Dôležitou výhodou konvenčného obrábania pôdy je eliminácia zaburinenosti. V redukovanom poľnohospodárstve sa pestovateľ pri likvidácii a prevencii zaburineniu spolieha na rovnaké praktiky ako pri konvenčných systémoch obrábania pôdy. Pritom minimalizáciou agrotechnických operácií dochádza ku komplikáciám so zaburinenosťou pôdy. Preto úspešnosť týchto systémov závisí predovšetkým od manažmentu riadenia a výberu vhodných alternatív pri pestovaní plodín.
Medzi základné opatrenia pri redukcii výskytu burín patrí: vhodný osevný postup, optimálna organizácia porastu, vhodný termín sejby a zberu a v neposlednom rade aj výber odrody. Tieto stratégie musia byť dobré naplánované a ich realizácia odráža skúsenosti agronóma v rámci preventívnych opatrení vykonaných či už v rámci rotácie plodín, alebo aplikácií chemických prípravkov na reguláciu zaburinenia. Riziko zvýšeného výskytu burín v redukovaných technológiách je veľké, preto je potrebné zabezpečiť zdravý a vyrovnaný porast, ktorý dokáže byť konkurencieschopný a obmedzia sa tak finančné investície na nákup pesticídov.
VÚRV Piešťany má založený dlhodobý, stacionárny pokus s rôznymi technológiami obrábania pôdy. Na tomto pokuse priebežne sledujeme výskyt burín tak z hľadiska druhového spektra, ako aj počtu jedincov. V tomto príspevku uvedieme výsledky sledovania za 3 roky (2013 – 2015). Pokus je založený na Výskumnom pracovisku v Borovciach pri Piešťanoch. Lokalita má kontinentálny charakter podnebia s dlhodobým ročným priemerom zrážok 593 mm, z toho za vegetáciu 358 mm. Dlhodobý priemer ročnej teploty je 9,2 °C, za vegetáciu 15,5 °C. Nadmorská výška je 167 m n. m. Oblasť je zaradená do kukurično–jačmenného výrobného typu. Pôda na pokusnom stanovišti je hlinitá černozem hnedozemná, na spraši s hĺbkou humusového horizontu 400 – 500 mm, so strednou zásobou P a K, s neutrálnou až slabo kyslou pôdnou reakciou. Z hľadiska fyzikálnych vlastností je ornica a podorničné horizonty mierne zhutnené. Obsah humusu v orničnom profile je stredný (2,43 %), v podorničných horizontoch je nízky (0,87 – 1,84 %).
Monitoring výskytu burín a ich druhového spektra prebiehal v porastoch pšenice ozimnej pri štyroch technológiách obrábania pôdy: konvenčná, minimalizačná, nastielacia a bezorbová technológia. Hodnotilo sa v troch termínoch (marec, jún a júl). Ochrana proti burinám, chorobám a škodcom bola vykonaná na základe aktuálneho stavu porastu a výskytu škodlivých činiteľov, hnojenie bolo vypočítané na plánovanú úrodu podľa požiadaviek plodiny. Predplodinou bola každoročne sója fazuľová.
Na základe štatistického vyhodnotenia výsledkov pokusu treba konštatovať, že sledované technológie pestovania, dokonca ani roky, nemali preukazný vplyv na výskyt burín. Samotný druh buriny štatisticky významne preukazný bol. Spomedzi vyskytujúcich sa burín v poraste, najviac bolo fialiek, hluchaviek, ježatky kurej nohy a veroniky roľnej (tabuľka 1). Vo všeobecnosti najpočetnejšie zastúpenie mali jednoročné ozimné buriny, v menšom počte sa vyskytovali buriny trváce.
Tab.1: Zastúpenie burín v rôznych spôsoboch pestovania pšenice ozimnej v rokoch 2013, 2014 a 2015 (Výskumné pracovisko Borovce).
| Názov technológie
rok |
Konvenčná
KT |
Minimali-začná MT | Nastiela-cia NT | Bezorbová
BT |
Spolu | ||||||||
| 2013 | 2014 | 2015 | 2013 | 2014 | 2015 | 2013 | 2014 | 2015 | 2013 | 2014 | 2015 | ||
| Fialka roľná | 17 | 11 | 0 | 14 | 28 | 2 | 6 | 20 | 2 | 7 | 20 | 0 | 127 |
| Hviezdica prostredná | 3 | 10 | 1 | 8 | 5 | 1 | 7 | 5 | 2 | 3 | 10 | 0 | 55 |
| Hluchavka náchová | 6 | 18 | 7 | 11 | 7 | 14 | 12 | 21 | 3 | 2 | 0 | 0 | 101 |
| Ježatka kuria noha | 0 | 0 | 0 | 4 | 0 | 0 | 45 | 0 | 0 | 0 | 64 | 0 | 113 |
| Kapsička pastierska | 19 | 7 | 1 | 5 | 13 | 2 | 6 | 17 | 3 | 1 | 1 | 0 | 75 |
| Lipkavec obyčajný | 0 | 0 | 0 | 5 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 5 |
| Turanec kanadský | 0 | 0 | 0 | 0 | 5 | 0 | 0 | 3 | 0 | 3 | 2 | 0 | 13 |
| Mak vlčí | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 1 | 0 | 0 | 0 | 1 |
| Pichliač roľný | 0 | 0 | 0 | 0 | 4 | 0 | 0 | 2 | 0 | 0 | 0 | 0 | 6 |
| Peniažtek roľný | 2 | 4 | 1 | 2 | 0 | 0 | 6 | 0 | 1 | 2 | 7 | 1 | 26 |
| Púpava lekárska | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 1 | 0 | 4 | 0 | 0 | 5 |
| Ruman roľný | 0 | 1 | 3 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 4 |
| Zemedyn | 2 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 2 |
| Veronika roľná | 3 | 0 | 1 | 32 | 0 | 34 | 2 | 1 | 33 | 0 | 2 | 7 | 115 |
| Úhorník liečivý | 1 | 0 | 0 | 3 | 0 | 0 | 5 | 2 | 1 | 0 | 0 | 0 | 12 |
| Spolu
|
53 | 51 | 14 | 84 | 62 | 53 | 89 | 72 | 46 | 22 | 106 | 8 | – |
Aj keď išlo o nepreukazné rozdiely, najnižší výskyt burín v porastoch pšenice ozimnej bol na variante s konvenčnou technológiou (39,3 ks) a najvyšší na variante s nastielacou technológiou (69,0 ks, tabuľka 2). Z nepreukazných interakcií vyplýva, že použité pestovateľské technológie ovplyvnili výskyt burín v každom roku rovnako, teda bez preukazných rozdielov, aj keď skutočné rozdiely boli pomerne vysoké. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že najpočetnejšie zastúpenie mali jednoročné ozimné buriny, v menšom počte sa vyskytovali buriny trváce.
