Tento fakt si uvedomujú aj v spoločnosti Imrišek, s. r. o. Dobre fungujúci rodinný poľnohospodársky podnik nehľadá cestu svojho rastu v rozširovaní pestovateľských plôch. Víziou je postupná zmena agrotechniky a osevných postupov smerom k väčšej efektivite vynaložených zdrojov. Smer, ktorým sa vydali, nám na stredisku v Malante pri Nitre predstavil majiteľ firmy Marek Imrišek.
Tým, ktorí študovali na poľnohospodárskej univerzite v Nitre netreba lokalitu Malanta, na ktorej funguje pokusná báza univerzity, detailne predstavovať. V rovnakej lokalite pár kilometrov východne od mesta Nitra sídli aj spoločnosť Imrišek, s. r. o.
Hospodárenie podniku je v súčasnosti zamerané čisto na rastlinnú výrobu. Výmera obhospodarovanej pôdy dosahuje 960 hektárov orných pôd. Chotár tak v podstate obopína mesto Nitra z východnej a južnej časti. Blízkosť mesta so sebou prináša, samozrejme, postupný úbytok plôch z dôvodu urbanizácie. Našťastie, v tejto oblasti sa neplánuje žiadny väčší priemyselný park, preto zábery pôdy nie sú až také drastické ako na opačnej strane mesta, kde vyrástla automobilka.
Zabehnutá výroba
Ako už bolo spomenuté, základný výrobný prostriedok podniku predstavuje 960 hektárov orných pôd. Tie patria medzi úrodnejšie. Na pahorkatine dominujú stredne ťažké hnedozeme. Na rovinách prevažujú ťažšie fluvizeme a čiernice. Pôdne rozbory definujú väčšinu pôd z hľadiska pH ako slabo kyslé až neutrálne. Samozrejme, nájdu sa aj extrémy – plochy bývalých vinohradov na úpätí pohoria Tríbeč vykazujú pH aj na úrovni 4, tie sú plánované na novú zástavbu, a tak pravdepodobne už nebudú obhospodarované. Z hľadiska živín ide zväčša o pôdy s dobrou alebo vyhovujúcou zásobou draslíka, horčíka je nadbytok a deficitný je najmä fosfor, pri ktorom je vidieť veľkú variabilitu medzi pozemkami.
Štruktúra výroby je založená na pestovaní repky ozimnej (220 ha), tvrdej a mäkkej pšenice ozimnej (420 ha), kukurice na zrno (240 ha) a jačmeňa jarného, ktorý sa už ale niekoľko sezón vysieva na jeseň. Doplnkovo sa na poliach objavuje slnečnica. V ostatných rokoch pribudlo aj pestovanie pohanky, ako druhej plodiny po zbere pšeníc. Úrody pohanky, sa v priemere udržujú nad 1 tonou z hektára a niekedy sa podarí dosiahnuť aj 1,8 tony. Táto paraobilnina je tak pre podnik zaujímavým zdrojom príjmov.
Ciele úrod sú nastavené vysoko, čomu zodpovedá aj agrotechnika a objem vstupov. Pri pšenici cielia na 8 ton z hektára, jačmene v sladovníckej kvalite na 6 až 7 ton. Pri kukurici plánujú úrody nad 10 ton a repka sa vie za intenzitu odvďačiť úrodou nad 4 tony.
Pri hnojení využívajú hlavne stabilizované formy dusíka, amofos a hnojivo DAP. Výživu tiež realizujú cez list, na čo používajú hnojivo DAM.
Podnik pred tromi rokmi investoval do skladovacích síl od spoločnosti GGS s kapacitou 2000 ton. V sušiacom sile prebieha sušenie pri nižšej teplote oproti kontinuálnej sušičke a naraz sa spracováva väčšie množstvo komodity. Na sušenie sa využíva tekutý propán, ktorého cena nestúpla tak ako pri zemnom plyne. Aj v roku 2022 tak vedeli sušiť kukuricu s nákladmi len 2 eurá na tonu. To umožňuje podniku zberať porasty aj pri vyšších vlhkostiach. Dôležité to je aj v prípade pohánky, výrazne sa tak obmedzujú zberové straty.
Na dopravu komodít využívajú z časti aj vlastnú kamiónovú dopravu. Tri autá slúžia aj ako odvoz produkcie z polí, keďže väčšina plôch je dostupná zo spevnených ciest. To výrazne urýchľuje priebeh zberových prác a celkovú logistiku na podniku.
Veľmi dôležitým faktorom, na ktorom si vedenie firmy zakladá, je kvalita a prístup personálu k práci. Každý z traktoristov má k dispozícii súpravu, ktorú neobsluhuje nikto iný. Tento prístup vedie k tomu, že každý zamestnanec sa dokonale stará o to, čo má zverené, pretože vie, že ak si to poškodí, bude sa mu robiť horšie. Jasným dôkazom toho je skutočnosť, že v Malante nedávno predávali svoj 20-ročný traktor John Deere, ktorý bol napriek svojmu veku naďalej v perfektnom stave. Niet tak pochýb, že precíznosť na strane ľudí je v tomto podniku jednou z hybných síl, ktorá drží jeho fungovanie na vysokej úrovni.
Inovácie v agrotechnike
Väčšina prác na poliach ja založená na konvenčnej agrotechnike s minimalizačnými prvkami. Nechýbajú pluhy, tanierové náradie Horsch HD, radličkový kyprič Horsch Tiger AS alebo stroj NZ Aggressice od Väderstadu, či kompaktor od firmy Bednár. Sejbu hustosiatych obilnín má na starosti sejačka Horsch Pronto 6 DC. Repku, kukuricu a ostatné plodiny zakladajú strojom Väderstad Tempo. Pri repke sa im v ostatných rokoch veľmi osvedčila medziriadková vzdialenosť 0,45 m. Aplikačnú techniku reprezentuje rozmetadlo Kuhn Axial s možnosťou variabilnej aplikácie a samochodný postrekovač Tecnoma so záberom 24 m.
Novinkou je opticky riadená plečka Steketee s pásovým postrekom, spolu s ktorou prišli na podnik aj myšlienky na zmeny zaužívaných agrotechnických postupov…
Autor: Tomáš Baran, Naše pole
