej látky spôsobilo menšie vysušenie špičiek a lézie na listoch len na hornej polovici guľovitého plášťa. Všetky poškodenia možno charakterizovať len ako povrchové, s niekoľkopercentným zmenšením povrchu pre fotosyntézu, to znamená, že toto ošetrenie mu neuškodilo.
Táto aplikácia obsahovala maximálnu povolenú koncentráciu účinnej látky, to znamená, že v súčasnosti neexistuje žiadny zásah vedúci k prijateľnému riešeniu proti tomuto biotypu v tejto fenologickej fáze. Predpokladá sa, že kontrola tohto biotypu vo fáze klíčnych listov a fáze prvých dvoch pravých listov môže byť účinná tak isto ako pri klasických fenotypoch.


Tento nový habitus rastliny vyvoláva niekoľko otázok. Ak by túto izolovanú malú populáciu tvorili zdraví jedinci, potom sa očakáva aj predĺženie doby kvitnutia v rámci celej populácie. Ak by táto zmena bola spôsobená fytoplazmou, potom je otázna aj dedičnosť, aj šírenie peľu. Skutočnosť, že sa tento morfotyp objavil, je teda varovným signálom, existuje však nádej, že ide iba o dočasný jav.
V súhrne možno konštatovať, že obe strany akéhosi súboja, na jednej rastlina a na druhej ľudia, ktorí musia reagovať na jej zmeny, sú stále v strehu. Môže sa vytvoriť nový biotyp s dokonalou morfológiou. Existuje však nádej, že nejde o dedičnú zmenu, ak áno, sme o krok späť od vytúženého víťazstva…


Autor: Szabó Roland, rastlinolekár, Maďarsko
Foto: autor