Tab.2: Zastúpenie burín v rôznych spôsoboch pestovania pšenice ozimnej v priemere za roky.
| Názov | KT | MT | NT | BT |
| Fialka roľná | 9,3 | 14,7 | 9,3 | 9,0 |
| Hviezdica prostredná | 4,7 | 4,7 | 4,7 | 4,3 |
| Hluchavka náchová | 10,3 | 10,7 | 12,0 | 0,7 |
| Ježatka kuria noha | 0,0 | 1,3 | 15,0 | 21,3 |
| Kapsička pastierska | 9,0 | 6,7 | 8,7 | 0,7 |
| Lipkavec obyčajný | 0,0 | 1,7 | 0,0 | 0,0 |
| Turanec kanadský | 0,0 | 1,7 | 1,0 | 1,7 |
| Mak vlčí | 0,0 | 0,0 | 0,3 | 0,0 |
| Pichliač roľný | 0,0 | 1,3 | 0,7 | 0,0 |
| Peniažtek roľný | 2,3 | 0,7 | 2,3 | 3,3 |
| Púpava lekárska | 0,0 | 0,0 | 0,3 | 1,3 |
| Ruman roľný | 1,3 | 0,0 | 0,0 | 0,0 |
| Zemedyn | 0,7 | 0,0 | 0,0 | 0,0 |
| Veronika roľná | 1,3 | 22,0 | 12,0 | 3,0 |
| Úhorník liečivý | 0,3 | 1,0 | 2,7 | 0,0 |
|
Spolu
|
39,3 | 66,3 | 69,0 | 45,3 |
Z uvedených výsledkov vyplýva, že pestovanie plodín v systémoch redukovaných technológií nezvyšuje oproti konvenčnej technológii zaburinenie porastov. Navyše tieto technológie prinášajú pestovateľovi benefity v podobe:
- Zníženia nákladov na PHM pri obrábaní pôdy.
- Zlepšenia pôdnej štruktúry.
- Podpory mikrobiálnej aktivity.
- Zníženia utlačenia pôdy.
- Lepšieho hospodárenie s pôdnou vlahou.
- Zvýšenia pôdnej úrodnosti.
- Podpory sprístupňovania živín v pôde a mineralizácie organickej hmoty.
- Priaznivého vplyvu na efektívnosť hnojenia a striedania plodín.
- Ochrany pôdy pred eróziou a i.
Vľavo úhorník liečivý, vpravo ruman roľný.
Hustota zaburinenia závisí aj od konkurenčnej schopnosti plodiny. Obilniny, v dôsledku väčšej hustoty porastu, majú vo všeobecnosti vyššiu konkurencieschopnosť ako iné plodiny, pestované pri väčších vzdialenostiach riadkov (repa cukrová, kukurica a zemiaky). Dokážu tak pri správnom založení porastu potlačiť buriny a vytvoriť kompaktný a odolný porast.
Okrem veľmi komplikovaných situácií sa mnohí pestovatelia stále spoliehajú na určitú mechanickú kontrolu burín v rámci rotácie plodín. Systémy obrábania pôdy často závisia od obrábania pôdy pred sejbou. Hoci radličky, taniere a kultivátory nie sú vo všeobecnosti také účinné ako pluh, môžu pomôcť potlačiť populácie burín a stále udržiavať určitú úroveň pozberových zvyškov na povrchu pôdy. Tieto „menej agresívne“ nástroje na obrábanie pôdy likvidujú semenáče burín, ale sú menej účinné pri zaorávaní semien burín pod maximálnu hĺbku, z ktorej sú schopné vzchádzať, alebo pri narušovaní celoročných vegetatívnych štruktúr.
Záver
Redukované (minimalizačné) technológie obrábanie pôdy nezvyšujú oproti konvenčnej (orbovej) technológii zaburinenosť porastov pšenice ozimnej.
Autori: Ing. I. Bezáková, PhD., Ing. R. Hašana, PhD., VÚRV Piešťany
